Hlupákom kapitalizmus! Všetkých spája egoizmus, chamtivosť, nezodpovednosť a tupá viera v lepšiu budúcnosť na úkor druhého (1)

Kapitola prvá: Podstata kapitalizmu

Ide o skvelý a jednoduchý, až primitívny systém. Vyžaduje a predpokladá veľkú skupinu hlupákov, ktorí sa dajú dobrovoľne okrádať a vykorisťovať. Robiť na iných. Ktorí sú ochotní odovzdať svoj národný majetok do cudzích, spravidla zahraničných rúk, či privatizérom zvnútra, a spolu s tým aj svoju prítomnosť a budúcnosť. Najkostolnejšie na tom je, že nielen svoju, ale i svojich detí. Hlupáci druhej a ďalšej generácie – teda ich deti – a to bez ohľadu na sociálny a triedny pôvod, už ani nebudú vedieť, akého sú pohlavia, kde sa narodili či kde je ich domovina. Korene a úctu k svojim predkom, ich práci a trápeniu im zamenili za euroilúziu a schengenský priestor; za ilúziu cestovania bez hraníc. Akoby ono samotné bolo zmyslom bytia a tvorcom hodnôt.

 „Objavenie nálezísk zlata a striebra v Amerike, vykynoženie, zotročenie a pochovanie domorodého obyvateľstva v baniach, začiatky dobývania a drancovania východnej Indie a premena Afriky na revír obchodnej poľovačky na čiernokožcov charakterizujú rané zore éry kapitalistickej výroby… Hneď za nimi nasleduje obchodná vojna európskych národov, ktorej dejiskom je celá zemeguľa.“ Konštatuje Marx v Kapitáli, 1                                                                                                                                                      

Kapitalizmus, učene povedané, je taký spoločenský systém, kde malá skupina vlastní výrobné prostriedky, a tá druhá, povedzme 90%, z nebožieho prikázania skromná, vlastní len svoju námezdnú pracovnú silu. Aby sa mohla za mzdu dať prenajímať. Ponúkať ako prostitútka. Úspešnosť závisí od vzdelania, veku, zdravia, rasy a iné. Menševici od kapitálu jej určili osud: môže sa na trhu práce slobodne uchádzať o prácu. O to, v ktorom priemyselnom parku, fabrike či pri rakúskom zadku, alebo ako predavačka v nákupnom centre či inde; ak sa zamestná, bude vykorisťovaná a okrádaná. To, čo takýto šťastlivec zarobí, čo im menševici láskavo dajú, je zlomok z toho, čo reálne vyprodukujú – v tovare či službách – pre svojich majiteľov. Tí za odmenu, že vlastnia, si žijú v blahobyte a luxuse a trpia na svojich jachtách a permanentných dovolenkách. Z utŕženého zisku sa občas zahrajú na sponzorov či charitu, aby dali najavo, že sú. A že nám – za naše peniaze – pomáhajú.                                           

Socialistický štát, zo spoločne vyprodukovaného zisku, to robil prirodzene a automaticky, lebo to patrilo medzi jeho základné funkcie. Futbalisti, napríklad, mohli na svojich dresoch slobodne nosiť svoje meno a názov klubu; a futbalová liga sa volala futbalová liga. Pravidelná výplata bola rovnakou samozrejmosťou ako starostlivosť o športujúcu mládež. Majetkové rodinné pomery či pôvod neboli podmienkou úspechu; najväčšie slovenské hviezdy NHL späté s Trenčínom sú toho dôkazom. Ľahko overiť, trenčianske hodiny smutne bijú. Dukla, armádne stredisko vrcholového športu, už nie je. A kto chce hrať hokej, musí mať peniaze.

Menševici, ak treba, a to radi, zorganizujú hlupáčikom dole vždy nejaký ten vojnový konflikt, žoldnierom z naivných a prihlúplych rodín zahraničnú misiu alebo všetkým pre výstrahu humanitárne bombardovanie, Majdan či majdaníček, kauzu či kauzičku, utečeneckú krízu alebo aspoň geneticky modifikované potraviny.                             

