Lucia Hubinská: Systém nás núti súťažiť. Nežime v ilúzii, že sme si v EÚ s veľmocami rovní
- Stanislav Olša
Akademické prostredie verzus politická realita. Pozvanie do štúdia prijala politologička a akademička Lucia Hubinská, ktorá po desiatich rokoch pôsobenia vo Veľkej Británii a aktuálnej skúsenosti z Číny ponúka hlbokú reflexiu dnešného sveta. V štúdiu rozoberáme, prečo je realita niekedy ťažko spracovateľná a ako nestratiť integritu v systéme plnom neustálych šokov.
V rozhovore sa dozviete:
- Prečo sme nahnevaní a frustrovaní? Naše kognitívne aparáty nie sú stavané na neustály príval šokov posledných rokov. Lucia Hubinská vysvetľuje, prečo sa spoločnosť javí ako „šialená“ a prečo v tom ľudia nesmú ostať izolovaní.
- Mentalita západu vs. východu: Prečo je britský individualizmus v kontraste s čínskym kolektivizmom a ako náš charakter formuje ekonomický systém?
- Sme si v EÚ naozaj rovní? Lucia Hubinská búra ilúziu o rovnocennom postavení Slovenska voči jadru únie. Členské štáty majú svoje špecifické postavenie, ktoré nie je vždy definované len naším dobrom.
- Techno-feudalizmus Janisa Varufakisa: Ako nás ovládajú digitálni giganti zo Silicon Valley a prečo je ich moc nad štátmi nedemokratická?
- Alternatíva BRICS: Je to šanca na spravodlivejší svet pre globálny juh, alebo len ďalší kapitalistický projekt v pohybe?
„Nežime v ilúzii, že sme si rovní s Nemcami či Britmi len preto, že sme v EÚ. Naše postavenie je iné a sme tam pre určitý účel,“ hovorí Hubinská a dodáva dôležitý odkaz pre Slovákov: „Vzdelávajte sa, rozprávajte sa a tolerujte sa. Skúste spolupracovať namiesto súťaženia.“
Tento rozhovor vám prináša TVorba.net.
Autor článku
Stanislav Olša
3 komentáre
Pridaj komentár
Pred napísaním komentára sa musíte prihlásiť.
Podobné
Reviews for Lucia Hubinská: Systém nás núti súťažiť. Nežime v ilúzii, že sme si v EÚ s veľmocami rovní
-
Milan Antal
4. marca 2026
K zvyku piť teplú vodu v Číne. Moja kamarátka to praktizuje bežne aj v Bratislave. V lete. V zime neje ovocia, vraj schladzuje organizmus. Má to svoj racionálny základ. Prečo pri chorobe pomáha pitie horúceho čaju, kávy alebo horúceho vývaru? Nie je to len o obsahu, ale aj teplom nápoji. Skúste si dať v zime, alebo letno oblečený v lete studené pivo. Čo to urobí s organizmom. Ja som raz tak po pive musel vysadnúť na bicykel a obehnúť zopár kôl, aby som sa zahrial. -
Milan Antal
26. februára 2026
K pojmu TECHNOFEUDALIZMUS Varoufakisa, ktorý používa na označenie euroatlantickej civilizácie. Pokladám to za vnášanie subjektívnych postojov do už aj tak zdeformovaného európskeho prostredia. Nie, nežijeme v technofeudalizme, ale v rozpadávajúcom sa kapitalizme, ktorý deformuje európske prostredie. Len sa potrebujeme vrátiť od Západom zdeformovaného „subjektívneho“ marxizmu k objektívnemu, materialistickému. ... Samozrejme, že kapitalizmus má mnoho spoločných čŕt s feudalizmom, však z neho vychádza, nadväzuje naň. Triednosť, závislosť, vykorisťovanie. Aj socializmus má mnoho spoločných čŕt aj s feudalizmom, aj kapitalizmom, patria do jednej triedno-štátnej megaepochy. Lenže pri feudalizme išlo o osobnú, fyzickú závislosť na feudálovi, poddaný nie je osobne slobodný, nemohol sa napr. voľne sťahovať, dedina aj s ľuďmi boli vlastníctvom feudála. V kapitalizme ide o ekonomickú závislosť od kapitalistu, pritom robotník je osobne slobodný, jeho osud, kde býva, či pod mostom, je mu ukradnutý. Oproti feudalizmu to bol nesporne spoločenský pokrok, kapitalizmus vniesol do civilizácie viac blahobytu, občianskych a politických práv a slobôd. Prírodno-spoločenské zákony sú však neúprosné, každý materiálny objekt, akým sú aj spoločenské systémy, má schopnosť efektívne fungovať len v rámci určitej kvantity, hranice. OLIGARCHOVIA – NIE SÚ FEUDÁLI. ... Treba sa