TVorba.net

Kto by sa dnes vážne zaoberal sociálnou spravodlivosťou?

A pritom si každoročne pripomíname 20. február ako Svetový deň sociálnej spravodlivosti. Ale my sme si sociálnu spravodlivosť nemuseli „pripomínať“, my sme v nej žili minimálne od roku 1948 do 1989. Nik si dnes už nespomenie, že štát vlastnil celospoločenský majetok, a preto mohol podľa nárastu výkonov národného hospodárstva vydávať peniaze na „verejnú infraštruktúru“ rovnako ako na rekreačné zariadenia, školy a nemocnice či zdravotné strediská pre pracujúcich občanov republiky (a pracovali sme všetci) a že mzdy pracujúcich stačili nielen na tvorbu úspor, ale aj na stavby barákov na vidieku, na vybavenie domácností, na rekreácie a na zahraničné dovolenky (v rámci socialistických krajín, samozrejme), najmä však na založenie rodiny, na bývanie, výchovu detí a udržanie zdravia po celý život. To všetko sa zmenilo po roku 1989, keď objektívne neexistovala sociálna spravodlivosť, lebo ideológia trhovej demokracie ju zrušila aj v zákonoch aj vo financovaní… súkromní vlastníci rozhodne nedodržovali nejaké princípy sociálnej spravodlivosti a dokazovali nám, že ten teoretik Marx mal pravdu o tom, ako si majiteľ „kapitálu“ môže prisvojovať nadprodukt a ako iba najíma zamestnancov, aby im platil vopred dohodnutú mzdu bez ohľadu na hospodársky výsledok podniku, v ktorom zamestnanec pracoval.

Moja skúsenosť z práce zamestnanca v rokoch 1990 až 2014, teda z našej trhovej demokracie, dokazuje, že na Slovensku ešte žiadny zamestnanec zo svojej mzdy nezbohatol.

A že sa prijal na pôde OSN na iniciatívu Medzinárodnej organizácie práce ten pripomienkový deň? To bol posledný zúfalý pokus zodpovedných ľudí zastaviť drancovanie pracovnej sily, a to najmä v štátoch kolonizovaných, teda vo východnej Európe.

Podľa Slovenského národného strediska pre ľudské práva bol Svetový deň sociálnej spravodlivosti vyhlásený OSN v roku 2007. Pripomíname si ho od roku 2008, keď Medzinárodná organizácia práce (ILO) vypracovala Deklaráciu ILO o sociálnej spravodlivosti za nestrannú globalizáciu. Deklaráciu schválili delegáti na zasadnutí 10. júna 2008 v Ženeve.

Zameriava sa na boj proti chudobe, podporu plnej zamestnanosti, dôstojnú prácu, rovnosť a spravodlivé podmienky zamestnancov a dodržiavanie ľudských práv a slobôd. Sociálna spravodlivosť hovorí o tom, že sme zodpovední jeden za druhého a každý si zaslúži rovnaké hospodárske, politické a sociálne práva a príležitosti. 

Sociálna spravodlivosť dnes nie je žiadny zastaraný pojem. Naopak, obnovuje sa v každodennom živote v miliardách prípadov, každý deň tak ako láska, tak ako život sám…. a iba rôznym politickým orientáciám „to nechutí“… či sú to liberáli pravicoví či ľavicoví, či sú to konzervatívci kresťanskí či nekresťanskí, progresívne sily sa ňou rady zaštiťujú, nikto z týchto politických prúdov sociálnu spravodlivosť v skutočnosti „nemusí“.

Základom sociálnej spravodlivosti je ekonomická spravodlivosť v rozdeľovaní príjmu z vyprodukovanej hodnoty spoločnosti, spravodlivosť v rozdeľovaní a užívaní tohto príjmu a bohatstva.

Nepochybujme o tom, že ortodoxného pravičiara spoznáte podľa toho, že sa jeho „cit“ pre sociálnu spravodlivosť „zastaví“ pri princípe sociálnej spravodlivosti v zmysle spravodlivého rozdeľovania hospodárskeho výsledku.

Sociálnou spravodlivosťou konfrontovaná každodenná realita v súčasnosti a nejde o charitu ani o sociálnu dohodu, ani o sociálny zmier. IDE O PRINCÍP.

Vysoko aktuálnou témou je sociálna spravodlivosť aj dnes a tu v Slovenskej republike. Pretože výsledky hospodárenia v ekonomike Slovenska a vo využívaní národného bohatstva sa nerozdeľujú kritériami princípov sociálnej spravodlivosti a sú vysoko nespravodlivé …

Ak štatistiky ministerstva financií hlásia, že máme v SR hrubý domáci produkt za rok 2024 a už roky predtým tak približne 110 miliárd eur, prečo je potom štátny rozpočet každoročne iba sotva 26 miliárd na príjme a na výdavky si štát musí požičiavať a zadlžovať sa? Prečo musia byť verejné financie v deficite, ak odtiaľto „exportujú“ cudzí investori zisky a hodnoty bez ochoty rozdeliť sa o hospodársku prosperitu s občanmi Slovenska?

Nebude nakoniec pravdivá tá bázická náuka o nadhodnote, ktorú si nespravodlivo ponecháva „kapitalista“, dnes v SR cudzí investor, a to bez toho, aby ho štát poriadne zdanil?

Nakoniec aby sa neukázalo, že marxistická teória o nadhodnote (surplus) je zatajovaná iba preto, aby sa cudzí investori nemuseli podeliť o svoj hospodársky výsledok pri prerozdeľovaní nadhodnoty s občanmi Slovenska. Lebo tu už nejde len o jednotlivého zamestnanca pracujúceho za mzdu v podniku. Tu ide o hospodárske výsledky, keď daný podnik produkuje mimoriadne zisky, pričom zamestnancovi „dá prácu a za ňu mzdu“ a podnik „odovzdá“ majiteľovi/vlastníkom tú nadhodnotu získanú tržbami na trhu. Nakoniec, tak nejako to funguje aj v „našom“ automotive priemysle, kde štyri automobilky vyrábajúce luxusné osobné autá vraj „exportujú milión luxusných automobilov“, ale ani raz ešte verejne nepreukázali, koľko z tých hodnôt, čo tak „nafukujú“ náš hrubý domáci produkt, odovzdávajú daňou do štátneho rozpočtu Slovenska. Nie, nejde tu o odvody za zamestnancov – tu ide o zdanenie ziskov.

Žijeme v sociálne nespravodlivej spoločnosti!

