NATO v rozklade: Slovensko medzi lojalitou a vlastnou cestou
- Jozef Hrdlička, predseda KSS
Pakt NATO čelí najvážnejšej existenciálnej kríze od svojho vzniku. Hoci sa stále snaží prezentovať ako jednotný bezpečnostný blok, realita roku 2025 ukazuje pravý opak: vnútorné rozpory, rozdielne strategické záujmy, rastúci odpor verejnosti i narastajúce vojenské napätie vytvárajú situáciu, ktorá môže viesť až ku kolapsu celej tejto organizácie. Slovensko sa však v tomto kontexte stáva nárazníkovou zónou – nielen geograficky, ale aj politicky.
Jedným z kľúčových rozporov, ktoré dnes podkopávajú jednotu aliancie, je zásadne odlišný postoj členských štátov k pokračovaniu vojenskej, finančnej a politickej podpory Ukrajiny. Zatiaľ čo USA, Poľsko alebo pobaltské štáty tlačia na ďalšiu militarizáciu východného krídla, Slovensko a Maďarsko volia zdržanlivejší postoj a volajú po mierovom riešení a deeskalácii. Táto rozštiepenosť sa prejavila aj na nedávnom rokovaní v Bruseli, kde premiér Fico otvorene spochybnil dlhodobú udržateľnosť vojenskej stratégie aliancie.
K ďalšiemu oslabeniu NATO prispieva aj narastajúca finančná záťaž, ktorú aliancia prenáša na svojich členov. Nové požiadavky, vrátane zvýšenia obranných výdavkov na absolútne neprimeraných 5 % HDP, budovania logistických uzlov a priame financovanie zahraničných operácií, narážajú na silný odpor vo verejnosti aj u časti vlád. Slovenská vládna ale aj opozičná politická garnitúra, ktoré pôsobia v prostredí extrémnych sociálnych a ekonomických nerovností, môžu len ťažko vysvetľovať občanom, prečo majú stámilióny ich eur smerovať na zbrojenie namiesto do zdravotníctva alebo školstva.
Súčasne sa zvyšuje aj bezpečnostné riziko, ktoré pre členské štáty predstavuje rast napätia na hraniciach s Ruskom. Fakty, ako napríklad vzdušný prieskum letectva NATO najmä z priestoru Čierneho mora v prospech ukrajinskej armády ukazujú, že NATO sa neblíži k mieru, ale k potenciálnemu rozšíreniu konfliktu. To je v priamom rozpore s prianím väčšiny obyvateľov Slovenska, ktorí dávajú prednosť mierovému riešeniu a rovnovážnej zahraničnej politike. V tejto súvislosti treba pripomenúť aj rastúce volanie po neutralite a nezávislosti – myšlienkach, ktoré už nie sú na okraji, ale stále častejšie sa dostávajú do hlavného politického a spoločenského diskurzu.
Nedá sa tiež prehliadnuť, že legitimita samotného NATO je dnes spochybňovaná aj zvnútra. Niektoré členské štáty (napr. Francúzsko alebo Maďarsko) spochybňujú zmysel aliancie, pokiaľ nedôjde k jej zásadnej reforme. Turecko uprednostňuje skôr vlastné regionálne záujmy a Spojené štáty samé prehodnocujú, či majú aj naďalej niesť najväčší diel zodpovednosti. To všetko vytvára obraz bloku, ktorý nie je jednotný, nie je stabilný a nie je ani dlhodobo udržateľný.
V tejto situácii by malo byť aj pre Slovensko prioritou jasne si definovať, aký typ bezpečnostnej politiky chce presadzovať. Vystúpenie z NATO už nie je extrémistický návrh, ale realistická možnosť na debatu. V multipolárnom svete, ktorý dostáva stále jasnejšie a konkrétnejšie obrysy, totiž nie je možné stavať bezpečnosť iba na vojenských blokoch, ktoré slúžia primárne geopolitickým a ekonomickým záujmom niekoľkých mocností. Oveľa životaschopnejšou cestou môže byť aktívna neutralita, suverénna diplomacia a rovnovážna spolupráca so všetkými stranami – vrátane Ruskej federácie.
NATO sa rúca ani nie tak kvôli vonkajším hrozbám, ale predovšetkým kvôli vnútornej absencii zmyslu, jednoty a legitimity. A Slovensko by malo využiť tento historický moment na to, aby si samo zvolilo cestu, ktorá bude vychádzať z potrieb jeho občanov – nie z diktátu cudzích vojenských štruktúr.
Foto: Detail uniformy príslušníka medzinárodnej bojovej skupiny NATO (SITA/Jakub Julény)
Autor článku
Jozef Hrdlička, predseda KSS
Komunistická strana Slovenska
Podobné
Reviews for NATO v rozklade: Slovensko medzi lojalitou a vlastnou cestou
There are currently no reviews for NATO v rozklade: Slovensko medzi lojalitou a vlastnou cestou
Please sign in or register for a new account to leave a review.