pre pochopenie VRÁTIŤ DO ROKU 1848. Kedy klasický, pravý kapitalizmus laissez-faire (voľného trhu a voľnej súťaže) vstúpil do krízového štádia, ktoré končilo v r. 1928 zánikom klasického kapitalizmu. To nehovorím len ja, ale to povedal M. Keynes v r. 1926 v štúdii The End Laissez-Faire. Príčina je klasická, pôsobenie zákona súladu výrobných vzťahov obsahu a úrovni výrobných síl, ktorý vychádza z prírodného zákona premeny kvantitatívnych zmien na kvalitatívne. Každý systém (väzieb) v prírode či spoločnosti má schopnosť viazať len určené množstvo matérie, energie, informácií. Všetko naviac je nadprodukcia, ktorej sa snaží zbaviť (zaorať, spáliť), v prírode vyžiariť ju. Po zlomovom roku 1848 pre kapitalizmus sa strata tohto potenciálu prejavila V KRÍZACH Z NADVÝROBY. Kapitál na krízy, spôsobené najmä rýchlym technickým pokrokom koncom 19. st. reagoval koncentráciou a centralizáciou kapitálu, ZAČALI VZNIKAŤ MONOPOLY a aj protimonopolné zákony. Odvtedy kapitalizmus nemôže byť iný ako monopolný a oligarchický. ... Nuž a práve reakciou a riešením na monopolný kapitalizmus bol nový systém – socializmus, ktorý zoštátnil monopoly, reguloval ekonomiku a namiesto chaotického regulovania systémom voľnej ponuky a dopytu začal plánovať. ... Kto dnes volí kapitalizmus, volí oligarchický kapitalizmus, on iný nemôže byť. Je preto zbytočné vytýkať Smeru, že ho nezrušil a spolupracuje aj s oligarchami, nadnárodné monopoly sú silnejšie ako národné štáty. Musel by zrušiť kapitalizmus. Žiadny technofeudalizmus. -
Milan Antal
26. februára 2026
Podnetný rozhovor s p. Hubinskou. Podľa mňa v niektorých oblastiach ide viac do podstaty a príčin problémov a krízy Slovenska a našej civilizácie, ako mnohí profesori, akademici a politológovia, ktorí stav len zoširoka opisujú, bez určenia zdroja problémov. Problém vidí v imperializme a nie globalistoch, ako sa to v našich kruhoch široko zaužívalo, čo vnímam ako významné pochopenie rozdielu. Problém vidím v samotnom politologickom popisovaní dnešného sveta, jeho povrchnosti na rozdiel od marxisticko-filozofického. Časť dnešných politológov je odchovaná kapitalistickým systémom. Ale časť vznikla premenou bývalých pracovníkov vedeckého komunizmu na politológov. ... Boli viditeľné rozdiely medzi vedeckým komunizmom a marxistickou filozofiou, ak sa pozrieme na učebnice. Marxistická filozofia kládla dôraz na osvojenie si metodológie a metódy skúmania spoločnosti a prírody, s tým, že mnohé Marxove a Leninove kroky a vyjadrenia je potrebné vnímať v konkrétno-historickom kontexte doby, mimo ktorej dnes strácajú platnosť. Napr. diktatúra proletariátu, triedny boj, štát, historická úloha RT... Prepojenie dialektickej teórie a metódy s historickým materializmom je mimoriadne silným nástrojom aj pre pochopenie podstaty súčasných pohybov, kam smeruje civilizácia, ako bude vypadať nový svetový poriadok. Keď Nemci prevážali Lenina do Ruska, dúfajúc, že rozvráti krajinu, netušili, že sa v duchu usmieval z ich nevedomosti. Práve znalosť a prepojenie marxizmu, historického materializmu s dialektikou mu jasne ukazovalo, kam smeruje spoločenský vývoj, aká je spoločenská objednávka a konať v súlade s ňou povedie k vzniku silného socialistického štátu - ZSSR. Vedecký komunizmus vo svojich učebniciach bol viac propagačno-osvietenským učením, chýbala mu metodologická hĺbka, čo ho robilo viac vierou, náboženstvom ako vedeckým učením. A mnoho „veriacich“, keď sa božstvo ukázalo slabé, prešlo na vieru v Západ, v NATO. ... A toto sa prenieslo aj do dnešného výkladu sveta. Časť európskej ľavice rada preberá postoje ruských politológov, ktorí prišli s koncepciou multipolárneho sveta a globalistami ako svetovým zlom. Problémy takto vnímaného nového svetového poriadku som opísal pod článkom o Manifeste KS.
