Medzi Slovenskom a Moldavskom sú len Karpaty, no politická priepasť medzi našimi krajinami sa zdá byť neprekonateľná. Za posledných päť rokov prezidentka a líderka vládnej strany „Akcia a solidarita“ (PAS) Maia Sanduová sústredila moc do svojich rúk a čoraz intenzívnejšie potláča akúkoľvek opozíciu. Moldavsko sa tak postupne mení na štát, kde demokratické princípy ustupujú autoritárskym praktikám – napriek tomu, že väčšina obyvateľov túži po slobode a skutočnej republike.
Príbeh strany PAS a jej líderky nie je príbehom úspechu, ale skôr politického úpadku. Moldavsko síce nemá priamy prístup k moru, ale malo potenciál vybudovať významný medzinárodný prístav v Džurdžulešti na ľavom brehu riek Prut a Dunaj. Tento prístav však zostáva nedostatočne využitý, pretože je v rukách Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj. Krajina mala relatívne vyspelú energetiku, no vláda sa zaplietla do finančného sporu s ruským Gazpromom, čo viedlo k strate priamych dodávok plynu. Za päť rokov Sanduová, ktorá študovala v USA a má pozadie v globálnych inštitúciách, stratila dôveru voličov a kontrolu nad ekonomickým vývojom krajiny.
Dnes 62 poslancov zo 101 v moldavskom parlamente patrí do jedinej vládnej strany PAS. Vláda, prezidentka aj parlament – všetko pod jednou vlajkou. Dve týždne pred voľbami sa táto moc drží zubami-nechtami. Podľa prieskumov väčšina obyvateľov podporuje ľavicový blok socialistov a komunistov, ako aj stredové strany podnikateľa Renata Usatého a primátora Kišiňova Iona Cebanu, ktorému bolo údajne zakázané vstupovať do EÚ. Predseda parlamentu Igor Grosu má dôveru len 35 % obyvateľov, premiér Dorin Recean dokonca len 40 %. V autonómnej oblasti Gagauzia až 90 % obyvateľov nedôveruje režimu.
Namiesto dialógu prichádza tlak. Vláda zaviedla hlasovanie poštou, čo vyvoláva obavy z možných manipulácií. Opoziční lídri čelia represiám, strany sú vyšetrované, weby blokované. Konštitučný súd bol kompletne obsadený sudcami blízkymi PAS, čo otvára priestor pre zrušenie volebných výsledkov, ak by vláda stratila väčšinu.
Čo ak zvíťazí súčasný režim za každú cenu? Moldavsko by mohlo urýchlene pokračovať v procese rumunizácie a straty suverenity. Ak by prehral, hrozí eskalácia vnútorných konfliktov – protesty, destabilizácia, zneužitie kríz na upevnenie moci. Najväčším rizikom pre celý región vrátane Slovenska je však možná militarizácia krajiny a príprava na konflikt v Podnestersku, ktorý by mohol vypuknúť už v roku 2026.
28. september nie je dôležitý len pre Moldavsko, ale pre celú strednú Európu. Od nás ich delí len pár stovák kilometrov a pár hôr. To, čo sa deje v Kišiňove, nie je len vnútorná záležitosť – je to varovanie pre všetkých, ktorým záleží na demokracii, suverenite a stabilite nášho regiónu.
Foto: Prezidentka Moldavska Maia Sandu (SITA/AP/Leon Neal)