Foto: Klient Integračného programu bývania organizácie Depaul Slovensko Peter M. počas mediálneho podujatia neziskovej organizácie (NO) Depaul Slovensko v nocľahárni Depaul Slovensko na tému: Prezentácia prieskumu agentúry Focus a NO Depaul s názvom Bez čoho si nevedia predstaviť život bežní ľudia a ľudia bez domova? Bratislava, 6. november 2024 (SITA/Milan Illík)

Schéma prisvojovania si nadhodnoty (surplus)

Odkaz: https://narodohospodari.sk/2025/02/19/ing-peter-zajac-vanka-kto-by-sa-dnes-vazne-zaoberal-socialnou-spravodlivostou/

Autor článku

Peter Zajac-Vanka
+ dalšie články od tohto autora

13 komentárov

  1. Vladimír Manda píše:
    20. februára 2025 o 18:42

    Domnievam sa, že v úvahách o komunistickej spoločnosti má svoje rozhodujúce postavenie úvaha či predstava o organizácii jej ekonomickej sféry života, ktorej princípy Marx vo svojich prácach načrtol. Preto považujem úvahy o tejto oblasti, najmä odborníkov, ktorí v ekonomickej sfére profesionálne pracovali alebo pracujú za veľmi dôležité. Príspevok Petra však vo mne zanecháva rozpačité dojmy.
    Ak odhliadnem od grafických schém, ktorých používanie bolo v istom čase veľmi populárne aj vo filozofii, kde sa však nakoniec ukázalo, že ich schopnosť objasniť určité otázky, najmä zložitejšieho charakteru sú hlboko pod možnosťami textového objasňovania. A ak sa k tomu ešte pripočítal fakt, že náročnejšie teoretické problémy problémy skôr znejasňuje ako objasňuje, tak sa od toho vo filozofii úplne upustilo.
    Problém sociálnej spravodlivosti – ak sa držíme Marxovej teórie ekonomickej hodnoty, tak mzda námezdnej pracovnej sily sa rovná, tak ako pri každom tovare hodnote všetkých tovarov, ktoré sú nutné na uspokojenie potrieb pracovnej sily k tomu, aby mohla každý deň „plná“ síl opätovne nastúpiť do zamestnania. Teda mzda slúži na reprodukciu pracovnej sily. Teda spravodlivosť buržoáznej spoločnosti je v tom, že pracovnú silu platí podľa jej ekonomickej hodnoty a nie podľa hodnoty, ktorú v pracovnom procese vyprodukuje. Hodnota pracovnej sily a hodnota toho čo vyprodukuje sú dve odlišné veci a na tomto rozdiely vzniká tzv. „nadprodukt“ alebo „surplus“, ktorý je zdrojom zisku kapitalistu. „Nadprodukt“ alebo „surplus“ nie je celková hodnota vyprodukovaná pracovnou silou, tak ako sa to uvádza v prvej schéme, ale je to hodnota, ktorú pracovná sila vyprodukuje nad svoju ekonomickú hodnotu.
    Na uvedenom základe je potom buržoázna „spravodlivosť“ rozdeľovania vyprodukovanej hodnoty v tom, že keď kapitalista vyplatí všetkým hodnotu, za ktorú si ich materiál alebo pracovnú silu nakúpil, tak mu za normálnych okolností nutne ostane časť vyprodukovanej hodnoty ako jeho zisk. To je princíp výroby opierajúcej sa o súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Ak by totižto vlastník nemal mať zo svojej investície do výroby zisk, tak prečo by mal vlastne investovať do výroby? Ak sa teda „prax drží paradigmy“ klasickej politickej ekonómie, tak len preto, že sa ekonomická prax drží súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov.
    Ak autor na záver konštatuje, že žijeme v „sociálne nespravodlivej spoločnosti“ tak dnešnú spoločnosť pomeriava meria nie jej vlastným princípom spravodlivosti, ale princípom spravodlivosti, ktorý patrí inému typu spoločnosti.
    Pokiaľ ide o rozdeľovanie hrubého domáceho produktu medzi námezdnú pracovnú silu a podnikateľov, tak je potrebné si pozrieť štatistickú ročenku, mám tu po ruke ročenku 2024 a v nej je možné sa dočítať, že pokiaľ ide o hrubý domáci produkt, tak ten sa delí tak, že z jeho celkového objemu 122 miliárd 918 miliónov ide na odmeny pracovníkom 51, 426 miliárd a nezdanený zisk alebo „nadprodukt“ (gross operating surplus) ktorí ostáva kapitalistom má hodnotu 46,749 miliárd. Takže to vyzerá tak, že približne polovina celkovej hodnoty vyprodukovanej pracovnou silou ostáva v rukách podnikateľov. Naši politici by mali potom pracujúcim vysvetliť ako si majú z odmeny, ktorá tvorí niečo viac ako 50% nimi vyprodukovanej hodnoty, vybudovať kvalitný život, usporiť si na dobrý dôchodok atď. , keď temer 50% svojej životnej pracovnej energie musia odovzdávať na oltár podnikateľov.

