Možné scenáre skončenia konfliktu na Ukrajine

V prípade všetkých prebiehajúcich politických udalostí treba si uvedomiť, že ich budúcnosť sa zvyčajne rysuje vo viacerých variantoch – pričom tých racionálnych obvykle nebýva veľa. Potom už stačí iba priradiť k jednotlivým variantom mieru ich pravdepodobnosti. To platí i o ozbrojenom konflikte na Ukrajine, kde predikcia jeho skončenia môže brať do úvahy štyri základné varianty:

1. variant: víťazstvo jednej zo strán konfliktu

ZA: Tento scenár by pre víťazstvo Ruska vyžadoval len vytrvať v súčasnej úrovni vojenského tlaku, alebo tento nápor ešte zintenzívniť. Ukrajina však bezpodmienečne potrebuje pre svoje víťazstvo svoj tlak zosilniť – teda nielen ten aktuálny, ale podstatne zintenzívniť aj mieru komplexnej podpory zo strany kolektívneho Západu. Víťazstvo jednej alebo druhej strany by mohlo mať napríklad podobu:

• kolapsu ozbrojených síl v dôsledku ich vyčerpania;
• niekoľkých strategických prielomov súčasnej línie kontaktu;
• nárastu nespokojnosti s politickým alebo vojenským vedením vo vnútri mocenských štruktúr;
• dramatického poklesu dôvery obyvateľstva voči vedeniu štátu;
• štátneho prevratu v Kyjeve alebo Moskve.

PROTI: Rozdielny stav v sile a úrovni vojenských síl a prostriedkov však núti slabšiu stranu konfliktu usilovať o eskaláciu. V základných vojensko-ekonomických parametroch má však Rusko jednoznačnú prevahu nad Ukrajinou a je v podstate sebestačné:

• jeho ekonomika rastie;
• vojensko-priemyselný komplex dobre funguje;
• počet obyvateľov, na ktorých sa vzťahuje branná povinnosť je v Rusku oveľa väčší ako na Ukrajine (koncom septembra 2024 ruský prezident nariadil zvýšiť naplnenosť stavu ozbrojených síl na 2,38 milióna príslušníkov, z ktorých by malo byť 1,5 milióna vojakov v činnej službe);
• úroveň velenia a riadenia sa podstatne skvalitnila.

Ukrajina vidí riešenie v ďalšej mobilizácii, ale najmä v dodávkach pokročilých typov zbraní od kolektívneho Západu – aktuálne pomocou riadených striel dlhého doletu. Preto sa v mediálnom priestore objavil eufemizmus „dať Kyjevskému režimu súhlas s použitím riadených striel s dlhým doletom proti cieľom v hlbokom ruskom vnútrozemí“. Znamenalo by to radikálnu eskaláciu v podobe priameho vstupu USA (a teda aj NATO) do tohto ozbrojeného konfliktu – na čo by Rusko istotne odpovedalo príslušnými rozhodnutiami na základe konkrétnych hrozieb, ktoré preň vzniknú. Práve z myšlienky vytvorenia chaosu v ruskej spoločnosti, s pomocou úderov riadených striel dlhého doletu a z následnej ochoty Moskvy rokovať na základe podmienok Kyjeva, vychádzal aj Zelenského nedávny návrh päťbodového tzv. „plánu víťazstva“. Ten však Washington neschválil a odmietavé stanovisko vyjadrili aj obidvaja tamojší prezidentskí kandidáti.

2. Variant – zastavenie bojovej činnosti na línii kontaktu a prímerie

ZA: Tento scenár sa môže naplniť v dôsledku:

• vyčerpania ekonomického alebo vojenského,
• zo straty medzinárodnej podpory a podobne.

Ďalším nástrojom dosiahnutia prímeria by mohlo byť akceptovanie patovej situácie, kedy prípadné zisky na bojisku neodpovedajú nákladom. Iným faktorom môže byť tlak dôležitých krajín globálneho Juhu (Číny, Indie, Brazílie…), ktorý k ozbrojenému konfliktu na Ukrajine často nevidí dostatočný dôvod. Mnohé v tomto smere napovie októbrový summit krajín BRICS v Rusku. Zásadný význam by však mala zmena postoja k ukrajinskému konfliktu zo strany USA (nový prezident USA), čo je možné v prípade pochopenia nevýhodnosti vyčerpávajúcej bojovej činnosti na východe Európy, keďže aktuálne prioritné ťažisko globálneho konfliktu vzniká pre USA v oblasti Indo-pacifiku. Tak alebo onak, transfer osudu ukrajinského konfliktu z rúk generálov do rúk diplomatov by za určitých podmienok mohol viesť k jeho zmrazeniu.

