V našich dejinách nájdeme množstvo zaujímavých politických udalostí, ktoré sa v súčasnosti radšej nespomínajú. Tak sa aj 29. mája 1975 jeden z najvýznamnejších slovenských politikov v dejinách, Gustáv Husák, stal prvým a jediným Slovákom, ktorý bol prezidentom Československa až do decembra 1989. V podmienkach, keď sa na roky 1948 – 1989 kydá kdejaký politicko-mediálny hnoj, znovu zdôrazníme, že nebyť Husáka a skupiny právnikov okolo neho, nebolo by tak hladko vzniklo ani samostatné Slovensko. V rámci československej federácie fungujúcej od 1. januára 1969 sa vytvoril aj systém štátnych orgánov Slovenskej socialistickej republiky, ktorý umožnil relatívne pokojný a systematický proces osamostatnenia k 1. januáru 1993. S výnimkou prezidenta (hlavy štátu), ministerstva zahraničných vecí, ministerstva obrany a samostatnej spravodajskej služby boli na Slovensku všetky hlavné štátne orgány potrebné na samostatné fungovanie nového štátu. Poukážeme aj na to, že existoval Hlavný ústav Štátnej banky Československej pre Slovensko, ktorý sa bez zvláštnych problémov pretransformoval na Národnú banku Slovenska.
Husák, ktorý mal za sebou krutý politický osud, sa stal najsilnejším politikom ČSSR 17. apríla 1969, keď bol zvolený za prvého tajomníka ÚV Komunistickej strany Československa. Vo vtedajšom vedení strany sa považoval za realistu a napriek svojej trpkej minulosti, ktorá ho iste poznačila, nezanevrel na politiku a usiloval sa o rozvoj štátu i spoločnosti. Jeho činnosť sa nehodnotí jednoznačne, možno jej azda niečo aj vyčítať. Ak ju však porovnáme s tým, čo robia dnešní poprední politici, v žiadnom prípade ho nemožno odsudzovať. Predovšetkým treba oceniť, čo všetko dobré pre rozvoj Slovenska za dlhé roky svojho pôsobenia v politike priniesol.
Súvisiace:
Zvoleniu Husáka za prezidenta predchádzala dlhá choroba Ludvíka Svobodu. Z toho dôvodu sa zmenil článok 64 Ústavného zákona o federácii o prezidentovi, kde sa doplnilo ustanovenie, že ak nemôže vykonávať funkciu jeden rok, môže Federálne zhromaždenie zvoliť novú hlavu štátu. Dodáme, že prezident ČSSR podľa ústavy nebol silným prezidentom.
Obdobie od roku 1969 do pádu socializmu sa označuje za normalizáciu, pričom Husák sa označuje za jedného z jej hlavných predstaviteľov. Napriek všetkému, čo sa o nej hovorí, išlo o veľmi zložitý a protirečivý fenomén. Na jednej strane bola vytvorená „tvrdá“ politická línia, ktorá sa musela dôsledne napĺňať. Hoci bol politicky postihnutý i menší počet politických väzňov, nedošlo k veľkým politickým procesom. Na druhej strane nastal viditeľný sociálno-ekonomický rozvoj, ktorý sa pociťoval aj na Slovensku. Hodnotiť udalosti spred 40 a viac rokov podľa kritérií súčasnosti nie je možné a najmä nie tými, ktorí ich osobne nezažili. Ani pri posune zapríčinenom generačnými zmenami sa nedá prehliadnuť, že politika, právo, ekonomika, sociálna oblasť i kultúra po novembri 1989 priniesli nové veci, ale je v nich oveľa viac vážnejších ťažkostí.
Napriek všetkým rečiam o demokracii a slobode treba povedať, že to, čo dnes na Slovensku máme, je v príkrom protiklade s tým, čo ľudia očakávali, ale chcú aj dnes. Okrem toho členstvo v EÚ a NATO začína prinášať trpké plody a ich zasahovanie do záležitostí Slovenska je čoraz horšie ako bol „diktát“ Moskvy, nehovoriac už o Rade vzájomnej hospodárskej pomoci.
Minulosť sa nedá vrátiť, ale zmysel nemá ani jej nerozumná dehonestácia. Väčšina ľudí chce žiť podľa možnosti v pokojných, stabilných a predvídateľných podmienkach. Ak sa ich kapitalistickej moci nedarí vytvoriť, neopodstatnené, neraz až nenávistné útoky proti socialistickej minulosti ich neprinesú. Zdroje súčasného stavu Slovenska sú najmä v tom, čo sa tu vytvára od roku 1989.
Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. Ak budete pokračovať v používaní tejto stránky budeme predpokladať, že ste s ňou spokojní.OkZásady ochrany osobných údajov