  2. Peter Zajac-Vanka píše:
    20. februára 2025 o 21:37

    Vladimír, ďakujem za príspevok a dúfam, že aj tu rozvinieme diskusiu, aj keď je to trochu medzi „teoretikom“ a „praktikom“. Dúfam, že sa niekto pridá. Máš pravdu v tom, že diagramy sú schematické a je to naschvál: Ani webstránka to tu neumožňuje, ale ani hlbší vhľad do teórie nadhodnoty tu nie je technicky možný, to odporúčam naštudovať priamo Marxov Kapitál v časti teórie nadhodnoty. Mojim cieľom nebolo „školiť“, ale poukázať na fakt, že dnes sa pojem sociálna spravodlivosť tiež už zvrháva iba na tú charitatívnu činnosť korporácií a všeobecný „boj proti chudobe“ a vôbec už verejnosť nevníma podstatu vytvárania hodnôt a hlavne prerozdeľovania hospodárskeho výsledku. Ten princíp zastaralý od konca 19.storočia, že „kapitalista si zaslúži“ nadhodnotu, lebo riskoval, pracoval a investoval… Možno by sa zišla nejaká konferencia k tejto téme, je nás tu dosť čo by prispeli.
    Prekvapil ma ten údaj o HDP, že je už až 122 miliárd aj 918 miliónov eur v SR. Díky ak je to zdokladovateľný zdroj. Lenže ako hovorí nestor ekonómie prof.Husár, „hádépé“ je iba štatistické číslo vzniklé z nepresných údajov. Až štátny rozpočet republiky udáva veľmi presné čísla v príjmoch a výdajoch a prepáč, ak by „odmeny pracovníkov“ boli v jedinom roku tých 51,426 miliárd, to by ľudia tancovali na uliciach. Hrubý domáci produkt je štatistické číslo, ktoré „sa nabaľuje“ každým vyrobeným luxusným autom, každou prepravnou dodávkou, každým vyrobeným a darovaným delom (hoc na Ukrajinu) a každým vypitým pivom náhodného turistu idúceho cez Slovensko. Preto potom dobre vyzerá.
    Ale som rád, že diagramy boli takto „vyložené na sklo webu“, pretože by mali udrieť do očí. Minimálne do praxe ukazujú, ako falošne plačú podnikatelia, že „cena práce je drahá“… 2. a 3. diagram to ukazuje správne: za kapitalizmu je cena práce náklad, ktorý chce každý kapitalista minimalizovať, za socializmu bola cena práce kalkulovaná principiálne na reprodukciu pracovnej sily, nie podľa zákonov dopytu a ponuky na trhu práce ako je tomu teraz.
    Len ma mrzí nepochopenie (a hneď odsúdenie) názorných diagramov, pretože to konštatovanie …“„Nadprodukt“ alebo „surplus“ nie je celková hodnota vyprodukovaná pracovnou silou, tak ako sa to uvádza v prvej schéme, ale je to hodnota, ktorú pracovná sila vyprodukuje nad svoju ekonomickú hodnotu.“ úplne ignoruje fakt, že okrem pracovnej sily vchádza do procesu produkcie ešte minimálne ďalších 5 vstupov – vlastné finančné a hmotné zdroje, cudzie fin.zdroje, atď…ale to už ideme hlboko do analytickej rozpravy.
    Mladým čitateľom tie schémy majú vypovedať o tom, že ak v praxi dostane v automobilke „úžasných 2.000 eur mesačne“, tak vlastníci získajú ( nie na zisku!) nadhodnotu cca 90% vyššiu – teda pracovníci automotive sú vykorisťovaní rovnako ako v 19.storočí, nič sa nezmenilo. Ešte lepšie to vyznie pri hospodárskom výsledku obchodných reťazcov, kde je „marža 30 – 40 percent“ a plat pokladníčky – no dnes už možno 1.120 eur. Málo…
    Takže – nie je to pohľad na sociálnu spravodlivosť z iného systému z minulosti – je to pohľad na sociálnu spravodlivosť vo februári 2025 a na Slovensku.
    Ale píš, prosím, aj keď to bude iskriť…

  3. Vladimír Manda píše:
    21. februára 2025 o 12:13

    Ahoj Peter. Najskôr k štatistickým údajom. Pokojne si otvor stránku Slovenského štatistického úradu a tam si klikni na Štatistická ročenka 2024. Hodnota HDP 122,918 miliárd je hrubý domáci produkt, ak sa očistí od spotreby fixného kapitálu, tak čistá hodnota HDP za rok 2023 bola 100 miliárd euro. Tvojej pripomienke, že ak by by boli odmeny pracovníkov 51,426 miliárd, že by ľudia tancovali na ulici celkom nerozumiem. Použil som výraz „odmeny“ tak ako to je v ročenke, ale uvedené odmeny zahŕňajú mzdy, platy a sociálne príspevky zamestnávateľov. Tu rovnako nie je potrebné zabúdať na to, že „mzda“ sa dostáva v súkromnom sektore a pracovník si ju dojednáva, zatiaľ čo „plat“ je v štátnych službách, kde je jeho výška daná. Okrem toho ešte raz to zdôrazním, že pracovná sila dostáva vo forme mzdy a platu a sociálneho príspevku zhruba len polovinu hodnoty, ktorú svojou prácou vytvorila a na tomto nič pozitívne nevidím.
    Tvoja poznámka, že až štátny rozpočet udáva presné čísla o príjmoch a výdajoch nie je správny, pretože štátny rozpočet v sebe nezhŕňa mzdy vyplácané v súkromnom sektore, ale len platy, ktoré vypláca svojim zamestnancom.
    K otázke „nadproduktu“ toľko, že bez ohľadu na to čo všetko ešte vstupuje do výrobného procesu, ty udávaš vlastné finančné zdroj, cudzie finančné zdroje, hmotné vstupy a pokojne daj aj ďalšie, pretože novú hodnotu Tvoje vstupy neprodukujú, ale len svoju hodnotu prenášajú do novej formy, peniaze prenášajú svoju hodnotu do surovín, strojov a pod. Jedine a výhradne pracovná sila, ktorú si podnikateľ nakúpi produkuje viac než čo sama stojí, t.j. vytvára novú hodnotu.
    Na záver k Tvojej poznámke o sociálnej spravodlivosti – Tvoj kritický pohľad na kapitalistickú sociálnu spravodlivosť je správny a ja s ním súhlasím, lenže Tvoj kritický pohľad nevychádza z podstaty dnešnej spoločnosti, pretože spravodlivosť dnešnej spoločnosti zodpovedá aj podstate dnešnej spoločnosti, takže s ohľadom na svoju kapitalistickú podstatu nemôže byť spravodlivá v duchu socialistickej spoločnosti. Inak povedané, požiadavky na inú spravodlivosť sú v prvom rade požiadavkou na odstránenie súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov. V opačnom prípade je kritika súčasnej spravodlivosti síce pekná, ale úplne neúčinná.

    1. Peter Zajac-Vanka píše:
      21. februára 2025 o 13:55

      Odpoveď ku vete :…“Tvoj kritický pohľad nevychádza z podstaty dnešnej spoločnosti, pretože spravodlivosť dnešnej spoločnosti zodpovedá aj podstate dnešnej spoločnosti,…“až po tvrdenie „V opačnom prípade je kritika súčasnej spravodlivosti síce pekná, ale úplne neúčinná.“… no, nuž vďaka za „ocenenie“. Vlatne si sa ani len článku „nedotkol“ a kritizuješ tu diagramy: cením si to – lenže bez tých diagramov nevysvetlíš najmä mladým, že sú vykorisťovaní: práve to je účinné – že na diagramoch a hlavne slovnom komentári pod nimi sa dozvedia, ako to vlastne je a aj to porovnanie. Dnešní narodení po 1990 vnímajú sociálnu spravodlivosť ozaj tak ako píšeš v tej citácii, tj. iba ako darovanie starých šiat do „charity“, rozlievanie vianočného guláša, či práca „street-helperov“, ale nevedia – NEVEDIA nič o teórii nadhodnoty. A o tom, že ich „mzda“ či „plat“ ako píšeš, je iba trhová hodnota ceny práce, navyše iba tu na Slovensku (prekročia hranice a zistia, že mzda za to isté čo robili na Slovensku je tu v Nemecku trikrát vyššia…preto tam i zostávajú). TEDA AK CHCEME MLADÝM OTVÁRAŤ OČI, MÁ TO ZMYSEL.