Please sign in or register for a new account to leave a review.
Podnetný rozhovor s p. Hubinskou. Podľa mňa v niektorých oblastiach ide viac do podstaty a príčin problémov a krízy Slovenska a našej civilizácie, ako mnohí profesori, akademici a politológovia, ktorí stav len zoširoka opisujú, bez určenia zdroja problémov. Problém vidí v imperializme a nie globalistoch, ako sa to v našich kruhoch široko zaužívalo, čo vnímam ako významné pochopenie rozdielu.
Problém vidím v samotnom politologickom popisovaní dnešného sveta, jeho povrchnosti na rozdiel od marxisticko-filozofického. Časť dnešných politológov je odchovaná kapitalistickým systémom. Ale časť vznikla premenou bývalých pracovníkov vedeckého komunizmu na politológov.
…
Boli viditeľné rozdiely medzi vedeckým komunizmom a marxistickou filozofiou, ak sa pozrieme na učebnice. Marxistická filozofia kládla dôraz na osvojenie si metodológie a metódy skúmania spoločnosti a prírody, s tým, že mnohé Marxove a Leninove kroky a vyjadrenia je potrebné vnímať v konkrétno-historickom kontexte doby, mimo ktorej dnes strácajú platnosť. Napr. diktatúra proletariátu, triedny boj, štát, historická úloha RT… Prepojenie dialektickej teórie a metódy s historickým materializmom je mimoriadne silným nástrojom aj pre pochopenie podstaty súčasných pohybov, kam smeruje civilizácia, ako bude vypadať nový svetový poriadok.
Keď Nemci prevážali Lenina do Ruska, dúfajúc, že rozvráti krajinu, netušili, že sa v duchu usmieval z ich nevedomosti. Práve znalosť a prepojenie marxizmu, historického materializmu s dialektikou mu jasne ukazovalo, kam smeruje spoločenský vývoj, aká je spoločenská objednávka a konať v súlade s ňou povedie k vzniku silného socialistického štátu – ZSSR.
Vedecký komunizmus vo svojich učebniciach bol viac propagačno-osvietenským učením, chýbala mu metodologická hĺbka, čo ho robilo viac vierou, náboženstvom ako vedeckým učením. A mnoho „veriacich“, keď sa božstvo ukázalo slabé, prešlo na vieru v Západ, v NATO.
…
A toto sa prenieslo aj do dnešného výkladu sveta. Časť európskej ľavice rada preberá postoje ruských politológov, ktorí prišli s koncepciou multipolárneho sveta a globalistami ako svetovým zlom. Problémy takto vnímaného nového svetového poriadku som opísal pod článkom o Manifeste KS.
K pojmu TECHNOFEUDALIZMUS Varoufakisa, ktorý používa na označenie euroatlantickej civilizácie. Pokladám to za vnášanie subjektívnych postojov do už aj tak zdeformovaného európskeho prostredia.