PROTI: Diplomati však nemusia nájsť riešenie podstaty konfliktu. „Kórejský scenár“ taktiež môže zastierať skutočnosť, že diplomatickým rokovaním získajú strany konfliktu iba čas na prípravu na nové boje tak, ako to urobil kolektívny Západ v prípade Minských dohôd. Istotne sa nájdu ľudia, ktorým by dočasné prerušenie konfliktu vyhovovalo. Napríklad vo chvíli, kedy sa na bojisku spotrebujú zásoby starých zbraní a munície z doby studenej vojny. To by v podmienkach hystériou presýteného ozbrojeného mieru na Ukrajine a okolo nej, mohlo zabezpečiť nové zákazky pre vojensko-priemyselný komplex. V prípade Západu je možné očakávať využitie takejto situácie na zvýšenie tlaku nielen na modernizáciu, ale aj na unifikáciu (v normách NATO) armádnej výzbroje. V rámci posudzovania tohto variantu netreba zabúdať, že ukrajinský prezident nedávno verejne odmietol brazílsko-čínsky návrh spôsobu ukončenia vojny na Ukrajine. Naviac, v Pekingu istotne z takých dokumentov, akým je najnovší Strategický koncept NATO, tušia, že po prípadnej porážke Ruska by na rade mohla byť Čína.

3. Variant – dohoda Ruska so Západom

ZA: Súčasná intenzita ozbrojeného konfliktu na Ukrajine je udržiavaná výhradne vďaka všestrannej podpore, ktorú poskytuje kyjevskému režimu kolektívny Západ. Podpore vojenskej, spravodajskej, ekonomickej, diplomatickej a propagandistickej. Ak by táto podpora prestala, Kyjev by sa musel prispôsobiť úplne novej situácii – podobne ako v roku 2022, kedy jeho zástupcovia podpísali v Istanbule návrh dohody s Ruskom, ale na základe „odporúčania“ z Londýna a Washingtonu od nich Kyjev napokon ustúpil. Vyčerpanie „disponibilných“ zdrojov kolektívneho Západu je v mnohých aspektoch už očividné. Isté je, že si súčasná oficiálna globálna stratégia USA vyžaduje postupne stále väčšiu koncentráciu pozornosti do indo-pacifického regiónu, teda obmedzenie svojej angažovanosti v Európe. Ak by dohoda Západu s Ruskom zahŕňala aj zmluvu o novej bezpečnostnej architektúre Európy, mohli by byť všetky uvádzané príčiny bojov na Ukrajine podriadené novému konsenzu. To platí o garanciách mieru na východe Európy, o podobe hraníc medzi Ukrajinou a Ruskom (a Poľskom?), začlenenie Ukrajiny do západných štruktúr, o odstránení sankcií a podobne. Ak by takáto dohoda rešpektovala oprávnené bezpečnostné záujmy zúčastnených mocností, mohla by sa stať predobrazom, alebo priamo súčasťou nového bezpečnostného usporiadania sveta – napríklad nových dohôd o jadrových zbraniach, ktoré by zahŕňali všetky jadrové mocnosti, o kyberbezpečnosti alebo umelej inteligencii a podobne. Takéto dohody si hneď na začiatku nevyžadujú obnovenie vzájomnej dôvery Západu a Ruska (poprípade krajín globálneho Juhu všeobecne), mohli by byť postavené na poznaní výhodnosti spolupráce v rámci racionálnej obhajoby a vzájomne výhodného presadzovania národných záujmov.

