MDŽ ako sviatok, ktorý priniesli komunisti

So slávením MDŽ sa po novembrovom prevrate spájala zakaždým akási trpká príchuť a nálepkovanie, že ide o „komunistický sviatok“. Posledné roky však tento sviatok ožíva a fakt, že MDŽ sa slávil za socializmu a spája sa s dejinami robotníckeho hnutia, ustupuje do úzadia. Veď predsa je to sviatok všetkých žien, čo je nesporne pravda. Nálepka „komunistický“ sa neuvádza. Zajtra sa bude niekde premietať film Prezidentka, budú sa konať diskusie o participácii žien v EÚ, bezpečnostných zboroch a inde… Aký je zrazu tento sviatok všeobecný! Napriek tomu, nálepka „komunistický“, hoc‘ by sa mohla zdať hanlivou, zodpovedá skutočnosti a na tento fakt netreba zabúdať. Komunistické hnutie by malo byť hrdé na výsledky boja v otázkach emancipácie žien, ktoré dosiahlo a my by sme nemali zabúdať na charakter tohto sviatku a jeho historické pozadie.

Pri tejto príležitosti si dovolím krátky historický exkurz k niekoľkým medzníkom zápasu za emancipáciu žien a robotníkov, ktoré od 19. storočia sledujeme:

Ako prví včlenili do svojej politickej organizácie ženy utopickí socialisti vo Francúzsku (saint-simonisti), ktorí zároveň prijali programové požiadavky na emancipáciu žien – priznanie politických práv ženám (voliť a byť volená), uvoľnenie vzťahov v rámci monogamného manželstva, právo na rozvod, riešenie otázky legitimity nemanželských detí. Revolúcia v roku 1848 postavila práve saint-simonistické feministky do prvej línie bitky za emancipáciu žien: Desirée Veretová navrhla rozvodový zákon, Jeanne Deroinová požadovala „všeobecné volebné právo“ alebo Pauline Rolandová sa zasadzovala za vzdelávanie žien.

Poroba robotníkov bola v tomto ideovom prúde vnímaná v súvislostiach s porobou žien. Aj keď saint-simonisti neprekročili rámec uvažovania v intenciách buržoáznej spoločnosti, v čiastočnej nadväznosti na tieto ideály, spoločenský konflikt priniesli neskoršie okolnosti francúzsko-pruskej vojny a následný vznik Parížskej komúny v roku 1871. Parížska komúna okrem iného zaviedla bezplatné laické vyučovanie pre všetkých, zriadila odborné školy pre dospelých a školy pre mladé dievčatá, zvýšila platy učiteľov, pričom tieto boli stanovené v rovnakej výške pre mužov a ženy. Ženy sa stali politicky rovnými partnerkami mužov v správe vecí verejných.

Po krvavom potlačení Parížskej komúny sa centrum sociálneho zápasu aj za emancipáciu žien preniesol do Nemecka. Nemecká sociálna demokracia a socialistické hnutia v Európe vnímali problémy emancipácie žien v súvislostiach emancipácie robotníckej triedy. Nezohľadňovali ich izolovane, nevyčleňovali jeden problém na úkor iných, nevytrhávali vykorisťovanie žien z širších súvislostí vykorisťovania robotníkov. Bola to najmä Klára Zetkinová, ktorá presadila slávenie medzinárodného dňa žien.