A vo voľbách, ktorým pre zábavu hlupákov dali prívlastok slobodné a demokratické – cez nastrčené papierové hlavy, neraz aj diaľkovo ovládané – núkajú svojim oddaným, a nepoučiteľným zúfalcom lepšiu budúcnosť, vyššie platy a nižšie dane či utečencov s tureckými pasmi. A ak budú poslušní, za odmenu, aj neskorší odchod do dôchodku. Z komunistických 55 a 60 už máme 62 plus; a intelektuáli z novembrových barikád, ak svoje dielo prežijú, pôjdu už v kresle, last minute, k 70. p.m. Pri 10 % miere nezamestnanosti a hlavne rastúcej produktivite práce – ktorá umožňuje pracovný čas, i týždeň, skracovať – tejto racionalite uverí len naozajstný hlupák. A podľa výsledkov volieb ich máme nadostač. Ale nielen my. Také je Ono! Po takmer troch štvrtinách z času komunistov. Nemali by Tojeonisti, na znak úspechu, vymodliť, a premodliť, slávnostný pochod hlavným mestom? Len s kľúčikmi od čoho? A s akými heslami?

Pre zhamburgerovaných hlupákov v USA, i  vôbec, už vymysleli aj novú slovnú kategóriu: aby číslo o nezamestnaných bolo opticky prijateľnejšie, vynašli pojem: ľudia bez práce. Teda nie sú nezamestnaní, len sú bez práce. Nie ste bez hlavy, len ste o 30 cm kratší. V krajine úspešnej atómovej bomby a najväčšieho použitia chemických zbraní v doterajšej ľudskej histórii ich majú vyše 90 miliónov; takmer tretina USA. Ako asi žijú títo šťastlivci, aké rozmery má ich sloboda a demokracia, ako a kde cestujú, ako bývajú, ako a k čomu vychovávajú svoje deti, má ich domáca knižnica aspoň jednu jedinú rozprávkovú knihu, čo vôbec čítajú, v čo veria? Poznajú, okrem hamburgera a dolára, aj niečo iné? Boh je láska, pravda a sloboda – podľa kresťanstva – ale to majú, len ak majú dolár; je dolár Boh? Už viete, prečo sa dá Američanom všeličo nahovoriť? Majú na to jednoduchú vieru: Money. Putin je diktátor, tvrdí Clintonová, známa to osoba z pravdovravnej a úspešnej rodiny nefajčiarov, možno budúca prezidentka USA. Lebo im nedovolil, podobne ako svojho času Fidel Castro na Kube, rozkradnúť vlasť, nádhernú ruskú krajinu a spraviť z nej baňu na papierovú biliónovú tapetu. Na ich bruchá-maxi a mozgy-mini.                                                                                                                              

Permanentná zábava, u nás už završujúce sa tretie desaťročie, orgazmuje. Viac, a lepšie o tomto systéme a jeho perspektívach, píše Karol Marx; stačí len pozrieť jeho fenomenálne dielo Kapitál: Tovar a peniaze, Premena peňazí na kapitál, Výroba absolútnej nadhodnoty či Moderná teória kolonizácie. To je len časť z veľkého úvodu. A takmer všetko o kolonizácii sveta. O otroctve a ľudskej chamtivosti. O bankách či štátnych dlhoch, o našej budúcnosti. Ale kto dnes chce alebo vie ešte čítať? Keď na nič nie je čas. Všade je nejaká akcia, charita, zbierka, bločková lotéria, street party či petícia, štrajky, referendá a protesty. Alebo fondy, termíny, výzvy, dane, poisťovne, zmluvy, vyhlášky a zákony a euronezmysly bez hraníc. A Ústava, ktorá je na smiech, lebo je pokrytecká.                                          

Obľúbeným klincom orgazmovania sú voľby amerického prezidenta: otravujú nás tým denne a rok dopredu, aby vytvorili aj vonku pocity šťastia. Že ide o voľby a súťaž, a musíme o tom vedieť, ešte pred raňajkami. Náhoda? Chaos sa stal najefektívnejšou a pre kapitál i najvýnosnejšou metódou ovládania a manipulovania spoločnosti. Teba, mňa; národne i nadnárodne. Majstri v pozadí sú tí istí a z tých istých finančných a vojensko-priemyselných kruhov, ktorí svojim blížnym – Židom i Nežidom – tak úspešne, zorganizovali obe svetové vojny a všetky ostatné. Včera holokaust, dnes joy i jaj-kaust, ale vždy zisky bez hraníc. Včera zničenie ohňom, dnes konzumom i hlupotou.

