O príťažlivosti socialistickej civilizácie: základom sú idey sociálnej rovnosti, solidarity a spravodlivosti (1/3)
- František Škvrnda, st.
Hlavný politicko-mediálny prúd dnes bezohľadne dehonestuje ideu socializmu i jeho spoločenský poriadok. Na Západe pri tom využívajú aj jeho pád v strednej a východnej Európe (ďalej len SVE). Pre istotu tam i inde však strašia jeho návratom, lebo zostal príťažlivý a silní a mocní vládcovia tohto sveta, najmä kapitalistickí, sa ho stále boja. Pripomeniem socializmus aj preto, že v mesiacoch na konci roka došlo v rôznych časoch k viacerým osudovým udalostiam, ktoré s ním súvisia.
Socializmus má veľa podôb a prívlastok socialistický/-á/-é/-í sa spája s mnohými fenoménmi. Často sa prelína a stotožňuje s ľavicou. Voľné a rozmanité chápanie socializmu vedie aj k vedľajším účinkom a prejavuje sa v protirečivých dôsledkoch a súvislostiach jeho interpretácie, prípadne vo vzťahu k nemu. V podmienkach škodlivého nadbytku informácií, ktoré slúžia aj na manipuláciu vedomia más, pochopiteľne, nie všetko, čo sa označuje za socialistické, v skutočnosti také aj je.
Jedným z málo používaných pohľadov na socializmus je socialistická civilizácia. Objavila sa niečo pred viac ako 100 rokmi po socialistickej revolúcii v Rusku v októbri 1917. Hneď po jej vzniku sa ju vládnuce kruhy kapitalistickej civilizácie, ktorá sa rozvíja o niekoľko storočí viac, snažili zničiť.
K politike patrí ideológia. Vyjadruje idey, ako aj hodnoty a zásady, ktoré určitý subjekt chce presadzovať a urobiť pre ľudí a spoločnosť.
Socialistická civilizácia je široký a viacrozmerný fenomén, má systémový charakter a jej stručné objasnenie je náročné. Podám len jej najvšeobecnejšiu charakteristiku, ktorú začnem od politickej dimenzie. Aj v socialistickej politike ide v prvom rade o otázky moci, boja o ňu, ktorá sa musí získať, aby sa dala vytvárať nová spoločnosť (civilizácia). Odvíja sa od pôsobenia politických strán. Problém je, že dnes sa to len tak hemží socialistickými a sociálno-demokratickými stranami. V mnohých štátoch, Slovensko nevynímajúc, je ich aj niekoľko a neraz majú aj ďalšie prívlastky. V 21. storočí sa objavil aj fenomén radikálnej (autentickej) ľavice.
K politike patrí ideológia. Vyjadruje idey, ako aj hodnoty a zásady, ktoré určitý subjekt chce presadzovať a urobiť pre ľudí a spoločnosť. Vízia socializmu (aj ako civilizácie) sa vytvárala dlhodobo a s vývojom spoločnosti sa mení. Jeho základom sú idey sociálnej rovnosti, solidarity a spravodlivosti. Odlišujú sa od ideového základu kapitalistickej civilizácie pohybujúcich sa medzi konzervativizmom a liberalizmom, ktoré sa tiež časom menia, ale aj rôzne kamuflujú.
Politika a ideológia musia mať ekonomické, materiálne vyústenie. Bez výroby vecí na živobytie (a peňazí), popr. nejakého organizovaného sociálneho prostredia (usporiadania), ktoré materiálne zaisťuje ľuďom primerané živobytie a jeho rozvoj, „visia“ vo vzduchu. Získanie moci v spoločnosti nie je samoúčel, ale vždy slúži na upevňovanie vlastníctva a zvyšovanie bohatstva vládnucich. Prvoradým civilizačným problémom sa v dejinách stala deľba bohatstva.
Nenahraditeľnou časťou civilizácie je kultúra v širokom chápaní, ako súhrn všetkých ľudských činností vrátane vzťahu k prírode. Je podmienená politikou, ideológiou i ekonomikou, hlboko do nich preniká a spätne ich výrazne ovplyvňuje. Spravidla sa delí na duchovnú a materiálnu.
