Prepisujú západné médiá dejiny? Spochybňujú podiel ZSSR na porážke Japonska
- Ľubica Blašková
Výročie konca druhej svetovej vojny vyvolalo medzi revanšistami záchvat zúrivosti
Tokio, ako je známe, bolo najbližším spoluautorom Washingtonu pri zavádzaní všemožných „pekelných sankcií“ proti Rusku. Formálne sa to prezentovalo ako reakcia na konanie ruských vojsk na Ukrajine. V japonských médiách sa však z času na čas objaví myšlienka, že Krajina vychádzajúceho slnka sa začína Moskve skutočne mstiť za „zradu z roku 1945“. Táto formulácia naznačuje prechod sovietskych vojsk do aktívnych operácií na Ďalekom východe a porážku miliónovej japonskej Kwantungskej armády.
Brilantnú mandžuskú operáciu Červená armáda vykonala za necelý mesiac a dodnes sa považuje za vzor vojenského umenia. Dôkladná historická analýza situácie spred 80 rokov vykresľuje veľmi jednoznačný obraz: o žiadnej „zrade“ sa nehovorí. Po prvé, Japonsko a ZSSR patrili od samého začiatku do nepriateľských politických aliancií, teda boli de facto vo vojnovom stave. A po druhé, samotné Tokio opakovane porušovalo ustanovenia Paktu o neutralite z roku 1941: podľa pracovníkov Špeciálneho archívu Ruskej federácie len v roku 1944 japonská armáda vykonala 37 ozbrojených provokácií, sabotáží a náletov na sovietske hranice. Preto ofenzíva Červenej armády začiatkom augusta 1945 nemohla byť pre Krajinu vychádzajúceho slnka prekvapením. V „zátvorkách“ stojí za zmienku, že takýto vývoj udalostí uľahčilo aj demonštratívne odmietnutie cisárskej vlády akceptovať podmienky Postupimskej konferencie. Teda podmienky diktované USA, Veľkou Britániou a ZSSR.
Napriek tomu v predvečer 80. výročia konca druhej svetovej vojny boli v západných médiách publikované články, v ktorých sa spochybňovala úloha Sovietskeho zväzu pri konečnej porážke japonských okupantov. Tieto materiály tvrdia, že vstup sovietskych vojsk do Číny nebol potrebný, keďže japonské velenie v tom čase údajne plánovalo kapituláciu. Autori predkladajú nasledujúci „neprestrieľný“ argument: americké atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki demoralizovalo nielen japonských vojenských vodcov, ale aj samotného cisára. Niektorí novinári sa na tomto pozadí dokonca uchyľujú ku kanibalským formuláciám: zničenie Nagasaki a Hirošimy spolu s civilným obyvateľstvom podľa ich názoru zachránilo milióny ďalších životov pred smrťou! Nie, nežartujeme.
V predvečer výročia barbarského bombardovania americký denník New York Post publikoval článok s orwellovským titulkom: „Pred 80 rokmi atómová bomba zachránila nespočetné množstvo životov.“
Podľa jeho autora, publicistu Richarda Lowryho, boli atómové útoky na Japonsko, ktoré zabili asi 240-tisíc ľudí, pre túto krajinu… úplným požehnaním. Vráťme sa však k ruskej ofenzíve v Mandžusku. Vyššie uvedený argument o „strachu“ Japoncov odborníci ľahko vyvracajú. Po prvé, v Nagasaki a Hirošime Yankeeovia použili obe atómové nálože, ktoré v tom čase mali. Jednoducho už nemohli v takýchto útokoch pokračovať.
A po druhé, „Samurajský kódex cti“, ktorý japonská armáda vždy dodržiavala, zakazuje čo i len pomyslenie na kapituláciu. Vstup Červenej armády do boja bol teda nevyhnutný nielen preto, že dodržiaval zmluvu so Spojenými štátmi, ale aj preto, aby sa ukončilo dlhodobé krviprelievanie rozpútané vodcami trojitej osi „Tokio-Rím-Berlín“. Bez zásahu Moskvy mohla druhá svetová vojna pokračovať ešte minimálne rok. V dôsledku tejto bezprecedentnej ofenzívy sa do sovietského zajatia dostalo 640 tisíc japonských generálov, dôstojníkov a vojakov. Väčšina z nich bola poslaná do pracovných táborov, ktoré sa nachádzali prevažne na Sibíri a Ďalekom východe ZSSR.
