Odkaz 7. novembra 1917 stále desí aj globalistický kapitalizmus (1/2)
- František Škvrnda st.
Pred niekoľkými dňami bolo výročie 7. novembra – dňa, keď sa v roku 1917 uskutočnila socialistická revolúcia v Rusku. V minulosti sa v socialistických štátoch oficiálne nazývala Veľká októbrová socialistická revolúcia (ďalej budem používať pojem socialistická revolúcia v Rusku).
Médiá západného politicko-mediálneho hlavného prúdu vo vzťahu k socialistickej minulosti, obzvlášť k jej kľúčovým udalostiam, medzníkom či sviatkom, používajú najmä dva spôsoby interpretácie. Prvým spôsobom je „vyvarovanie“ sa ich spomínania či ich „odsúvanie“ na okraj informácií a pod. Druhým, horším, nepriateľskejším spôsobom je ich skresľovanie, dezinterpretácia až dehonestácia.
K jednej z najzatracovanejších udalostí dejín socializmu v západnom politicko-mediálnom priestore patrí práve 7. november 1917. Zopakujem, čo som už viackrát napísal, že:
Socialistická revolúcia v Rusku spolu s Francúzskou revolúciou 14. júla 1789 a vyvrcholením čínskej revolúcie 1. októbra 1949, sa považujú za tri najväčšie politické revolúcie v dejinách.
Socialistická revolúcia v Rusku bola v krajine v poradí už treťou revolúciou v 20. storočí. Jej uskutočnenie a vývoj krátko po nej nesmierne sťažilo, že prebiehali v čase Prvej svetovej vojny. Rusko bolo okrem toho aj najzaostalejšou svetovou veľmocou s nesmiernou biedou obyvateľstva a jeho krutým vykorisťovaním a rútilo sa do katastrofy.
Revolúcia mala zákonitý charakter a neznamenala len bežný ozbrojený prevrat či jednoduché zvrhnutie slabej moci buržoáznej Dočasnej vlády. Ruskí komunisti po získaní moci začali uskutočňovať nevídaný, smelý projekt rozvoja, sovietsku štátnosť, novú spoločnosť bez vykorisťovania a sociálneho parazitizmu.
Postavili ju na civilizačných hodnotách sociálnej rovnosti, solidarity a spravodlivosti, o ktorých ľudia už oddávna snívali.
Boľševici (ruskí komunisti) pod vedením Vladimira Iľjiča Lenina museli novú, sovietsku moc, ktorá bola oficiálne nastolená 8. novembra, chrániť od začiatku aj ozbrojenou cestou. Jej nevyhnutnosť sa preukázala ihneď, lebo už v prvých dňoch po revolúcii proti nej začal ozbrojený boj buržoáznych síl, ktoré sa ju pokúsili zvrhnúť. Tento boj prerástol do občianskej vojny, v ktorej sovietska moc zvíťazila za cenu nesmiernych obetí a ničenia.
Rusko sa budovaním novej civilizácie stalo nepriateľom kapitalistickej spoločnosti založenej na moci bohatých a vláde peňazí. Odpor proti sovietskej moci nadobudol onedlho aj medzinárodný charakter a pár týždňov po uskutočnení revolúcie svetový kapitalizmus zorganizoval intervenciu proti nej. Zo zúrivosti, s akou sa uskutočňovala, spomeniem len výrok antikomunistu a rusofóba Winstona Churchilla, že boľševizmus „musíme zadusiť ešte v kolíske“.
Socialistická revolúcia v Rusku v októbri 1917 zanechala v dejinách nezmazateľnú stopu. Ovplyvnila nielen 20. storočie, ale aj dejiny po ňom. Jej ohlas obehol po celom svete a dodnes pôsobí. Západný mediálno-politický hlavný prúd sa to za každú cenu snaží vyvrátiť, lebo udalosť a po nej nasledujúci vývoj stále desí korporátny, globalistický kapitalizmus.
Foto: Smrť kapitálu, alebo smrť pod pätou kapitálu! (Autor: Viktor Deni/wikimedia.org)
Súvisiace:
Článok bude pokračovať.
Autor článku
František Škvrnda, st.
Podobné
Reviews for Odkaz 7. novembra 1917 stále desí aj globalistický kapitalizmus (1/2)
There are currently no reviews for Odkaz 7. novembra 1917 stále desí aj globalistický kapitalizmus (1/2)
Please sign in or register for a new account to leave a review.