PROTI: Naplneniu tohto variantu bránia najmä tieto skutočnosti:

• pre značnú časť mocenskej elity USA (Deep state) nie je zmyslom vojny na Ukrajine ani tak mier, ale predovšetkým vyčerpanie, diskreditácia alebo priamo rozpad Ruska s následným ovládnutím jeho zdrojov;
• prehĺbenie podriadenosti Európy Washingtonu. Ekonomika Európskej únie sa vďaka tejto vojne stáva oveľa závislejšou od USA, menej konkurencieschopnou, mocenská elita západnej Európy preberá americké politické a ideologické stereotypy, nehovoriac o školstve, mediálnych prostriedkoch a masovej kultúre. Z tohto hľadiska je výhodnejšie udržiavať konflikt na Ukrajine v kontrolovanej forme, ako nejaké nové usporiadanie Európy. Je možné, že pro časť súčasnej vlády v USA sa zdá udržanie súčasného stavu na Ukrajine pred voľbami prezidenta menej riskantné a dokonca výhodnejšie, ako zložité hľadanie cesty k novej bezpečnostnej architektúre Európy.
• K naplneniu tohto variantu neprispievajú ani pomerne kategoricky formulované požiadavky a vyhlásenia niektorých radikálnejších ruských politikov a publicistov. Je však možné predpokladať, že tých by v prípade dohody so Západom Kremeľ vedel usmerniť.

4. Variant: Eskalácia na úroveň jadrovej vojny

ZA: Koncovka v podobe totálnej jadrovej vojny by ukončila boje na Ukrajine tak, že by zničila ľudstvo. Jadrová vojna však nemusí hneď znamenať vzájomné zaručené zničenie s pomocou strategických zbraní. Je možné predpokladať, že použitiu jadrových zbraní bude predchádzať množstvo akcií iného typu, ako napríklad:

• prerušenie diplomatických stykov medzi niektorými štátmi (napr. Ruska s Veľkou Britániou);
• dodanie ničivých zbraní nepriateľom USA alebo Ruska v iných oblastiach sveta;
• údery konvenčnými zbraňami na „centra prijímajúce rozhodnutia“ a podobne.

Prechod na jadrové zbrane sa môže začať testom nukleárnej nálože na skúšobnom polygóne na Novej zemi alebo v Novom Mexiku (USA Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok nikdy neratifikovali, Rusko svoju ratifikáciu zrušilo vlani); potom úder taktickou jadrovou náložou na menej významný ciel, napríklad na územie spojenca druhej strany (v Európe tam, kde je uskladnené jadrové zbrane USA, alebo v Iráne) a následne…

• Najpravdepodobnejšie vykročenie týmto smerom však predstavuje prenesenie bojovej činnosti na územie Ruska s bezprostrednou, priamou účasťou štátov NATO. V aktualizovanej verzii dokumentu Základy štátnej politiky Ruskej federácie v oblasti jadrového odstrašovania je jednoznačne uvedené, že agresia proti Rusku zo strany ktoréhokoľvek nejadrového štátu, avšak s účasťou alebo podporou jadrového štátu, sa považuje za ich spoločný útok na Ruskú federáciu. Táto klauzula by odpovedala potenciálnej eskalácii konfliktu na Ukrajine v prípade, ak by USA schválili použitie svojich riadených striel dlhého doletu na ciele v ruskom vnútrozemí, pretože programovanie trajektórií a zabezpečenie nevyhnutnej satelitnej navigácie striel dlhého doletu vykonávajú výhradne špecialisti NATO a tato infraštruktúra má i úplnú kontrolu nad nasadením týchto zbraní. Ukrajina, ale ani Veľká Británia, nimi nedisponujú.

PROTI: Od historického okamžiku, kedy bolo jasné, že USA si viac neudržia svoj monopol na jadrové zbrane, slúžia atómové zbrane na odstrašenie: hrozba ich použitia núti svojou ťažko kontrolovateľnou ničivou silou strany konfliktu hľadať menej drastické, možno aj sebevražedné riešenia. Zatiaľ politika nukleárneho odstrašovania funguje. Problém je, že táto politika je postavená na rozumnom odhade politikov – čo je v prípade kolektívneho Západu veľmi riskantný základ.

Autor článku

Milan Pova

+ dalšie články od tohto autora

• Milan Pova

  #molongui-disabled-link

  Bez ohľadu na výsledky amerických volieb Washington pravdepodobne opustí Brusel