Reálny socializmus, jeho politika, ideológia, ekonomika a kultúra, ako sme ich zažili u nás, neboli ideálne. Robili ich ľudia so svojimi prednosťami i nedostatkami, ktorých determinovali mnohé okolnosti. Dnes je však veľa tých, ktorí tvrdo pociťujú, čo všetko sa stratilo. To, čo prišlo po socializme, je výhodné vo svojom celku len pre menšinu ľudí. Už len stručný zoznam toho, čo trápi dnes väčšinu ľudí, by mohol byť aj dlhší ako celý tento text. Je síce dosť takých, ktorí sa pokúšajú využiť parciálne prvky obnoveného kapitalizmu vo svoj prospech, najmä individualistickým a konzumným spôsobom života, neraz aj na úkor iných.
Dá sa to robiť nejaký čas, ale ťažkosti, ktoré kapitalistická civilizácia prináša pre väčšinu ľudí, a to aj z tzv. stredných vrstiev, skôr či neskôr na nich nemilosrdne dopadnú. Individuálne sa im nedá účinne brániť. Smutný fakt je, že veľa ľudí v týchto podmienkach rezignuje a často skôr živorí, ako žije.
Kapitalistickí vládcovia to veľmi dobre vedia, a preto vyvíjajú veľké úsilie, aby zlikvidovali nástroje masovej sociálnej ochrany ľudí. Za príklad postačí rozbíjanie a oslabovanie odborového hnutia.
(Foto: Anticapitalism/facebook.com-zakrasnyh)
Autor článku
František Škvrnda, st.
Jeden komentár
Pridaj komentár
Pred napísaním komentára sa musíte prihlásiť.
Podobné
Reviews for O príťažlivosti socialistickej civilizácie: základom sú idey sociálnej rovnosti, solidarity a spravodlivosti (1/3)
-
Peter Zajac-Vanka
13. decembra 2024
Veľmi podnetný a zaujímavý názor F. Škvrndu! Je to výborný podnet pre vzodmutie takých príspevkov a nielen od Slovákov, ktoré môžu dokázať, že ozaj existovala po vojne po 1945 a u nás potom po roku 1948 už iná civilizácia: a to kultúrne, spoločensky (myslím tým aj vzťahy v rodine, vzťahy na pracovisku a v rôznych záujmových sférach) a nakoniec i sociálne (presne to, čo sa dnes tým definuje, teda schopnosť spoločnosti zabezpečiť nevládnych, chorých, starých, matky, mladé rodiny, invalidov a tak ďalej) a potom aj iná civilizácia v zmysle vlastnenia výrobných prostriedkov, ich využívania a organizácie prerozdeľovania spoločného majetku. Akosi si nik dnes už nevšíma, že okrem PODNIKOV / v štátnom vlastníctve/ a družstiev ( aspoň formálne kolektívne vlastníctvo členov - nakoniec, ich pôdne podiely im zostali v katastrálnych mapách zanesené počas celého socializmu! - inak by sa tak ľahko nedali rozbiť JRD zákonom o podielových družstvách podľa vlastníctva pozemkov) a sféry tzv, rozpočtových organizácií, teda tých napojených bezvýhradne na financie štátneho rozpočtu tu bol obrovský majetok dnes označovaný ako verejný - vtedy celospoločenský, ktorý bol v držbe obcí a miest. Tento majetok sme vtedy zveľaďovali všetci dobrovoľne - tie "akcie Z" brigády, tie úpravy pamiatok a okolia, aj tie rôzne spolky od múzejných cez údržby turistických značiek až po záhradkárov, včelárov, poľovníkov, atď. atď. Neuvedomovali sme si, že utvárame novú - socialistickú civilizáciu. Oblbli nás po roku 1989, že to boli "komunistická ideológia, ktoré nám všetko "ukradli", ale v skutočnosti majiteľom toho všetkého bohatstva bola spoločnosť tu na tomto území žijúca : a teda občania ČSSR, ergo Slováci na Slovensku a v celospoločenskom vlastníctve i vo vlasti nazývanej socialistické Československo. Dnes sú z tej civilizácie iba ruiny - pretože ani v prameňoch sa neuchovali - staré papiere žltnú, alebo už boli spálené a zničené, materiálna podstata bola vyčerpávaná - alebo aj aktívne búraná - ako napríklad budovy a areál PKO - Parku kultúry a oddychu v Bratislave, budova Odborov na nám.Fr.Zupku, rozbité sochy, zničené areály, atď. a svedkovia tej civilizácie dnes v 2024 majú 60, 70, 80 rokov a onedlho budeme vymierať ako účastníci protifašistického odboja. My ale nemáme žiadnu spoločenskú organizáciu ako SZPB, ba nemáme ani politickú organizáciu a desiatky ľavicových partají nám nepomáha... Porozmýšľajme čo s tým urobiť. Pre nás, sedemdesiatnikov, je to výzva, pretože "posledná borba vzplála" a za nami je už len múr - cintorína. TAK ČO?
