Nezabúdame: 83. výročie víťazstva pri Stalingrade a pamiatka našich osloboditeľov

Rusko 2. februára slávi Deň vojenskej slávy – Deň porážky nemeckých fašistických vojsk sovietskymi vojskami v Stalingradskej bitke. Práve tento rok si pripomíname 83. výročie tejto významnej dejinnej udalosti.

Bitka o Stalingrad sa začala 17. júla 1942. Boje o mesto (v súčasnosti Volgograd) sa počas druhej svetovej vojny stali symbolom neľútostných stretov medzi nacistickými jednotkami a Červenou armádou. Prvá, obranná etapa trvala do 18. novembra 1942, druhá – strategická útočná operácia – sa datuje od 19. novembra 1942 do 2. februára 1943. Do bojov boli začlenené vojská Stalingradského a Juhovýchodného frontu v súčinnosti s Volžskou vojenskou flotilou. Z pohľadu útočiacich síl išlo o nemeckú letnú ofenzívu 6. armády pod velením generála Friedricha Paulusa. Do polovice novembra útočníci získali okolo 90 percent mesta na Volge. Stalingradská bitka bola zavŕšená operáciou Koľco (Prsteň) v januári a februári 1943.

Urputné boje, kolaps zásobovania a krutá zima spôsobili, že sa Nemci dostali do obkľúčenia bez nádeje na prielom. Adolf Hitler nariadil bojovať do posledného muža. Paulusovi sa snažil prísť na pomoc Erich von Manstein, ale bez úspechu. Hitler očakával, že Paulus zahynie alebo spácha samovraždu, preto ho vopred vymenoval za poľného maršala. Paulus však pochopil bezvýchodiskovosť situácie a 31. januára 1943 sa so svojím štábom vzdal. 2. februára definitívne kapitulovali aj zvyšné nemecké sily. Veliteľ 6. armády prežil a stal sa jediným nemeckým poľným maršalom zajatým v boji.

Sovietskej armáde sa podarilo zničiť hlavné sily 4. tankovej a 6. poľnej nemeckej armády, rozdrviť 3. a 4. rumunskú i 8. taliansku armádu. Straty nacistov a ich spojencov presiahli 800 000 ľudí. Stalingradská bitka sa stala prelomom druhej svetovej vojny, ktorú v Rusku nazývajú Veľkou vlasteneckou vojnou. Do histórie sa zapísali mená strojcov víťazstiev, ktorí mali podiel aj na oslobodzovaní našej krajiny: G. K. Žukov, A. M. Vasilevskij, K. K. Rokossovskij, A. I. Jeriomenko, S. K. Timošenko, N. F. Vatutin či V. I. Čujkov.

Nič na tejto skutočnosti nezmenia ani zúfalé pokusy vandalov a historických nevzdelancov, ktorí v našej krajine prekrúcajú pravdu a ničia pamätníky vojakov Červenej armády. Sú doslova besní nenávisťou, keď vidia červenú hviezdu s kosákom a kladivom. Mali by si uvedomiť, že tieto pamätníky sú prejavom vďaky za oslobodenie našej vlasti. Títo morálni úbožiaci si neuvedomujú, koľko vojakov národov bývalého ZSSR – Rusov, Ukrajincov i Bielorusov – položilo životy v boji proti fašizmu.

Vojak Veľkej vlasteneckej – Ty si padol, aby si zachránil svojich blízkych i nás. Prešli desaťročia, vymenili sa generácie, ale my ani po 83 rokoch NEZABÚDAME! Človek, pokloň sa pri každom pomníku vojakovi Červenej armády. Nech Ti srdce bije tak, ako kremeľské zvony, keď v hlbokej pokore vzdávaš svoju minútu ticha.

Foto: Ohňostroj nad monumentom „Matka vlasť volá“ na Mamajovej mohyle vo Volgograde počas osláv výročia víťazstva v bitke o Stalingrad. Táto najkrvavejšia bitka histórie s približne 2 miliónmi obetí znamenala zásadný obrat v druhej svetovej vojne (SITA/AP Photo)

Autor článku

Vlado Sládek

+ dalšie články od tohto autoraBio

• Vlado Sládek

  Nezabúdame: 83. výročie víťazstva pri Stalingrade a pamiatka našich osloboditeľov
• Vlado Sládek

  Slovensko na pokraji priepasti: Čo ste urobili s našou vlasťou, ponovembroví politici?
• Vlado Sládek

  Darček pre propagátorov 17. novembra: Za drobné z dôchodku im kúpim „Čiernu knihu kapitalizmu“
• Vlado Sládek

  Takto zadĺžené USA ešte neboli. Riešenie? Jedno z nich je vojna…