O príťažlivosti socialistickej civilizácie: barbarstvo meniaceho sa kapitalizmu zostalo (2/3)
- František Škvrnda, st.
O civilizácii sa v sociálnom myslení začalo uvažovať v čase osvietenstva. Mala vyjadrovať prekonanie divošstva a barbarstva v spoločenskom živote a jeho usporiadaní. Súvisela najmä so vznikom miest, štátu a rozvojom ekonomiky. Zjednodušene možno povedať, že špecificky ale „všeobjímajúco“ sa snaží o zachytenie ľudského sveta v protirečivosti jeho celku.
Ako väčšina pojmov v súčasnom sociálnom myslení aj civilizácia sa skúma z viacerých pohľadov (interdisciplinárne). Existujú dve základné podoby chápanie civilizácie. Prvé chápanie predstavuje jednotnú (všeľudskú) civilizáciu, ktorá sa neustále vyvíja. Druhé chápanie vymedzuje mnohé „užšie“ podoby civilizácie, medzi ktoré sa zaraďuje aj socialistická. V marxistickej terminológii bol pojem civilizácie najmä v súvislosti s pojmom spoločensko-ekonomická formácia v pozadí a takmer sa nepoužíval.
R. Luxemburgová skúmala imperializmus a videla jeho agresívny charakter, ktorý je v súčasnosti spojený najmä s globalizáciou na západný spôsob, keď honba vojnychtivých kruhov za ziskom ohrozuje mier a bezpečnosť vo svete.
Poukážem na myšlienku z čias prvej svetovej vojny, ktorá súvisí s tým, že dôraz v socialistickej civilizácii sa kladie aj na mier. Rosa Luxemburgová v texte „Krise der Sozialdemokratie“ (Kríza sociálnej demokracie), ktorý pod pseudonymom Junius napísala vo väzení a tlačou vyšiel v roku 1916, položila pálčivú otázku „socializmus alebo barbarstvo“? Prvú svetovú vojnu považovala za stav, keď sa vtedajšia buržoázna spoločnosť ocitla na civilizačnej križovatke, či prejde k socializmu, alebo sa vráti k barbarstvu (bude pokračovať vo vojne). Reagovala na brutalitu prvej svetovej vojny, k rozpútaniu ktorej prispeli aj sociálnodemokratické strany v niektorých západných štátoch. Takmer po 110 rokoch je táto otázka stále aktuálna. R. Luxemburgová skúmala imperializmus a videla jeho agresívny charakter, ktorý je v súčasnosti spojený najmä s globalizáciou na západný spôsob, keď honba vojnychtivých kruhov za ziskom ohrozuje mier a bezpečnosť vo svete.
Barbarstvo meniaceho sa kapitalizmu zostalo. Bezpečnostnú situáciu v kapitalistickej civilizácii zhoršila v roku 2022 špeciálna vojenská operácia Ruskej federácie na Ukrajine, ktorá zakrátko prerástla do zástupnej vojny medzi USA a Ruskom a nebezpečne sa eskaluje. Dramaticky sa zhoršuje aj bezpečnostná situácia na Blízkom východe. Navyše USA provokujú Čínu v otázke Tchaj-wanu.
Po druhej svetovej vojne sa socialistická civilizácia postupne sformovala do podoby spoločenstva spolupracujúcich štátov, ktoré sa označovalo aj za svetovú socialistickú sústavu. Ak sa pozrieme na mapu, uvidíme, že išlo o relatívne kompaktné územie v Európe a Ázii. Bolo to celkom 15 štátov. Pripomenieme, že v Európe sa po ZSSR na cestu socializmu vydali Albánsko, Bulharsko, Československo, Juhoslávia, Nemecká demokratická republika, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko. V Ázii sa Mongolsko sa stalo socialistickým v roku 1924 a po druhej svetovej vojne to postupne boli Kórejská ľudovodemokratická republika, Čínska ľudová republika, Laoská ľudovodemokratická republika a zjednotený Vietnam v roku 1976 (jeho severná časť bola socialistická vlastne už od roku 1945). Neľudský experiment Červených Kmérov v Kambodži po skončení vojny v Indočíne v 70. rokoch nemal nič spoločné so socialistickou civilizáciou. Mimo tohto kompaktného územia sa na západnej pologuli prvým a zatiaľ jediným socialistickým štátom stala Kuba, kde bol socializmus vyhlásený v roku 1961. V jednotlivých štátoch boli v spôsobe ich usporiadania rozdiely. Vzhľadom na tento špecifický zemepis sa do 90. rokov minulého storočia socializmus označoval aj za Východ a kapitalizmus za Západ.