Chaos je forma i nástroj triedneho boja kapitálu proti všeľudským hodnotám. Proti životu ako takému, ak prekáža zisku a moci. Najprv nás zahltia nezvládnuteľným množstvom darebných a nepodstatných informácií, k tomu pridajú – dobre zabalený – mix právd a poloprávd, teda klamstiev, a potom si s hlupákmi dole robia, čo chcú. Lebo tých dole, aby ničomu nerozumeli, treba permanentne zastrašovať, miasť a kontrolovať.              

Život, a bez ohľadu na to, či je dielom Stvoriteľa, alebo má iný pôvod, sa nenapĺňa zmysluplnou prácou, vzdelávaním, radosťou zo stretávania sa blízkych a milovaných či pokojného poznávania cudzích svetov, ale zhonom a neraz i bojom o prežitie. Vzdávame sa dôstojnosti, sebaúcty, elementárnych etických zásad, len aby sme prežili. Život ako dar, ako Čas, ktorý je neopakovateľný a nezvratný, premárnime bez toho, aby sme o tom vedeli. Takú dobu, od novembrových barikád, žijeme. Totalita hlupákov a hlúposti, totalita pokrytectva a falošných hodnôt, totalita agresivity a bezohľadnosti. Skutočný totalitarizmus. Ako sa to skončí? Bože, ako hlúpo-ko som klesla!                                                                                                                                                                

Útechou je fakt, že nehlupáci hore, so svojimi oddanými kňazmi, sa za svojich hlupáčikov na nedeľnej omši vždy pomodlia a solidárne si podajú ruky. A to také, ktoré sa nedajú umyť.                                                                                                                                            

Majetok Navyše, ktorý stvorili okrádaním a vykorisťovaním, je pre nich viac ako všetko na svete, ako dôstojný život ľudí práce. A aj keď si ho na druhý breh nijako neprepašujú, neveria, že im nakoniec bude príťažou; pri umieraní i na celú večnosť. Nie tak pre jeho veľkosť, lebo to ešte nemusí byť hriechom; ale pre spôsob, ako ho získali. Dôkaz je jednoduchý, opýtajte sa svojho svedomia, a to na čokoľvek Kto neverí, nezaspí.              

Za socializmu sa udeľovali tituly národný a zaslúžilý umelec. Vedeli by ste dnes, nie vybrať, ale poskladať, ako lego, aspoň jedného národného umelca?

Aby to pre hlupákov dole nebolo také jednoduché, menševici, vlastníci bánk a poisťovní, fabrík, obchodov, médií, pôdy, lesov, vôd a všetkého, čo vynáša bezprácny zisk, sa obklopujú oddanou i poddanou skupinou vzdelaných, ale aj iných – od krimi až po ufoľudí – ktorí im slúžia. Táto sociálna skupina je charakteristická tým, že sa teší, že nie je celkom dole, a vie, že ak nebude držať hubu a krok, tam aj spadne. Jej sloboda a demokracia končí podpísaním pracovnej zmluvy. Zmluva s diablom je existenčnou nutnosťou; ak nie ja, príde druhý. Systém strachu a odmeny je dokonalý, vyvážený, samočinný. A dobrovoľný. Prijatím do zamestnania, a pohľadom na ulicu so žobrákmi a s bezdomovcami, či na výšku platov u hlupáčikov za montážnymi pásmi či inde, to funguje ako Vesmír; vzájomnou gravitáciou a presne vymedzeným samopohybom. Ak to prežijú bez alkoholu a drog, bez rozpadu rodiny či bez psychiatrickej kliniky, to znamená, že už nie sú medzi nami. Koncentrovane a názorne túto sociálnu skupinu reprezentuje mediálna a umelecká žumpa: napíšu či zahrajú čokoľvek, len nech je to dobre zaplatené. Du-chovné pornohviezdy.