Súvisiace (uverejnené 8. 3. 2021):

Obdobne aj ruské robotnícke hnutie apelovalo na rovnosť pohlaví, čo sa prejavilo po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii, kedy bola prijatá séria opatrení posilňujúca práva žien: nový rodinný zákon umožnil jednoduchý prístup k rozvodu, zrušil povinnosť žien prevziať meno po manželovi, anulovalo sa postavenie muža ako hlavy rodiny, schválila sa rovnosť medzi oboma manželmi, eliminoval sa rozdiel medzi legitímnymi a nelegitímnymi deťmi, zrušila sa povinnosť nasledovať manžela v prípade zmeny bydliska. Opatrenia, ktoré zlepšili postavenie ženy v spoločnosti súviseli s obmedzením moci cirkvi podieľajúcej sa dovtedy na štátnych záležitostiach upravujúcich manželské vzťahy. Neskorší rozvodový zákon z roku 1927 ešte zjednodušil rozvodové konanie, uložil manželovi v prípade rozvodu povinnosť platiť v prípade nezamestnanosti alebo neschopnosti pracovať alimenty manželke po dobu najmenej dvanástich mesiacov. Rovnoprávne postavenie umocnil aj zákon z roku 1920, ktorý legalizoval potraty. Na základe tohto zákona bolo možné legálne a bezplatne absolvovať potrat. Dekrét o zabezpečení zdravotnej starostlivosti z decembra roku 1917 inicioval sériu opatrení na sociálne zvýhodnenie pracujúcich žien. Bolo rozpoznané právo na materské obdobie trvajúce šestnásť mesiacov (súhrnne v období pred a po pôrode), stanovilo sa právo vykonávať jednoduchšie práce v období tehotenstva a bol prijatý zákaz prepustiť z pracovného pomeru tehotnú ženu. Vytvorenie siete predškolských zariadení a veľkokapacitných jedální malo odbremeniť ženu od domácich prác. Predpokladala sa aj politická participácia žien v strane a v záležitostiach vecí verejných.

V dejinách socialistických štátov nájdeme progresívne, ale aj regresívne aspekty. Dejinný vývoj nie je priamočiary, statický a nie je zavŕšený. Z uvedených čriepok historických reálií však možno potvrdiť, že MDŽ je komunistický sviatok (jeho zakladateľky a podporovateľky Klára Zetkinová, Róza Luxemburgová alebo Käte Dunckerová stáli napokon pri vzniku nemeckej komunistickej strany). Je to sviatok, ktorý vyjadruje pokrokovosť robotníckeho socialistického hnutia. V čase, keď anglickí a americkí buržuovia mučili vo väzniciach sufražetky, v čase, keď ženy nemali v tých „najpokrokovejších“ západných krajinách ani len základné politické práva, sa objavili v ZSSR prvé diplomatky, potraty hradené štátom, prvé sociálne podpory v čase tehotenstva, ženy boli súčasťou bojových jednotiek armády a podieľali sa na politickom dianí v spoločnosti, kde žili.

Vážené a milé súdružky, prajem Vám krásne prežitie sviatku, ktorým si my všetci pripomíname, že ste museli zvládať oveľa ťažie prekážky, kým ste si vybojovali dôstojnejšie podmienky na svoj život, pripomíname si Vaše hrdinské činy počas Parížskej komúny, počas Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, v Slovenskom národnom povstaní a ďalších kľúčových udalostiach dejín, kedy ste neboli pasívnymi prijímateľkami osudu, akými Vás vždy videla buržoázna vládnuca trieda. Zápas za emancipáciu sa nekončí a akokoľvek sa vydáva súčasný režim za obhajcu ženských práv, jeho výsledky v sociálnej oblasti, rozsievanie vojen a vykorisťovanie práce, fasáde ochrancu ľudských práv žien protirečia. To si samo zaslúži hlbší rozbor na iných miestach.

Nateraz: Krásny Medzinárodný deň žien!

Foto: Muž nesie kytice kvetov zakúpené na kvetinovom trhu pri príležitosti Medzinárodného dňa žien v Moskve, Rusko, v sobotu 8. marca 2025 (SITA/AP Photo/Alexander Zemlianichenko)

Autor článku

Jozef Novák
+ dalšie články od tohto autora

Pridaj komentár

Reviews for MDŽ ako sviatok, ktorý priniesli komunisti

There are currently no reviews for MDŽ ako sviatok, ktorý priniesli komunisti
Scroll to top