  4. Peter Zajac-Vanka píše:
    21. februára 2025 o 13:43

    Vladimír, aspoň v tom sa zhodneme, že dnešný systém rozdeľovania výsledkov z hospodárskej činnosti JE NESPRAVODLIVÝ ( píšeš, že môj pohľad na kapitalistickú sociálnu spravodlivosť je správny).
    V ostatnom som trochu „dosť“ nepochopil, v čom je vlastne polemika. A či je to v poriadku. V Tvojom článku o konflikte Ukrajina-Rusko som Ti napísal, že „tu nie som doma v problematike“ a preto sa nevyjadrujem. Skús urobiť to isté.
    Pretože:
    Hrubý domáci produkt je len štatistické číslo, nie sú to skutočne peniaze a nevyjadrujú skutočnú hodnotu. Netreba ho komentovať na obhajobu – no len som nepochopil čoho: obhajobu množstva vyplácanej mzdy zamestnancov v Slovenskej republike? Hravo sa výpočtom presvedčíš, ako to je, ak pozrieš v kapitole štátneho rozpočtu položku „príjmy z daní a odvodov“ od obyvateľov ( tam sú tie odvody a dane zo mzdy fyzických osôb a aj SZČO) a príjmy a dane od právnických osôb – áno, podniky neuvádzajú výšku vyplácanej mzdy zamestnancom, ale sú povinné zdaniť ich a odviesť dane a poplatky za zamestnancov – preto sa aj vlastníci stále sťažujú, že „pracovná sila je drahá“). Ak si to zrátaš, nevyjde ti to „hausnumero“ 51,426 miliárd ako odmeny pracovníkov. Iba ak by si vedel o niečom, o čom my nevieme, teda že ide o vysoké „dlaňovky“ nezahrnuté do oficiálnych údajov, o peniaze na čierno…
    No a kategorizovať „mzdu“ len u pracovníkov v hospodárskom sektore a „plat“ u štátnych pracovníkov, to už je zvrhlé. To nie sú kategórie ekonómie, pretože zas je to iba o subjektívnom vnímaní čo je mzda a plat. Prosím, snaž sa držať svojej parkety – napríklad očakávam Tvoj fantasticky napísaný článok o Víťaznom februári 1948, ktorý si o d teoretika marxizmu-leninizmu s chuťou a obdivom prečítam, Peter

  5. Vladimír Manda píše:
    21. februára 2025 o 17:04

    Peter, nemám záujem Ti „zasahovať“ do Tvojej sféry, ale na Tvoju radu som si pozrel nie štátny rozpočet ale štátny záverečný účet pre 2023. Zistil som, že daň fyzických osôb bola 4 624 265 000. Keďže pochádza z 19% a 25% odvodu tak som to dal na 21%, pretože drvivá väčšina zamestnancov platí 19%, ale to je len odhad. Vybranú daň som podelil 21 a vynásobil 100 a dostal som celkový základ dane, z ktorého bola daň vybraná. Vyšlo mi, že celkový základ dane by sa mohol pohybovať okolo 22 011 501 400. Štátny záverečný účet rovnako udáva že na sociálnom a zdravotnom poistení, ktoré sa nezapočítavajú do základu dane bolo vybraných spolu 15 340 057 000. To spolu so základom dane dáva 37 351 558 400. K tejto sume by bolo potrebné ešte pripočítať čiastku sociálnych príspevkov, ktorú zamestnávatelia odvádzajú za zamestnancov, pretože v tej 52 miliárd je obsiahnutá aj táto suma. Takže suma 52 miliárd asi nebude nič nehovoriace haus numero.

  6. Peter Zajac-Vanka píše:
    21. februára 2025 o 17:54

    Nechápem, že sa toho chytáš. Ale dobre: V roku 2023 počet pracujúcich v SR v súhrne za rok 2023 medziročne stúpol o 6 tisíc osôb (o 0,2 %) na 2 milióny 610-tisíc osôb.
    Tie percentá dane si upresni, lebo vyjde „hausnumero“ už tu v tomto kroku. Tú sumu 15 340 057 000 eur ako výber sociálneho a zdravotného poistenia nemôžeš rátať v našom trhovom kapitalistickom systéme už do príjmu zamestnancov. Zabudol si, že odvody zdravotné idú do súkromných zdravotných a.s. a do štátnej stále schodkovej VZP. Takisto odvody do sociálnej poisťovne za kapitalizmu už zamestnanec neuvidí, iba len ak by sa stal nezamestnaným /dávka v NZ za podmienky, že už nejaký čas pracoval/ alebo invalidným dôchodcom, alebo dôchodcom. To už ale nie sú príjmy zo mzdy, Vladimír. A tak si podel základ dane aký uvádzaš (22 011 501 400) počtom pracujúcich 2 610 000 – a to nie sú iba občania Slovenska a vyjde Ti čo? AL MUŽNA.
    Vážne prosím, napíš niečo pekné k Víťaznému februáru 1948. zdraví Peter

  7. Peter Zajac-Vanka píše:
    21. februára 2025 o 17:59

    A propó dôchodky: v tom webovom článku Národohospodári čo je link pod článkom som ešte dopísal to „vyrovnanie sociálnej spravodlivosti“ pre súčasných dôchodcov za obdobie, keď pracovali a vlastnili celospoločenský majetok :
    Ak by sme brali vážne sociálnu spravodlivosť už dnes v roku 2025, bolo by treba prehodnotiť dôchodky slovenským dôchodcom pracujúcim v období do roku 1989: buď symbolicky, alebo riadne vypočítať ich podiel z celospoločenského majetku 5 138 miliárd Kčs, vo výrobných investičných fondoch, ktoré bolo priznané k 31.12.1989.

    Inak, je to dnes päť tisíc miliárd aj 138 mIliárd menovej jednotky tej doby, a 5 biliónov 138 miliárd, tak to by aj „symbolicky“ pri 1% mohla byť „milionárska suma“ pre všetkých dôchodcov pracujúcich do roku 1989. Bolo by to úplne sociálne spravodlivé – lebo až potom sa privatizovalo, reštituovalo, rozkrádalo, po roku 1990, predávalo sa cudzím investorom. Dovtedy to bolo vlastníctvo dnešných dôchodcov. TO BY BOLO SOCIÁLNE SPRAVODLIVÉ ROZHODNUTIE!