Za socializmu sa udeľovali tituly národný a zaslúžilý umelec. Vedeli by ste dnes, nie vybrať, ale poskladať, ako lego, aspoň jedného národného umelca? Nájsť novinára, ktorý sa nebojí napísať či povedať, že kráľ je nahý? Sloboda a demokracia pre koho? Len pre vyvolených, len pre moneyklatúrnych menševikov. Hlupáci sa môžu do preplneného výkladu len dívať a nadávať. Lebo také miesto si zvolili.

Pravda, ani toto ešte negarantuje nesmrteľnú pozíciu triede vlastníkov. Aby dobre spávali, aby mali istotu, že hlupáčikovia dole nevymyslia sociálnu – v danom prípade socialistickú revolúciu – pripravili pre svojich lacných, ale drahých mysliteľov celú škálu pozorností: od vstupu do NATO až po tvorivé a permanentné vymývanie mozgov. Medzi priority patria televízne programy či filmy od výmyslu sveta, kde jeden je horší ako všetky trezorové dohromady, noviny a časopisy, ktoré sa nedajú použiť ani na umývanie okien: z ich úrovne, pri dotyku, by puklo aj nepriestrelné sklo. Ale aj drogy, prostitúciu, pornografiu, reklamy na alkohol, hudobné a umelecké štýly, plné násilia, agresivity a hrubého primitivizmu. Obsah, milé deti, priamo zo žumpy, ústiacej do pekla. Prejdite sa večer srdcom Prahy; neuveríte. Absurdistan úpadku a mamonu.              

Chaos zvonku nám preniká do vedomia i podvedomia, do každej našej bunky, a terorizuje nás. Chorí sú jedinci i celá spoločnosť; pozrime štatistiky, a nielen samovrážd či chodby nemocníc, aké masy si užívajú bezplatnú zdravotnú starostlivosť. A s akými diagnózami! Psychiatri majú žatvu permanentnú, z ktorej sa idú zblázniť.               

Hnijúca nadstavba, vrátane štátu, je udržiavaná korupciou, účelovými zväzkami či koalíciami, kde jedinou zásadou je spoločný zisk; ale aj únijnými nariadeniami a príkazmi odtrhnutými od reality. A hrozbami NATO. Úspešne, vďaka kresťanom z Poľska, sa im darí-nedarí vrážať klin medzi slovanské národy a ich historické a prirodzené spojenectvá. Chcú nás ochrániť pred agresiou a vojnou, ktoré oni sami vyvolávajú a generujú. Vojna ako osudová nevyhnutnosť, ako dielo našej i nadnárodnej lumpeninteligencie. Generáli a ich štáby a politici, ktorí nie tak dávno prisahali na mier a prácu, dnes, s novým pohlavím, brešú o vojne, akoby to bola detská hračka. Za chrbtom im stoja kňazi v uniformách, len nevieme, ku komu a za čo, okrem žoldu, vyplácaného z našich peňazí, sa vlastne modlia. Radosť zo života, bodrosť a pevné zdravie, pokoj a pohoda, chýbajú takmer v každej rodine; najviac v tých, kde to maskujú majetkami a peniazmi. Darebácky a zločinecký režim nemá zľutovanie.                             

Dejiny demokratického Anglicka, a nielen vo vzťahu k Írom, sú presiaknuté hladom a hladomorom detí, žien a robotníkov ako špongia vodou.

V kondícii permanentnej hlúposti udržiava svoje verné voličstvo nablýskaná paleta politických strán. Vždy pripravení, pred voľbami zvlášť. Sú ako jedna rodina. Je to dokonalá maskovacia sieť pre hlupákov dole. Všetky sú rovnaké, ale každá je zločin: väčší, menší, včerajší či budúci. Rozdeľ a panuj, klam a sľubuj, vyhrážaj sa a nadávaj, kritizuj a diskutuj, hovor, čo chceš, zvolávaj tlačové besedy, permanentne a beztrestne servíruj chaos, ukazuj sa v kostole, len, preboha, nesiahaj nám na podstatu – na súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, na naše bohatstvo, na naše výsady.                            