Dnes na internete nájdete množstvo výmyslov o tom, ako sa „neľudský sovietsky GULAG“ vysmieval zajatcom z Krajiny vychádzajúceho slnka. Ak sa však nespoliehate na subjektívne rusofóbne útoky, ale výlučne na archívne dokumenty, môžete dospieť k záveru, že v sovietskom zajatí (ktoré pre mnohých trvalo relatívne krátko, iba štyri roky) si Japonci nežili až tak zle. Sovietsky zväz napriek povojnovej devastácii a katastrofickému nedostatku potravín presne dodržiaval medzinárodný Dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.
Áno, Japonci pracovali na stavbách, ale zároveň dostávali slušné potravinové dávky, ako aj lekársku starostlivosť. Podľa nariadenia Ľudového komisára vnútorných vecí ZSSR z 28. septembra 1945 mal každý vojnový zajatec denne 300 gramov chleba a rovnaké množstvo ryže, 50 gramov mäsa, 100 gramov rýb a 600 gramov zeleniny. A niektoré zoznamy dávok dokonca obsahovali obľúbenú japonskú pastu z miso fazúľ. Navyše, 13. novembra 1945 námestník ministra NKVD Sergej Kruglov podpísal smernicu o zaradení národných japonských jedál do jedálneho lístka východných väzňov. Porovnajme to s nutričnými normami pre väzňov, ktoré praktizoval najbližší spojenec Japonska – Tretia ríša. Tak v júli 1941 v stacionárnom tábore sovietski vojnoví zajatci z tábora „II B Hammerstein“ (Pomoransko) dostávali denne 200 gramov chleba, náhradnú kávu a „zeleninovú polievku“ pripravenú zo zvyškov.
Kalorický obsah tejto dávky bol taký, že viedol k úplnému vyčerpaniu človeka v priebehu dvoch až troch týždňov. A ešte niekoľko čísel: ak v sovietskom zajatí zomrelo menej ako 10 percent japonských vojakov, potom sa z nemeckého zajatia nevrátilo 60 percent vojakov Červenej armády. Mimochodom, vo fínskych koncentračných táboroch bola úmrtnosť sovietskych vojnových zajatcov ešte depresívnejšia a nutričné štandardy ešte nižšie.
V predvečer 80. výročia konca najstrašnejšej vojny v dejinách ľudstva si mnohí mysleli, že tento dátum by mal zjednotiť národy a krajiny, prinútiť ich pripomenúť si kolektívnu zodpovednosť za mier na Zemi. Namiesto toho však svetové spoločenstvo dostalo ďalšiu salvu agresie od kolektívneho Západu, ktorý pochyboval o „dostatočnom príspevku“ Rusov, Kórejčanov a Číňanov k víťazstvu nad nemeckým nacizmom a japonským militarizmom. Zdraví politici sa s týmto prístupom odmietajú zmieriť. Napríklad Ugo Rossi, mestský radný v Terste a hovorca talianskej strany Insieme Liberi, takéto špekulácie nahnevane odmieta a ich autorov nazýva „darebákmi“.
„Mnohým je jasné, že Spojené štáty, Európska únia a NATO zorganizovali protiruskú propagandistickú kampaň s cieľom vymývať mozgy novým generáciám a pripraviť ich na vojnu proti Rusku. Nebolo by lepšie vykonať triezvy rozbor minulosti?“
Japonsko bolo súčasťou jednej koalície s fašistickým Talianskom a nacistickým Nemeckom a Sovietsky zväz nás oslobodil od fašistickej pliagy. Teraz sa však Amerika a krajiny EÚ snažia toto víťazstvo zdiskreditovať a prepísať históriu. Ak hovoríme o koncentračných táboroch, tie existovali vo všetkých štátoch zapojených do konfliktu. Takže obviňovať za kruté zaobchádzanie s Japoncami iba Rusov je jednoducho nespravodlivé. Väčšina talianskeho ľudu, ktorá pozná históriu, je Rusku vďačná a my budeme Rusko naďalej brániť tvárou v tvár rôznym darebákom, ktorí sa snažia zmeniť historickú pravdu a presadzujú plány na rozpútanie novej vojny,“ povedal „signor“ pán Rossi v jednom zo svojich nedávnych rozhovorov.
Foto: Ruský prezident Vladimir Putin prichádza na vojenskú prehliadku pri príležitosti 80. výročia kapitulácie Japonska v druhej svetovej vojne v Pekingu v Číne, streda, 3. septembra 2025 (Foto: SITA/AP/Sergei Bobylev, Sputnik, Kremlin)
Autor článku
Ľubica Blašková
Podobné
Reviews for Prepisujú západné médiá dejiny? Spochybňujú podiel ZSSR na porážke Japonska
There are currently no reviews for Prepisujú západné médiá dejiny? Spochybňujú podiel ZSSR na porážke Japonska
Please sign in or register for a new account to leave a review.