Okrem toho bolo vyše 30 štátov so socialistickou orientáciou v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike. Prvé z nich vznikli v 50. rokoch minulého storočia a viaceré z ich existujú doteraz Hoci zohrali významnú úlohu pri šírení myšlienok socialistickej civilizácie a mali k nej blízko, nebudeme ich považovať za jej súčasť.
Vývoj a fungovanie civilizácií majú vlastné cesty, ktoré ťažko vtesnať do úzkeho riadeného rámca a prejavujú sa v nich obdobia vzostupu i zostupu. Ťažkosti socialistickej civilizácie boli zákonité aj kvôli jej relatívne krátkej existencii ako i neprebádanosti cesty, ktorá však bola značne striktne vytýčená. Problémy spôsobovala najmä nižšia technicko-ekonomická úroveň väčšiny štátov socialistického spoločenstva, ktorú znásobovali aj rôzne embargá a sankcie Západu.
(Foto: facebook.com/realcarloslatuff)
Autor článku
František Škvrnda, st.
Jeden komentár
Pridaj komentár
Pred napísaním komentára sa musíte prihlásiť.
Podobné
Reviews for O príťažlivosti socialistickej civilizácie: barbarstvo meniaceho sa kapitalizmu zostalo (2/3)
-
Peter Zajac-Vanka
18. decembra 2024
Áno, tak táto časť, to už je ozaj globálny pohľad, ktorý dokazuje, že to bola SOCIALISTICKÁ CIVILIZÁCIA. Bez tej úpornej snahy "demokratických režimov" na báze kapitálovej držby majetku vnútiť tomu názov KOMUNIZMUS. Pretože ten "nebol" a len ideológovia Západu ho vymysleli... Lebo veď čo spájalo také odlišné a protichodné spoločnosti ako európske socialistické krajiny, povedzme v karibskou spoločnosťou Kuby, povedzme s nábožensky položenými spoločnosťami ako Laos, Vietnam, Barma, ale i samotná Čína? A nakoniec aj samotný cez dva kontinenty presahujúci Sovietsky zväz? Dodnes komunistickí teoretici myslia, že to bola idea komunizmu, no ale všetky tieto spoločnosti sa k nemu ani len nepribližovali, okrem hlásania vzdialených cieľov a definovania svojich vedúcich politických subjektov ( aj to nebolo pravidlom!) ako "komunistické". Myslím, že to bola skôr charakteristika spoločensko-ekonomického formovania spoločnosti. Ten mal základ v celospoločenskom vlastníctve výrobných síl ( kde v mnohých krajinách boli nielen kolektívne vlastníctva, ale aj malí rodinní živnostníci, roľníci, remeselníci) a v schopnosti hospodárske výsledky z tohto vlastníctva prerozdeľovať spravodlivejšie do spoločnosti ako takej, pomôcť utvárať nové statky - a nielen investičné, rozvíjať sociálnu sféru a hlavne - vytvárať vlastnú kultúru aj architektúru ( nielen skutočne budovami, ale aj architektúru organizácií a inštitúcií). Je to skvelý uhol pohľadu a ďakujem F.Škrndovi.
Please sign in or register for a new account to leave a review.
Áno, tak táto časť, to už je ozaj globálny pohľad, ktorý dokazuje, že to bola SOCIALISTICKÁ CIVILIZÁCIA. Bez tej úpornej snahy „demokratických režimov“ na báze kapitálovej držby majetku vnútiť tomu názov KOMUNIZMUS. Pretože ten „nebol“ a len ideológovia Západu ho vymysleli…
Lebo veď čo spájalo také odlišné a protichodné spoločnosti ako európske socialistické krajiny, povedzme v karibskou spoločnosťou Kuby, povedzme s nábožensky položenými spoločnosťami ako Laos, Vietnam, Barma, ale i samotná Čína? A nakoniec aj samotný cez dva kontinenty presahujúci Sovietsky zväz? Dodnes komunistickí teoretici myslia, že to bola idea komunizmu, no ale všetky tieto spoločnosti sa k nemu ani len nepribližovali, okrem hlásania vzdialených cieľov a definovania svojich vedúcich politických subjektov ( aj to nebolo pravidlom!) ako „komunistické“.
Myslím, že to bola skôr charakteristika spoločensko-ekonomického formovania spoločnosti. Ten mal základ v celospoločenskom vlastníctve výrobných síl ( kde v mnohých krajinách boli nielen kolektívne vlastníctva, ale aj malí rodinní živnostníci, roľníci, remeselníci) a v schopnosti hospodárske výsledky z tohto vlastníctva prerozdeľovať spravodlivejšie do spoločnosti ako takej, pomôcť utvárať nové statky – a nielen investičné, rozvíjať sociálnu sféru a hlavne – vytvárať vlastnú kultúru aj architektúru ( nielen skutočne budovami, ale aj architektúru organizácií a inštitúcií).
Je to skvelý uhol pohľadu a ďakujem F.Škrndovi.