  8. Peter Zajac-Vanka píše:
    21. februára 2025 o 18:05

    P.S. to vážne na tomto webe chceš konfrontáciu za každú cenu? Možno si myslíš, že ako sa z nášho dialógu mladí „poučia“, obávam sa, že si nasr…l akurát autora, no však dobre, popíš o čom tá teória nedhodnoty K.Marxa bola, aby som sa poučil.
    Dúfal som, že sa chytíš sociálnej spravodlivosti a ako správny teoretik marxizmu-leninizmu to vysvetlíš – a nič! No, ak takých ľudí má mať komunistická strana či sociálna demokracia, ďaleko sa nedostaneme…Peter

  9. Vladimír Manda píše:
    21. februára 2025 o 18:59

    Už k tomu diskutovať nebudem, ale ak 22 011 501 400 podelím 2 600 000, tak tá almužna má hodnotu 8 462 euro.

    1. Peter Zajac-Vanka píše:
      21. februára 2025 o 19:58

      Áále, diskutuj… pomaly sa mi vyjasnieva, že máš úsilie „zastupovať“ tých ajťáčkov, čo si vyberú z intenretu nejaké hausnumero a potom ním bijú odborníkov…možno z toho vyjde v polemike niečo, ak to dobre budú sledovať:
      Prepáč, ale práve si stvoril „priemerné kurča“ tým jednoduchým delením. Vieš, ekonómie je predsa len živá veda, hovorí to aj profesor ekonómie J.Husár. Nemôžeš len tak niečo vydeliť a ohlásiť to. Analytika je dôležitá: Rozbi si sumu 22 miliárd (ako uvádzaš) na príjmové kategórie: a nezabudni, že príjem vo mzde si uvádzajú aj konatelia eseočiek – i nak to majitelia tých eseročiek, a ide sem aj príjem SZČO akožto živnostníkov, potom nezabudni na kategorizáciu platov v štátnom sektore (iný plat má poslanec NR SR a iný administratívna sila na podateľni), generálny riaditeľ firmy ako zamestnanec má asi iný plat ako jeho operátor v dielni, iný plat má primátor ako jeho dopravný referent, atď.
      Ako vysvetľoval manipuláciu profesor P.Staněk, ide o to „priemerné kurča“: Podľa jednoduchej štatistiky a výpočtu pri grilovacom stánku obedoval majiteľ mercedesu a nezamestnaný. Na stolík prišlo jednogrilované kurča. Keďže boli dvaja, na každého vyšla polovica kurčaťa. Štatisticky. Majiteľ mercedesu zjedol kurča, nezamestnaný pregĺgal sliny. ( A ak bol mercedesák „sociálne spravodlivý, dal nezamestnanému aspoň kosti oblízať….). Pozorovateľ štatistického úradu zrátal, že obaja zjedli priemerné kurča, boli dvaja na jedno kurča…
      aj ekonómia je veda, povedal by k tomuto profesor Husár…hlúpe čísla sú pre hlúpu umelú inteligenciu ( aj tú musí niekto inštalovať a zadať jej údaje…)

    2. Peter Zajac-Vanka píše:
      21. februára 2025 o 20:22

      Nemám slov: Dňa 4.3.2024 Štatistický úrad SR zverejnil, že v roku 2023 bola priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR vo výške 1430 €. Nerozumiem, čo chceš dosiahnuť…

  10. Peter Zajac-Vanka píše:
    21. februára 2025 o 20:01

    A stále som nečítal Tvoj názor na súčasnú sociálnu spravodlivosť na Slovensku, prepáč….

Pridaj komentár

Reviews for Kto by sa dnes vážne zaoberal sociálnou spravodlivosťou?

