Európska komisia má zvažovať, že obmedzí prístup k financiám z rozpočtu EÚ tým členským štátom, ktoré neuskutočnia reformu svojho dôchodkového systému. Tento rozpočet na sedemročné obdobie počnúc rokom 2028 predstavuje 2 bilióny eur.
Problémom pre Európsku komisiu má byť to, že v roku 2023 sa viac ako 80 % dôchodcov v EÚ spoliehalo na štátny dôchodok ako na jediný zdroj príjmu. Argumentuje tiež starnúcou populáciou a klesajúcou pôrodnosťou. Namiesto podpory mladých rodín s deťmi sa však rozhodla viac privatizovať dôchodkový systém.
„Reforma“ sa má zameriavať na motivovanie občanov k sporeniu na dôchodok a na povzbudzovanie spoločností, aby zamestnancom ponúkali firemné dôchodkové plány. Cieľom Bruselu má byť vraj „zmiernenie tlaku na štátne rozpočty“ a vytvorenie kapitálového trhu v štýle Spojených štátov amerických tým, že sa využijú dlhodobé úspory ľudí.
Iba v Dánsku a v Holandsku sa majú v rámci Európskej únie v súčasnosti súkromné dôchodkové úspory vyrovnať úrovni Spojených štátov amerických. Naopak, kritizované sú Nemecko, Francúzsko či Taliansko, ktoré majú mať dohromady len o niečo viac súkromných dôchodkových úspor ako samotné Dánsko.
Dôchodková politika je však mimo dosahu výkonnej moci EÚ a patrí do výlučnej kompetencie členských štátov. Ak si pamätáte na veľké protesty, ktoré vo Francúzsku vyvolala dôchodková reforma zvyšujúca vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov, môžete si tipnúť, čo sa asi stane, keď im niekto navrhne veľkú privatizáciu dôchodkového systému.
Veď čo môže byť horší vzor ako dôchodkový systém v USA, kde napríklad v roku 2022 pracovalo 56 miliónov obyvateľov (takmer polovica celej pracovnej sily v súkromnom sektore) pre zamestnávateľov, ktorí neponúkali žiadne dôchodkové ani sporiace plány? Azda už len inšpirácia americkým súkromným zdravotníctvom.
Foto: Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na summite EÚ v Bruseli, štvrtok 22. januára 2026 (Foto: SITA/AP/Geert Vanden Wijngaert)