A nakoniec tromf, strašiak menom komunizmus. Príkladov na jeho zločiny je od výmyslu sveta. Na Ukrajine, napríklad, komunisti hladomorom vyvraždili milióny obyvateľov. Že hladomor, ktorý tam po Októbrovej revolúcii nastal, spôsobili domáci veľkostatkári, teda oligarchovia, koho to zaujíma? Tí nedovolili zasiať novú úrodu či predtým zapálili sklady s obilím, a to priamo za asistencie pravoslávnej vrchnosti. Oni, ich chamtivosť a láska k blížnemu, nie komunisti, sú zodpovední za viac ako tri milióny mŕtvych. Pravda, to sa dnešná, vygooglovaná či vyluxovaná mládež už nijako nedozvie. A možno ani nechce; tak je klamstvom každodenným zaočkovaná.

Takýto postup nebol v histórii kapitalizmu ojedinelý: „ V rokoch 1769 – 1770 Angličania vyvolali hladomor tým, že skúpili všetku ryžu a odmietli ju znova predať, iba ak za neslýchané ceny. Roku 1866 v jedinej provincii Urisa umrelo hladom vyše milióna Indov.“ 2

Dejiny demokratického Anglicka, a nielen vo vzťahu k Írom, sú presiaknuté hladom a hladomorom detí, žien a robotníkov ako špongia vodou. Dobové odkazy v Kapitáli sú desivé. Raz čítať, nikdy nezabudnúť. 3

Obľúbené je aj strašenie Ruskom, aj keď je už kapitalistické, ale Lenin je stále nablízku. A hlavne, lákajú jeho nekonečné zdroje. To je agresívne, lebo sa nedalo vtiahnuť do veľkej vojny na Ukrajine. Agresívne je aj preto, že vojská USA sú pri jeho hraniciach! Alebo: ak Rusko reaguje na raketové systémy, ktoré bratia z NATO, aj za trpasličej, ale statočnej podpory z SK, umiestňujú okolo jeho krku, je provokatérom. Hrozba zo Slovenska je naozaj neskutočná: máme 18 generálov a možno až päť tankov. Treba lepší dôkaz o duševnom zdraví či o slobode rozhodovania?                                          

Tak tupo skonštruovanú agresivitu Ruska, ktorú nám denne podsúvajú, by nevyhákoval ani Hitler, ich schovaný idol, ich dieťa; ich najúspešnejší antikomunista a frontman globálnych menševikov. A hlupáci zdola, na čele s Otčenášmi po poľsky, neveria, že je to vojna chystaná pre nich a ich deti, pre naše hirošimské blaho. Kto neverí, ak bude mať šťastie, sublimuje medzi prvými. Z priateľov a dobrých susedov nás urobili vojnovým Cieľom. Lebo zisky vojenskopriemyselného komplexu USA – z prípravy vojny i vojny samotnej – sú garantom našej, od poznania zbavenej slobody a demokracie. Aj pod týmto krížom, na Golgote našej hlúposti a darebáctva, zdá sa, Doštrngané je. Alebo nie celkom, bratia a voliči v Kristu?

Hlupákom sa človek nerodí, hlupákom sa stáva.

Vysvetlenie: Kto je hlupák?

Každý, kto sa aktívne alebo pasívne pričinil o resuscitáciu kapitalizmu a tupo a oddane podporuje jeho agóniu. Hlupákov možno deliť podľa veku, vzdelania, talentu, rasy či pohlavia; s tým, že pohlavie dokážu zmeniť i viac ráz za jedno volebné obdobie.               

Najcennejší sú tí, ktorí okrem vlastného názoru nič iné nepoznajú a poznať ani nechcú. Sú inertní. Ich hlavným argumentom je neznalosť. Viem, že nič neviem a som na to hrdý. Sokrates sa trpko usmieva: taká jednoduchá, účinná a lacná zbraň?                            