Please sign in or register for a new account to leave a review.
Veľmi podnetný a zaujímavý názor F. Škvrndu! Je to výborný podnet pre vzodmutie takých príspevkov a nielen od Slovákov, ktoré môžu dokázať, že ozaj existovala po vojne po 1945 a u nás potom po roku 1948 už iná civilizácia: a to kultúrne, spoločensky (myslím tým aj vzťahy v rodine, vzťahy na pracovisku a v rôznych záujmových sférach) a nakoniec i sociálne (presne to, čo sa dnes tým definuje, teda schopnosť spoločnosti zabezpečiť nevládnych, chorých, starých, matky, mladé rodiny, invalidov a tak ďalej) a potom aj iná civilizácia v zmysle vlastnenia výrobných prostriedkov, ich využívania a organizácie prerozdeľovania spoločného majetku. Akosi si nik dnes už nevšíma, že okrem PODNIKOV / v štátnom vlastníctve/ a družstiev ( aspoň formálne kolektívne vlastníctvo členov – nakoniec, ich pôdne podiely im zostali v katastrálnych mapách zanesené počas celého socializmu! – inak by sa tak ľahko nedali rozbiť JRD zákonom o podielových družstvách podľa vlastníctva pozemkov) a sféry tzv, rozpočtových organizácií, teda tých napojených bezvýhradne na financie štátneho rozpočtu tu bol obrovský majetok dnes označovaný ako verejný – vtedy celospoločenský, ktorý bol v držbe obcí a miest. Tento majetok sme vtedy zveľaďovali všetci dobrovoľne – tie „akcie Z“ brigády, tie úpravy pamiatok a okolia, aj tie rôzne spolky od múzejných cez údržby turistických značiek až po záhradkárov, včelárov, poľovníkov, atď. atď.
Neuvedomovali sme si, že utvárame novú – socialistickú civilizáciu. Oblbli nás po roku 1989, že to boli „komunistická ideológia, ktoré nám všetko „ukradli“, ale v skutočnosti majiteľom toho všetkého bohatstva bola spoločnosť tu na tomto území žijúca : a teda občania ČSSR, ergo Slováci na Slovensku a v celospoločenskom vlastníctve i vo vlasti nazývanej socialistické Československo.
Dnes sú z tej civilizácie iba ruiny – pretože ani v prameňoch sa neuchovali – staré papiere žltnú, alebo už boli spálené a zničené, materiálna podstata bola vyčerpávaná – alebo aj aktívne búraná – ako napríklad budovy a areál PKO – Parku kultúry a oddychu v Bratislave, budova Odborov na nám.Fr.Zupku, rozbité sochy, zničené areály, atď. a svedkovia tej civilizácie dnes v 2024 majú 60, 70, 80 rokov a onedlho budeme vymierať ako účastníci protifašistického odboja.
My ale nemáme žiadnu spoločenskú organizáciu ako SZPB, ba nemáme ani politickú organizáciu a desiatky ľavicových partají nám nepomáha…
Porozmýšľajme čo s tým urobiť. Pre nás, sedemdesiatnikov, je to výzva, pretože „posledná borba vzplála“ a za nami je už len múr – cintorína. TAK ČO?