  • Peter Zajac-Vanka
    21. februára 2025
    A stále som nečítal Tvoj názor na súčasnú sociálnu spravodlivosť na Slovensku, prepáč....
  • Vladimír Manda
    21. februára 2025
    Už k tomu diskutovať nebudem, ale ak 22 011 501 400 podelím 2 600 000, tak tá almužna má hodnotu 8 462 euro.
    • Peter Zajac-Vanka
      21. februára 2025
      Nemám slov: Dňa 4.3.2024 Štatistický úrad SR zverejnil, že v roku 2023 bola priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR vo výške 1430 €. Nerozumiem, čo chceš dosiahnuť...
    • Peter Zajac-Vanka
      21. februára 2025
      Áále, diskutuj... pomaly sa mi vyjasnieva, že máš úsilie "zastupovať" tých ajťáčkov, čo si vyberú z intenretu nejaké hausnumero a potom ním bijú odborníkov...možno z toho vyjde v polemike niečo, ak to dobre budú sledovať: Prepáč, ale práve si stvoril "priemerné kurča" tým jednoduchým delením. Vieš, ekonómie je predsa len živá veda, hovorí to aj profesor ekonómie J.Husár. Nemôžeš len tak niečo vydeliť a ohlásiť to. Analytika je dôležitá: Rozbi si sumu 22 miliárd (ako uvádzaš) na príjmové kategórie: a nezabudni, že príjem vo mzde si uvádzajú aj konatelia eseočiek - i nak to majitelia tých eseročiek, a ide sem aj príjem SZČO akožto živnostníkov, potom nezabudni na kategorizáciu platov v štátnom sektore (iný plat má poslanec NR SR a iný administratívna sila na podateľni), generálny riaditeľ firmy ako zamestnanec má asi iný plat ako jeho operátor v dielni, iný plat má primátor ako jeho dopravný referent, atď. Ako vysvetľoval manipuláciu profesor P.Staněk, ide o to "priemerné kurča": Podľa jednoduchej štatistiky a výpočtu pri grilovacom stánku obedoval majiteľ mercedesu a nezamestnaný. Na stolík prišlo jednogrilované kurča. Keďže boli dvaja, na každého vyšla polovica kurčaťa. Štatisticky. Majiteľ mercedesu zjedol kurča, nezamestnaný pregĺgal sliny. ( A ak bol mercedesák "sociálne spravodlivý, dal nezamestnanému aspoň kosti oblízať....). Pozorovateľ štatistického úradu zrátal, že obaja zjedli priemerné kurča, boli dvaja na jedno kurča... aj ekonómia je veda, povedal by k tomuto profesor Husár...hlúpe čísla sú pre hlúpu umelú inteligenciu ( aj tú musí niekto inštalovať a zadať jej údaje...)
  • Peter Zajac-Vanka
    21. februára 2025
    P.S. to vážne na tomto webe chceš konfrontáciu za každú cenu? Možno si myslíš, že ako sa z nášho dialógu mladí "poučia", obávam sa, že si nasr...l akurát autora, no však dobre, popíš o čom tá teória nedhodnoty K.Marxa bola, aby som sa poučil. Dúfal som, že sa chytíš sociálnej spravodlivosti a ako správny teoretik marxizmu-leninizmu to vysvetlíš - a nič! No, ak takých ľudí má mať komunistická strana či sociálna demokracia, ďaleko sa nedostaneme...Peter
  • Peter Zajac-Vanka
    21. februára 2025
    A propó dôchodky: v tom webovom článku Národohospodári čo je link pod článkom som ešte dopísal to "vyrovnanie sociálnej spravodlivosti" pre súčasných dôchodcov za obdobie, keď pracovali a vlastnili celospoločenský majetok : Ak by sme brali vážne sociálnu spravodlivosť už dnes v roku 2025, bolo by treba prehodnotiť dôchodky slovenským dôchodcom pracujúcim v období do roku 1989: buď symbolicky, alebo riadne vypočítať ich podiel z celospoločenského majetku 5 138 miliárd Kčs, vo výrobných investičných fondoch, ktoré bolo priznané k 31.12.1989. Inak, je to dnes päť tisíc miliárd aj 138 mIliárd menovej jednotky tej doby, a 5 biliónov 138 miliárd, tak to by aj „symbolicky“ pri 1% mohla byť „milionárska suma“ pre všetkých dôchodcov pracujúcich do roku 1989. Bolo by to úplne sociálne spravodlivé – lebo až potom sa privatizovalo, reštituovalo, rozkrádalo, po roku 1990, predávalo sa cudzím investorom. Dovtedy to bolo vlastníctvo dnešných dôchodcov. TO BY BOLO SOCIÁLNE SPRAVODLIVÉ ROZHODNUTIE!
  • Peter Zajac-Vanka
    21. februára 2025
    Nechápem, že sa toho chytáš. Ale dobre: V roku 2023 počet pracujúcich v SR v súhrne za rok 2023 medziročne stúpol o 6 tisíc osôb (o 0,2 %) na 2 milióny 610-tisíc osôb. Tie percentá dane si upresni, lebo vyjde "hausnumero" už tu v tomto kroku. Tú sumu 15 340 057 000 eur ako výber sociálneho a zdravotného poistenia nemôžeš rátať v našom trhovom kapitalistickom systéme už do príjmu zamestnancov. Zabudol si, že odvody zdravotné idú do súkromných zdravotných a.s. a do štátnej stále schodkovej VZP. Takisto odvody do sociálnej poisťovne za kapitalizmu už zamestnanec neuvidí, iba len ak by sa stal nezamestnaným /dávka v NZ za podmienky, že už nejaký čas pracoval/ alebo invalidným dôchodcom, alebo dôchodcom. To už ale nie sú príjmy zo mzdy, Vladimír. A tak si podel základ dane aký uvádzaš (22 011 501 400) počtom pracujúcich 2 610 000 - a to nie sú iba občania Slovenska a vyjde Ti čo? AL MUŽNA. Vážne prosím, napíš niečo pekné k Víťaznému februáru 1948. zdraví Peter
  • Vladimír Manda
    21. februára 2025
    Peter, nemám záujem Ti "zasahovať" do Tvojej sféry, ale na Tvoju radu som si pozrel nie štátny rozpočet ale štátny záverečný účet pre 2023. Zistil som, že daň fyzických osôb bola 4 624 265 000. Keďže pochádza z 19% a 25% odvodu tak som to dal na 21%, pretože drvivá väčšina zamestnancov platí 19%, ale to je len odhad. Vybranú daň som podelil 21 a vynásobil 100 a dostal som celkový základ dane, z ktorého bola daň vybraná. Vyšlo mi, že celkový základ dane by sa mohol pohybovať okolo 22 011 501 400. Štátny záverečný účet rovnako udáva že na sociálnom a zdravotnom poistení, ktoré sa nezapočítavajú do základu dane bolo vybraných spolu 15 340 057 000. To spolu so základom dane dáva 37 351 558 400. K tejto sume by bolo potrebné ešte pripočítať čiastku sociálnych príspevkov, ktorú zamestnávatelia odvádzajú za zamestnancov, pretože v tej 52 miliárd je obsiahnutá aj táto suma. Takže suma 52 miliárd asi nebude nič nehovoriace haus numero.
  • Peter Zajac-Vanka
    21. februára 2025