Nie, nežijeme v technofeudalizme, ale v rozpadávajúcom sa kapitalizme, ktorý deformuje európske prostredie. Len sa potrebujeme vrátiť od Západom zdeformovaného „subjektívneho“ marxizmu k objektívnemu, materialistickému.
…
Samozrejme, že kapitalizmus má mnoho spoločných čŕt s feudalizmom, však z neho vychádza, nadväzuje naň. Triednosť, závislosť, vykorisťovanie. Aj socializmus má mnoho spoločných čŕt aj s feudalizmom, aj kapitalizmom, patria do jednej triedno-štátnej megaepochy.
Lenže pri feudalizme išlo o osobnú, fyzickú závislosť na feudálovi, poddaný nie je osobne slobodný, nemohol sa napr. voľne sťahovať, dedina aj s ľuďmi boli vlastníctvom feudála. V kapitalizme ide o ekonomickú závislosť od kapitalistu, pritom robotník je osobne slobodný, jeho osud, kde býva, či pod mostom, je mu ukradnutý. Oproti feudalizmu to bol nesporne spoločenský pokrok, kapitalizmus vniesol do civilizácie viac blahobytu, občianskych a politických práv a slobôd. Prírodno-spoločenské zákony sú však neúprosné, každý materiálny objekt, akým sú aj spoločenské systémy, má schopnosť efektívne fungovať len v rámci určitej kvantity, hranice.
OLIGARCHOVIA – NIE SÚ FEUDÁLI.
…
Treba sa pre pochopenie VRÁTIŤ DO ROKU 1848. Kedy klasický, pravý kapitalizmus laissez-faire (voľného trhu a voľnej súťaže) vstúpil do krízového štádia, ktoré končilo v r. 1928 zánikom klasického kapitalizmu. To nehovorím len ja, ale to povedal M. Keynes v r. 1926 v štúdii The End Laissez-Faire.
Príčina je klasická, pôsobenie zákona súladu výrobných vzťahov obsahu a úrovni výrobných síl, ktorý vychádza z prírodného zákona premeny kvantitatívnych zmien na kvalitatívne. Každý systém (väzieb) v prírode či spoločnosti má schopnosť viazať len určené množstvo matérie, energie, informácií. Všetko naviac je nadprodukcia, ktorej sa snaží zbaviť (zaorať, spáliť), v prírode vyžiariť ju.
Po zlomovom roku 1848 pre kapitalizmus sa strata tohto potenciálu prejavila V KRÍZACH Z NADVÝROBY. Kapitál na krízy, spôsobené najmä rýchlym technickým pokrokom koncom 19. st. reagoval koncentráciou a centralizáciou kapitálu, ZAČALI VZNIKAŤ MONOPOLY a aj protimonopolné zákony. Odvtedy kapitalizmus nemôže byť iný ako monopolný a oligarchický.
…
Nuž a práve reakciou a riešením na monopolný kapitalizmus bol nový systém – socializmus, ktorý zoštátnil monopoly, reguloval ekonomiku a namiesto chaotického regulovania systémom voľnej ponuky a dopytu začal plánovať.
…
Kto dnes volí kapitalizmus, volí oligarchický kapitalizmus, on iný nemôže byť. Je preto zbytočné vytýkať Smeru, že ho nezrušil a spolupracuje aj s oligarchami, nadnárodné monopoly sú silnejšie ako národné štáty. Musel by zrušiť kapitalizmus. Žiadny technofeudalizmus.
K zvyku piť teplú vodu v Číne. Moja kamarátka to praktizuje bežne aj v Bratislave. V lete.
V zime neje ovocia, vraj schladzuje organizmus.
Má to svoj racionálny základ. Prečo pri chorobe pomáha pitie horúceho čaju, kávy alebo horúceho vývaru? Nie je to len o obsahu, ale aj teplom nápoji.
Skúste si dať v zime, alebo letno oblečený v lete studené pivo. Čo to urobí s organizmom. Ja som raz tak po pive musel vysadnúť na bicykel a obehnúť zopár kôl, aby som sa zahrial.