Moderátor Sobotných dialógov na STVR sa dnes opýtal Michala Šimečku: „…vo svete, v ktorom prestáva platiť medzinárodné právo, sú otváraním Benešových dekrétov reálne ohrozené súčasné hranice Slovenska. Čo ak bude aj Maďarsko vo svojej neskrývane imperialistickej politike nasledovať príklad USA a Ruska? Tému Benešových dekrétov už čoraz viac zneužívajú maďarskí politici voči Slovensku.“
Moderátor sa tiež Šimečku trikrát opýtal (neúspešne, odpoveď nedostal), čo si myslí o vyjadrení maďarského politika a Orbánovho konkurenta Pétera Magyara, ktorý o Slovensku hovoril ako o Felvidéku. Ja si nemyslím, že by Maďarsko malo zrovna imperialistickú politiku (napríklad v štýle USA), ale iredentistický prúd je tam silný. Šál Viktora Orbána už u nás vzbudil kontroverzie, Péter Magyar by si ho zrejme obliekol tiež, a hovorilo sa napríklad o vyjadrení v denníku Magyar Nemzet, že Maďarsko pri okupácii Československa v roku 1968 premárnilo šancu na zmenu hraníc vo svoj prospech.
A keď sledujem portály o politike, histórii, športe či geografii na sociálnych sieťach v angličtine, akákoľvek zmienka o Slovensku je nasledovaná desiatkami komentárov maďarských používateľov o tom, že Slovensko je fiktívna krajina, Narnia, Felvidék, Horné či Severné Maďarsko. Namiesto otvárania Benešových dekrétov a konfliktu s Maďarskom by sme skôr potrebovali symbolickú „novú Malú dohodu“ (samozrejme, Juhoslávia už neexistuje a cez Podkarpatskú Rus už nemáme spoločnú hranicu s Rumunskom). V praxi teda udržiavanie dobrých vzťahov s Rumunskom a Srbskom.
Práve u rumunských používateľov som sa stretol (zrejme pragmaticky) s pozitívnym názorom na Slovensko. Slovensko prišlo v rámci Československa o južné územie počas prvej viedenskej arbitráže, Rumunsko o takzvanú severozápadnú Transylvániu počas druhej viedenskej arbitráže. Oba územné celky pripadli Maďarsku. Počas druhej svetovej vojny sa na oslobodzovaní Slovenska po sovietskych vojakoch najviac podieľali práve vojaci z Rumunska. Rumunskí vojaci oslobodili asi 30 – 40 % územia Slovenska, bojovalo ich tu asi štvrť milióna a padnúť ich mohlo okolo 16-tisíc (pochovaných ich je na Slovensku niečo menej ako 11-tisíc). A v roku 1968 sa Rumunsko odmietlo zapojiť ako člen Varšavskej zmluvy do invázie na územie Československa.
Čo sa týka Srbska, s tým má Slovensko dobré vzťahy, čoho dôsledkom je aj neuznanie Kosova. A srbský historik a odborník na srbsko-slovenské vzťahy Nebojša Kuzmanović mal dospieť k záveru, že Srbi mali zo všetkých etnických skupín, s ktorými sa počas celej svojej histórie stretávali, najlepšie vzťahy práve so Slovákmi.
Foto: Prezident SR Peter Pellegrini a prezident Srbska Aleksandar Vučić počas prijatia v Paláci Srbska v Belehrade v rámci oficiálnej návštevy prezidenta Slovenskej republiky v Srbskej republike. Belehrad, Srbsko, 21. december 2025 (SITA/Kancelária prezidenta SR)