    Vladimír, aspoň v tom sa zhodneme, že dnešný systém rozdeľovania výsledkov z hospodárskej činnosti JE NESPRAVODLIVÝ ( píšeš, že môj pohľad na kapitalistickú sociálnu spravodlivosť je správny). V ostatnom som trochu "dosť" nepochopil, v čom je vlastne polemika. A či je to v poriadku. V Tvojom článku o konflikte Ukrajina-Rusko som Ti napísal, že "tu nie som doma v problematike" a preto sa nevyjadrujem. Skús urobiť to isté. Pretože: Hrubý domáci produkt je len štatistické číslo, nie sú to skutočne peniaze a nevyjadrujú skutočnú hodnotu. Netreba ho komentovať na obhajobu - no len som nepochopil čoho: obhajobu množstva vyplácanej mzdy zamestnancov v Slovenskej republike? Hravo sa výpočtom presvedčíš, ako to je, ak pozrieš v kapitole štátneho rozpočtu položku "príjmy z daní a odvodov" od obyvateľov ( tam sú tie odvody a dane zo mzdy fyzických osôb a aj SZČO) a príjmy a dane od právnických osôb - áno, podniky neuvádzajú výšku vyplácanej mzdy zamestnancom, ale sú povinné zdaniť ich a odviesť dane a poplatky za zamestnancov - preto sa aj vlastníci stále sťažujú, že "pracovná sila je drahá"). Ak si to zrátaš, nevyjde ti to "hausnumero" 51,426 miliárd ako odmeny pracovníkov. Iba ak by si vedel o niečom, o čom my nevieme, teda že ide o vysoké "dlaňovky" nezahrnuté do oficiálnych údajov, o peniaze na čierno... No a kategorizovať "mzdu" len u pracovníkov v hospodárskom sektore a "plat" u štátnych pracovníkov, to už je zvrhlé. To nie sú kategórie ekonómie, pretože zas je to iba o subjektívnom vnímaní čo je mzda a plat. Prosím, snaž sa držať svojej parkety - napríklad očakávam Tvoj fantasticky napísaný článok o Víťaznom februári 1948, ktorý si o d teoretika marxizmu-leninizmu s chuťou a obdivom prečítam, Peter
  • Vladimír Manda
    21. februára 2025
    Ahoj Peter. Najskôr k štatistickým údajom. Pokojne si otvor stránku Slovenského štatistického úradu a tam si klikni na Štatistická ročenka 2024. Hodnota HDP 122,918 miliárd je hrubý domáci produkt, ak sa očistí od spotreby fixného kapitálu, tak čistá hodnota HDP za rok 2023 bola 100 miliárd euro. Tvojej pripomienke, že ak by by boli odmeny pracovníkov 51,426 miliárd, že by ľudia tancovali na ulici celkom nerozumiem. Použil som výraz "odmeny" tak ako to je v ročenke, ale uvedené odmeny zahŕňajú mzdy, platy a sociálne príspevky zamestnávateľov. Tu rovnako nie je potrebné zabúdať na to, že "mzda" sa dostáva v súkromnom sektore a pracovník si ju dojednáva, zatiaľ čo "plat" je v štátnych službách, kde je jeho výška daná. Okrem toho ešte raz to zdôrazním, že pracovná sila dostáva vo forme mzdy a platu a sociálneho príspevku zhruba len polovinu hodnoty, ktorú svojou prácou vytvorila a na tomto nič pozitívne nevidím. Tvoja poznámka, že až štátny rozpočet udáva presné čísla o príjmoch a výdajoch nie je správny, pretože štátny rozpočet v sebe nezhŕňa mzdy vyplácané v súkromnom sektore, ale len platy, ktoré vypláca svojim zamestnancom. K otázke "nadproduktu" toľko, že bez ohľadu na to čo všetko ešte vstupuje do výrobného procesu, ty udávaš vlastné finančné zdroj, cudzie finančné zdroje, hmotné vstupy a pokojne daj aj ďalšie, pretože novú hodnotu Tvoje vstupy neprodukujú, ale len svoju hodnotu prenášajú do novej formy, peniaze prenášajú svoju hodnotu do surovín, strojov a pod. Jedine a výhradne pracovná sila, ktorú si podnikateľ nakúpi produkuje viac než čo sama stojí, t.j. vytvára novú hodnotu. Na záver k Tvojej poznámke o sociálnej spravodlivosti - Tvoj kritický pohľad na kapitalistickú sociálnu spravodlivosť je správny a ja s ním súhlasím, lenže Tvoj kritický pohľad nevychádza z podstaty dnešnej spoločnosti, pretože spravodlivosť dnešnej spoločnosti zodpovedá aj podstate dnešnej spoločnosti, takže s ohľadom na svoju kapitalistickú podstatu nemôže byť spravodlivá v duchu socialistickej spoločnosti. Inak povedané, požiadavky na inú spravodlivosť sú v prvom rade požiadavkou na odstránenie súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov. V opačnom prípade je kritika súčasnej spravodlivosti síce pekná, ale úplne neúčinná.
    • Peter Zajac-Vanka
      21. februára 2025
      Odpoveď ku vete :..."Tvoj kritický pohľad nevychádza z podstaty dnešnej spoločnosti, pretože spravodlivosť dnešnej spoločnosti zodpovedá aj podstate dnešnej spoločnosti,..."až po tvrdenie "V opačnom prípade je kritika súčasnej spravodlivosti síce pekná, ale úplne neúčinná."... no, nuž vďaka za "ocenenie". Vlatne si sa ani len článku "nedotkol" a kritizuješ tu diagramy: cením si to - lenže bez tých diagramov nevysvetlíš najmä mladým, že sú vykorisťovaní: práve to je účinné - že na diagramoch a hlavne slovnom komentári pod nimi sa dozvedia, ako to vlastne je a aj to porovnanie. Dnešní narodení po 1990 vnímajú sociálnu spravodlivosť ozaj tak ako píšeš v tej citácii, tj. iba ako darovanie starých šiat do "charity", rozlievanie vianočného guláša, či práca "street-helperov", ale nevedia - NEVEDIA nič o teórii nadhodnoty. A o tom, že ich "mzda" či "plat" ako píšeš, je iba trhová hodnota ceny práce, navyše iba tu na Slovensku (prekročia hranice a zistia, že mzda za to isté čo robili na Slovensku je tu v Nemecku trikrát vyššia...preto tam i zostávajú). TEDA AK CHCEME MLADÝM OTVÁRAŤ OČI, MÁ TO ZMYSEL.
  • Peter Zajac-Vanka
    20. februára 2025
