MDŽ: Od štrajku textilných robotníčok k slovenskej realite, v ktorej ženám zostalo už len volebné právo
- Vlado Sládek
Medzinárodný deň žien. V tento krásny sviatočný deň prijmite blahoželanie k Medzinárodnému dňu žien. Všetky kvety dnes patria len Vám, našim mamkám, babkám, dcéram a manželkám. Nech Vám tvár stále úsmev krášli, aby ste každý deň dôvod na radosť našli.
Historický význam MDŽ
MDŽ sa slávi v mnohých štátoch sveta ako prejav úcty k ženám a ich právam, a to bez ohľadu na ich národné, národnostné, etnické, jazykové, kultúrne, ekonomické alebo politické postavenie. Je prejavom solidarity medzi ženami a súčasne spomienkou na snahu za zrovnoprávnenie žien, najdlhšiu revolúciu v dejinách ľudstva. Medzinárodný deň žien – MDŽ, pripadajúci každoročne na 8. marec, je medzinárodne uznávaný sviatok stanovený OSN k výročiu štrajku 40 000 newyorských krajčírok v roku 1908. Tieto bojovali za skrátenie desaťhodinového pracovného času, proti nízkym mzdám, zlým pracovným podmienkam a za svoje politické požiadavky, najmä získanie volebného práva.
Myšlienka koordinovať v jeden deň akcie za zlepšenie pracovných podmienok žien nadväzovala na opakujúce sa demonštrácie robotníčok v amerických textilných továrňach, z ktorých sa rokmi stala tradícia. V roku 1909 členky Socialistickej strany Ameriky vyhlásili symbolicky Deň žien. Prvýkrát sa oslavoval 28. februára 1909 a v nasledujúcich rokoch sa mal konať vždy v poslednú februárovú nedeľu. Na prvej medzinárodnej ženskej konferencii Druhej internacionály v roku 1910 v Kodani, kde sa stretli ženy zo 17 krajín, presadila nemecká socialistka Clara Zetkinová, že oslavu Medzinárodného dňa žien, vtedy ešte bez určenia pevného dátumu, zavedú vo všetkých svojich krajinách.
V roku 1911 sa 19. marca prvýkrát MDŽ masovo oslavovalo v Rakúsko-Uhorsku, Dánsku, Nemecku a Švajčiarsku, kde sa ho zúčastnilo vyše milióna žien a mužov. K požiadavkám na slušné pracovné podmienky a volebné právo pribudli témy ako právo žien vzdelávať sa v učňovských školách a právo na rovnaký plat za rovnakú prácu. Od roku 1913 MDŽ oslavovali aj v cárskom Rusku. S blížiacou sa prvou svetovou vojnou rezonovali aj heslá o mieri a odpor proti militarizmu. Dátum 8. marec sa ustálil ako Medzinárodný deň žien na celom svete až po 1. svetovej vojne, najmä pod vplyvom veľkej demonštrácie v Petrohrade v roku 1917 tesne pred Februárovou revolúciou, ktorá sa konala poslednú nedeľu vo februári podľa juliánskeho kalendára, čo sa rovná 8. marcu kalendára gregoriánskeho.
V ČSR sa Medzinárodný deň žien prvýkrát oslavoval v roku 1921. Na našom území tento sviatok okamžite získal masový charakter, hoci bol počas druhej svetovej vojny zrušený. Po roku 1945 bol opäť obnovený. Organizácia spojených národov v roku 1975, ktorý bol Medzinárodným rokom žien, oficiálne vyhlásila MDŽ na 8. marca a odvtedy naň usporadúva spomienkové akcie a podujatia, pripomínajúce nielen historické počiatky hnutia za práva žien, medzinárodnú solidaritu žien za rovnoprávnosť, spravodlivosť, mier a rozvoj, ale i súčasnú situáciu a problémy.
Pohľad na socializmus vs. dnešok
Dnes počúvame a čítame od rôznych politických činiteľov „poskakujúcich“ na slovenskej politickej scéne od roku 1989, ako za komunistov tento sviatok po roku 1948 v období socializmu stratil svoj pôvodný význam a zmenil sa na formálne oslavy spojené s rozdávaním povestných červených karafiátov, že bol zneužívaný pre potreby režimu a ideológie, že ženy zväčša oslavovali doma pri deťoch, politici ich za to velebili na tribúnach a muži to všetko zapíjali s priateľmi v krčme. Dobre, páni, to je Váš jednostranný pohľad na vec. Vy ste povedali „A“, ja poviem „B“.
Tie sociálne istoty, ktoré mali ženy v čase socializmu, prečo nespomeniete? To, že mali prácu, prečo nespomeniete? To, že mohli dať deti do jasličiek a škôlok, keď boli v práci, prečo nespomeniete? To, že sa mohli bezplatne vzdelávať, prečo nespomeniete? To, že mali všestranné kultúrne, športové, spoločenské i záujmové možnosti vyžitia. To, čo všetko bolo zadarmo, za ďaleko menšie ceny ako dnes, prečo nespomeniete? Takto by som mohol pokračovať veľmi dlho z mnohých oblastí života.
Čo ponúka dnešná doba?
Poďme sa pozrieť, čo však Vy dnes ponúkate ženám k ich sviatku. Kto sa o nich postará, keď prídu o prácu? V akom veku chodia do dôchodku? V akom fyzickom, psychickom a zdravotnom stave sú po odpracovaní mnohých rokov v cudzích fabrikách? Aké majú sociálne istoty? Čo majú prvé kúpiť zo svojich mizerných platov? Aké majú možnosti vzdelávania, keď nie sú solventné ako deti bohatých rodičov? Čo im ponúka televízna produkcia? Hnus, drogy, vraždy, krv, sexuálne úchylky – to je kultúra?
I vo Vašej krásnej spoločnosti postavenej na princípoch kapitalizmu, liberalizmu, konzervativizmu a vykorisťovania by sa dalo pokračovať v uvádzaní mnohých a mnohých príkladov, ktoré ženám len berú, zneužívajú ich a sú voči nim likvidačné.
Záver a výzva mocipánom
A na záver? Áno, je to pravda, Medzinárodný deň žien mal svoje počiatky v Amerike. Ale v akej Amerike? V silno kapitalistickej a vykorisťovateľskej. Prečítajte si na začiatku tohto článku ešte raz, za čo tam vtedy štrajkovali ženy – textilné robotníčky, krajčírky. A čo našim ženám tu dnes na Slovensku z toho zostalo? Už iba volebné právo, lebo za tie ďalšie svoje požiadavky by mohli štrajkovať dnes znova.
Takže, zablahoželajte si, páni vladári a mocipáni Slovenska, ktorí sa tu prezentujete svojou že vraj dobrotou a vďakou voči ženám už od novembra 1989. Pri Vás sa v plnej miere potvrdilo, že história sa môže opakovať. A je to tak. 8. marca si pripomíname 118 rokov od udalostí v New Yorku z roka 1908 a Vy ste ženám znova zobrali a stále beriete to, za čo už toľko rokov a desaťročí po celom svete bojujú. Zmeníte to?
Autor článku
Vlado Sládek
Podobné
Reviews for MDŽ: Od štrajku textilných robotníčok k slovenskej realite, v ktorej ženám zostalo už len volebné právo
There are currently no reviews for MDŽ: Od štrajku textilných robotníčok k slovenskej realite, v ktorej ženám zostalo už len volebné právo
Please sign in or register for a new account to leave a review.