Pohyb spoločnosti neurčujú želania politikov, ale reálne dôsledky ich politických činov
- Vladimír Manda
Včerajšia roztržka medzi prezidentmi D. Trumpom a V. Zelenským v Oválnej pracovni Bieleho domu je jasným signálom ukončenia jednej fázy vzťahov medzi USA a Ukrajinou. Za normálnych okolností by na tom nebolo nič zvláštne, ale pointa je v tom, že spolu s ukončením daných vzťahov zaniká aj ukrajinský štát v tej forme, ktorú získal prostredníctvom majdanu či štátnym prevratom, politicky podporovaným a organizovaným USA, EÚ a NATO.
Kto by si nepamätal, ako vtedajšia štátna tajomníčka V. Nulad spolu s veľvyslancom USA na Ukrajine G. Payttonom rozdávali sendviče a najmä, kto by si nepamätal ich telefonický rozhovor, v ktorom V. Nuland odmietla ideu, aby bol V. Kličko, protežant Nemecka, súčasťou novej vlády na Ukrajine. https://www.reuters.com/…/leaked-audio-reveals…/ Nakoniec sa predsedom vlády stal americký „good boy“ A. Jaceňuk.
Prevrat na Ukrajine viedol v prvom rade k strate jej územnej celistvosti. Krym odmietol štátny prevrat a pridal sa k Ruskej federácii. Luhanská a Donecká časť Ukrajiny odmietli akceptovať štátny prevrat a vytvorili samostatné republiky, proti ktorým viedla Ukrajina antiteroristickú operáciu či vojnu od roku 2014.
Štátny prevrat však viedol aj k strate samostatnej a suverénnej politiky Ukrajiny. Dominantnou črtou jej politiky sa stala západom podporovaná rusofóbna politika v spojení s obnovou banderovských tradícií. Radikálna zmena politiky Ukrajiny proti Rusku, od priateľstva k odporu a nenávisti proti Rusku sprevádzaná jej všemožnou snahou o vstup do NATO, podporovaná Západom nielen ideologicky, ale aj vojensky, premenili Ukrajinu z nezávislého a samostatného štátu na vojensko-politický nástroj západnej politiky proti Rusku.
Včerajšia hádka medzi D. Trumpom a V. Zelenským jasne signalizuje odklon politiky USA od jej všemožnej podpory Ukrajiny, pretože finančná a vojenská podpora Ukrajiny od roku 2014 priniesla USA nielen finančné straty, ale negatívne ovplyvnila jej vedúce postavenie vo svete, viedla k rozporom s EÚ, ako aj k rozporom v NATO. Politicko-ekonomické nádeje, ktoré USA vkladali do podpory štátneho prevratu na Ukrajine, sa nenaplnili.
Pre Ukrajinu, zbavenú Krymu, Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, za súčasného pokračovania vojenského konfliktu s Ruskom, je zmena politiky USA poslednou smrteľnou ranou.
Štátny prevrat bol prvou ranou ukrajinskej štátnosti, ktorí rozbil jej územnú celistvosť a zbavil ju jej samostatnej politiky. Protiruská a pronatovská politika Ukrajiny smerovali jasne k tragickému vojnovému konfliktu s Ruskom. Vypuknutie konfliktu postavilo Ukrajinu pod hrozbu jej zániku. Podriadenie sa Ukrajiny želaniu USA a jej spojencov, ktorí ju pod ilúziou jej víťazstva hnali do prerušenia Istanbulských rokovaní a pokračovania vojny, ju priviedli na koniec jej cesty, ktorá skončila roztržkou v Oválnej pracovni D. Trumpa. Rozhodnutie USA odstúpiť od podpory vojny a prejsť k politike mierovej dohody s Ruskom je poslednou smrteľnou ranou ukrajinskej štátnosti.
Výkriky eurohujerov Nech žije Ukrajina! Ukrajina zvíťazí! spolu s potľapkávaním pleca prezidenta V. Zelenského, časťou politikou EÚ sa v dnešnej situácii javia skôr ako reči nad hrobom ukrajinského štátu.
Volanie po obnovení územnej celistvosti Ukrajiny v podmienkach vojnového konfliktu s Ruskom by bolo možno realizovať len vojnovou porážkou Ruska, k čomu Ukrajina nemá vojenskú kapacitu, EÚ na to tiež nemá vojenskú kapacitu a USA pre Ukrajinu do vojny nepôjdu.
Volanie po spravodlivom mieri prehliada, že len čo sa Ukrajina, pod opaterou svojich spojencov rozhodla problémy s Ruskom riešiť vojenskou cestou, tak v tom momente nastúpila na scénu zvláštna forma spravodlivosti, spravodlivosť vo svojej vojensko-mocenskej forme. Vojenská prehra jednej strany a vojenská výhra druhej strany sa stretávajú v bode rovnosti ich vojenských síl, t.j. stretávajú sa vo vojenskej spravodlivosti. A volať v prípade Ukrajiny po nejakej spravodlivosti, ktorá by nezávisela od výsledkov vojenského konfliktu, je volaním odtrhnutým od reality.
Foto: Donald Trump (vpravo) sa stretáva s Volodymyrom Zelenským v Oválnej pracovni Bieleho domu v piatok 28. februára 2025 vo Washingtone (SITA/AP Photo/ Mystyslav Chernov)
Autor článku
Vladimír Manda
Jeden komentár
Pridaj komentár
Pred napísaním komentára sa musíte prihlásiť.
Podobné
Reviews for Pohyb spoločnosti neurčujú želania politikov, ale reálne dôsledky ich politických činov
-
Peter Zajac-Vanka
3. marca 2025
Niet čo dodať, Vladimír...začína to tým, že mladý "sused" v dome sa ani len nepozdraví, pustí Vám vchodové dvere rovno na nos ani že by sa neobzrel, pokračuje to výsmechom staroby krivkajúcej po chodníku a nakoniec to končí nepodaním ruky prezidentovi republiky, ktorý ma vyznamenáva...ale už úplne za čiarou je, ak príde do sídla svetovej mocnosti hlupáčik, ktorý nosí už roky ten istý rolák a myslí si, že je "čegevara", ktorý len grimasami a posedom s rukami uzavretými naznačuje, ako sú mu prezident a viceprezident "putna" a má chuť sa pred TVkamerami pohádať sa s nimi, lebo veď "je hérec"... a po si ide "poplakať" do náručia "mamičke Euroúnii" že tam za mlákou ho nechcú...neviem prečo mi to pripomína hmlisto niektoré postavy mladých gardistov z TVseriálu Dunaj....
Please sign in or register for a new account to leave a review.
Niet čo dodať, Vladimír…začína to tým, že mladý „sused“ v dome sa ani len nepozdraví, pustí Vám vchodové dvere rovno na nos ani že by sa neobzrel, pokračuje to výsmechom staroby krivkajúcej po chodníku a nakoniec to končí nepodaním ruky prezidentovi republiky, ktorý ma vyznamenáva…ale už úplne za čiarou je, ak príde do sídla svetovej mocnosti hlupáčik, ktorý nosí už roky ten istý rolák a myslí si, že je „čegevara“, ktorý len grimasami a posedom s rukami uzavretými naznačuje, ako sú mu prezident a viceprezident „putna“ a má chuť sa pred TVkamerami pohádať sa s nimi, lebo veď „je hérec“… a po si ide „poplakať“ do náručia „mamičke Euroúnii“ že tam za mlákou ho nechcú…neviem prečo mi to pripomína hmlisto niektoré postavy mladých gardistov z TVseriálu Dunaj….