    Vladimír, ďakujem za príspevok a dúfam, že aj tu rozvinieme diskusiu, aj keď je to trochu medzi "teoretikom" a "praktikom". Dúfam, že sa niekto pridá. Máš pravdu v tom, že diagramy sú schematické a je to naschvál: Ani webstránka to tu neumožňuje, ale ani hlbší vhľad do teórie nadhodnoty tu nie je technicky možný, to odporúčam naštudovať priamo Marxov Kapitál v časti teórie nadhodnoty. Mojim cieľom nebolo "školiť", ale poukázať na fakt, že dnes sa pojem sociálna spravodlivosť tiež už zvrháva iba na tú charitatívnu činnosť korporácií a všeobecný "boj proti chudobe" a vôbec už verejnosť nevníma podstatu vytvárania hodnôt a hlavne prerozdeľovania hospodárskeho výsledku. Ten princíp zastaralý od konca 19.storočia, že "kapitalista si zaslúži" nadhodnotu, lebo riskoval, pracoval a investoval... Možno by sa zišla nejaká konferencia k tejto téme, je nás tu dosť čo by prispeli. Prekvapil ma ten údaj o HDP, že je už až 122 miliárd aj 918 miliónov eur v SR. Díky ak je to zdokladovateľný zdroj. Lenže ako hovorí nestor ekonómie prof.Husár, "hádépé" je iba štatistické číslo vzniklé z nepresných údajov. Až štátny rozpočet republiky udáva veľmi presné čísla v príjmoch a výdajoch a prepáč, ak by "odmeny pracovníkov" boli v jedinom roku tých 51,426 miliárd, to by ľudia tancovali na uliciach. Hrubý domáci produkt je štatistické číslo, ktoré "sa nabaľuje" každým vyrobeným luxusným autom, každou prepravnou dodávkou, každým vyrobeným a darovaným delom (hoc na Ukrajinu) a každým vypitým pivom náhodného turistu idúceho cez Slovensko. Preto potom dobre vyzerá. Ale som rád, že diagramy boli takto "vyložené na sklo webu", pretože by mali udrieť do očí. Minimálne do praxe ukazujú, ako falošne plačú podnikatelia, že "cena práce je drahá"... 2. a 3. diagram to ukazuje správne: za kapitalizmu je cena práce náklad, ktorý chce každý kapitalista minimalizovať, za socializmu bola cena práce kalkulovaná principiálne na reprodukciu pracovnej sily, nie podľa zákonov dopytu a ponuky na trhu práce ako je tomu teraz. Len ma mrzí nepochopenie (a hneď odsúdenie) názorných diagramov, pretože to konštatovanie ..."„Nadprodukt“ alebo „surplus“ nie je celková hodnota vyprodukovaná pracovnou silou, tak ako sa to uvádza v prvej schéme, ale je to hodnota, ktorú pracovná sila vyprodukuje nad svoju ekonomickú hodnotu." úplne ignoruje fakt, že okrem pracovnej sily vchádza do procesu produkcie ešte minimálne ďalších 5 vstupov - vlastné finančné a hmotné zdroje, cudzie fin.zdroje, atď...ale to už ideme hlboko do analytickej rozpravy. Mladým čitateľom tie schémy majú vypovedať o tom, že ak v praxi dostane v automobilke "úžasných 2.000 eur mesačne", tak vlastníci získajú ( nie na zisku!) nadhodnotu cca 90% vyššiu - teda pracovníci automotive sú vykorisťovaní rovnako ako v 19.storočí, nič sa nezmenilo. Ešte lepšie to vyznie pri hospodárskom výsledku obchodných reťazcov, kde je "marža 30 - 40 percent" a plat pokladníčky - no dnes už možno 1.120 eur. Málo... Takže - nie je to pohľad na sociálnu spravodlivosť z iného systému z minulosti - je to pohľad na sociálnu spravodlivosť vo februári 2025 a na Slovensku. Ale píš, prosím, aj keď to bude iskriť...
  • Vladimír Manda
    20. februára 2025
    Domnievam sa, že v úvahách o komunistickej spoločnosti má svoje rozhodujúce postavenie úvaha či predstava o organizácii jej ekonomickej sféry života, ktorej princípy Marx vo svojich prácach načrtol. Preto považujem úvahy o tejto oblasti, najmä odborníkov, ktorí v ekonomickej sfére profesionálne pracovali alebo pracujú za veľmi dôležité. Príspevok Petra však vo mne zanecháva rozpačité dojmy. Ak odhliadnem od grafických schém, ktorých používanie bolo v istom čase veľmi populárne aj vo filozofii, kde sa však nakoniec ukázalo, že ich schopnosť objasniť určité otázky, najmä zložitejšieho charakteru sú hlboko pod možnosťami textového objasňovania. A ak sa k tomu ešte pripočítal fakt, že náročnejšie teoretické problémy problémy skôr znejasňuje ako objasňuje, tak sa od toho vo filozofii úplne upustilo. Problém sociálnej spravodlivosti - ak sa držíme Marxovej teórie ekonomickej hodnoty, tak mzda námezdnej pracovnej sily sa rovná, tak ako pri každom tovare hodnote všetkých tovarov, ktoré sú nutné na uspokojenie potrieb pracovnej sily k tomu, aby mohla každý deň "plná" síl opätovne nastúpiť do zamestnania. Teda mzda slúži na reprodukciu pracovnej sily. Teda spravodlivosť buržoáznej spoločnosti je v tom, že pracovnú silu platí podľa jej ekonomickej hodnoty a nie podľa hodnoty, ktorú v pracovnom procese vyprodukuje. Hodnota pracovnej sily a hodnota toho čo vyprodukuje sú dve odlišné veci a na tomto rozdiely vzniká tzv. "nadprodukt" alebo "surplus", ktorý je zdrojom zisku kapitalistu. "Nadprodukt" alebo "surplus" nie je celková hodnota vyprodukovaná pracovnou silou, tak ako sa to uvádza v prvej schéme, ale je to hodnota, ktorú pracovná sila vyprodukuje nad svoju ekonomickú hodnotu. Na uvedenom základe je potom buržoázna "spravodlivosť" rozdeľovania vyprodukovanej hodnoty v tom, že keď kapitalista vyplatí všetkým hodnotu, za ktorú si ich materiál alebo pracovnú silu nakúpil, tak mu za normálnych okolností nutne ostane časť vyprodukovanej hodnoty ako jeho zisk. To je princíp výroby opierajúcej sa o súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Ak by totižto vlastník nemal mať zo svojej investície do výroby zisk, tak prečo by mal vlastne investovať do výroby? Ak sa teda "prax drží paradigmy" klasickej politickej ekonómie, tak len preto, že sa ekonomická prax drží súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov. Ak autor na záver konštatuje, že žijeme v "sociálne nespravodlivej spoločnosti" tak dnešnú spoločnosť pomeriava meria nie jej vlastným princípom spravodlivosti, ale princípom spravodlivosti, ktorý patrí inému typu spoločnosti. Pokiaľ ide o rozdeľovanie hrubého domáceho produktu medzi námezdnú pracovnú silu a podnikateľov, tak je potrebné si pozrieť štatistickú ročenku, mám tu po ruke ročenku 2024 a v nej je možné sa dočítať, že pokiaľ ide o hrubý domáci produkt, tak ten sa delí tak, že z jeho celkového objemu 122 miliárd 918 miliónov ide na odmeny pracovníkom 51, 426 miliárd a nezdanený zisk alebo "nadprodukt" (gross operating surplus) ktorí ostáva kapitalistom má hodnotu 46,749 miliárd. Takže to vyzerá tak, že približne polovina celkovej hodnoty vyprodukovanej pracovnou silou ostáva v rukách podnikateľov. Naši politici by mali potom pracujúcim vysvetliť ako si majú z odmeny, ktorá tvorí niečo viac ako 50% nimi vyprodukovanej hodnoty, vybudovať kvalitný život, usporiť si na dobrý dôchodok atď. , keď temer 50% svojej životnej pracovnej energie musia odovzdávať na oltár podnikateľov.

© TVorba.net

Facebook-f Youtube Instagram Envelope
Scroll to top