Množstvo hlupákov v spoločnosti je úmerné jej cieľom a jej podstate. Hlupákom sa človek nerodí, hlupákom sa stáva. Jestvujúci školský systém, spoločenské vzory a spoločenská klíma sú hnojivom ich rýchleho rastu, množenia a generovania. Vo vzácnych prípadoch, neraz aj pod vplyvom životných skúseností, hlupák môže úspešne konvertovať na poznanie.                                                                                                                              

Hlupáci majú aj spoločné vzory; za niektoré sa už, najmä tí usilovnejší, aj hanbia. Našťastie, pražské letisko im ich intelektuálny úspech bude ešte nejaký ten čas pripomínať. Potom si na Letnej, s takým malým biskupom, zrejme s vymodleným nosom červeným, môžu spontánne zaskandovať ako niekedy: Podívej se, Gusto, jak je tady hnus-to!

Všetkých spája egoizmus, chamtivosť, nezodpovednosť a tupá viera v lepšiu budúcnosť na úkor druhého. Po tých najtalentovanejších by mali pomenovať ulice a námestia; pre výstrahu tým, čo ich dielo prežijú.

Hlupák je aj filozofická kategória na označenie tej časti objektívnej reality, ktorá sa vymyká dielu Stvoriteľa. Je za jeho hranicami a pravdepodobne vznikla štiepením odpadu, ktorý vzniká vždy a pri každom diele. Padlí anjeli boli prví. Terajším dôkazom je obdivuhodné množstvo prevtelených komunistov do nového, ponovembrového pohlavia. Poznajú sa podľa toho, že sú ľahkí. Ako bytostí z E55.

P.S.:              

Česko. Český statistický úřad: Milión obyvatel ČR žije pod hranici příjmové chudoby (10.220 Kč, pozn. cca 378 eur)., ČT24; 12. 5. 2016

Slovensko: 12,5 % Slovákov ohrozuje chudoba, t. j. 640 000; Odbor štatistiky životnej úrovne, Slovenský štatistický úrad, máj 2016

Akoby ich jedna materhavel mala. A všade, v niekdajšom socialistickom Naokolo, je to ešte horšie. V Poľsku, ročne zamrzne najviac bezdomovcov; celé tucty. Už tretie desaťročie zomierajú na kríži: zo Solidarity alebo z kresťanskej lásky? Pomníky Wojtylovi, za čo? Za Oswienczim bez drôtov? A nielen v Poľsku.                                                        

V Bukurešti, v kanalizácii medzi odpadom a potkanmi, je najväčší detský svet v nesmrteľnej e.únii. Koho to, a za aké hriechy, aj s manželkou, popravili?                                          

Počty bezdomovcov a žobrákov v Česku a na Slovensku sú v násobkoch vyššie ako stavy oboch armád dohromady. Je naším spoločným nepriateľom Rusko alebo chudoba a beznádej? Máme bližšie do Washingtonu alebo k sebe?

1 K. Marx: Kapitál, I. zväzok, Nakladateľstvo Pravda, Bratislava 1985, s.619

2 K. Marx: Kapitál, I. zväzok, tamtiež, s. 621

3 Ako zamestnávali päť- až desaťročné deti v anglických baniach naši partneri z EÚ, ich ctihodní predchodcovia, pozri tamtiež, s. 370. Ide o dobové štatistiky.

Foto: Účastníci s transparentmi počas protestného zhromaždenia Slovensko je Európa! organizovaného iniciatívami Nie v našom meste a Mier Ukrajine na Námestí slobody v Bratislave. Bratislava, 7. február 2025 (SITA/Jana Birošová)

Článok bude pokračovať.

Autor článku

Michal Dieneš

+ dalšie články od tohto autoraBio

• Michal Dieneš

  #molongui-disabled-link

  Hlupákom kapitalizmus! „Humanisti“ si už nespomenú na milióny (!) obetí vojen, ktoré USA v mene zisku viedli a vedú (2)
• Michal Dieneš

  #molongui-disabled-link

  Kapitalizmus preráža jedno dno za druhým. Lumpeninteligencia všetkých krajín, spojila sa?
• Michal Dieneš

  #molongui-disabled-link

  Gustáv Husák chýba v našej politike. Svoj hlas dal boju za lepší, za humánnejší svet
• Michal Dieneš

  #molongui-disabled-link

  Ako osláviť 35. výročie novembra?