Fidel, Commandante, pokrokový svet nezabúda: „Dejiny mi dajú za pravdu!“ (1/2)
- František Škvrnda st.
Kubánska revolúcia, o ktorej som písal v predchádzajúcich príspevkoch, je nerozlučne spojená s Fidelom Castrom. Onedlho uplynie 99 rokov od jeho narodenia. Fidel (ospravedlňujem sa za používanie krstného mena, ale v tomto prípade to je znak úcty k nemu) mohol žiť pokojným životom v dobrom zaopatrení, ale zvolil si cestu povstalca a revolucionára.
Stal sa jednou z najvýraznejších postáv svetovej politiky druhej polovice 20. a začiatku 21. storočia. Patril k vodcom, ktorí v tomto čase boli najdlhšie na čele štátu a vlády. Nosil strohú vojenskú rovnošatu a disponoval nevídanou charizmou. Na Kube ho nazývali Commandante (Veliteľ). Mal veľa stúpencov po celom svete. Bol symbolom kubánskej revolúcie a ešte za svojho života sa stal legendou.
Fidel iste nebol jednoduchou osobnosťou a ako revolucionár musel postupovať tvrdo a rozhodne. Jeho boj proti imperializmu (najmä USA) a kolonializmu mu vytvoril aj nepriateľov, ktorí na neho útočia neraz až vulgárnym spôsobom a šíria o ňom výmysly a klamstvá. Preto považujem za potrebné znovu sa stručne venovať jeho životu a dielu, ktoré zasvätil veci kubánskej revolúcie a ovplyvnil nimi aj svet.
Plným menom Fidel Alejandro Castro Ruz sa narodil 13. augusta 1926 na statku v mestečku Birán na východe Kuby. Bol synom úspešného pestovateľa cukrovej trstiny Angela Castra a slúžky Liny Ruzovej, ktorí sa vzali, až keď mal ich syn 15 rokov. Učil sa na jezuitských školách, lebo jeho matka bola silne veriaca. Už v mladosti bol však búrlivákom. V roku 1950 ukončil štúdiá práva na havanskej univerzite. Po skončení štúdií sa venoval advokácii a ako človek so zmyslom pre spravodlivosť a solidaritu často pomáhal chudobným.
Politicky sa Fidel angažoval rôznymi spôsobmi a jeho aktivity vyústili do toho, že s ľuďmi nespokojnými s pomermi na Kube začal pripravovať zvrhnutie režimu Fulgencia Batistu. 26. júla 1953 zaútočili na kasárne Moncada. Po neúspechu útoku sa Fidelovi podarilo s niekoľkými spolubojovníkmi utiecť do pohoria Sierra Maestra. Po krátkom čase ich tam však zajali Batistovi vojaci a postavili pred súd, kde na svoju obhajobu uviedol preslávenú reč zakončenú slovami „Dejiny mi dajú za pravdu!“ Odsúdili ho na 15 rokov väzenia, ale v máji 1955 bol v rámci všeobecnej amnestie prepustený na slobodu. Po niekoľkých mesiacoch, lebo mal zakázané verejné vystupovanie, odišiel najprv do USA a potom do Mexika.
Na Kubu sa Fidel vrátil na palube jachty Granma 2. decembra 1956, kde bolo 82 členov Hnutia 26. júla s cieľom zvrhnúť Batistov režim. Po viacerých porážkach Batista utiekol v noci 1. januára 1959 z Kuby a vojsku prikázal, aby pokračovalo v boji proti povstalcom, ale to prestalo klásť odpor. Povstalci na čele s Fidelom 2. januára vstúpili bez boja do Santiaga a po triumfálnom víťaznom pochode cez celú Kubu dorazili 8. januára do Havany.
Predsedom kubánskej vlády sa Fidel stal 16. februára 1959. Od decembra 1976 mala vláda oficiálny názov Rada ministrov. Vo funkcii bol až do 24. februára 2008. V prejave 16. apríla 1961 vyhlásil budovanie socializmu na Kube. 2. decembra 1976 ho zvolili za predsedu Štátnej rady (kolektívnej hlavy štátu), ktorým bol tiež do 24. februára 2008. Vo februári 2008 sa pre zdravotné ťažkosti vzdal štátnych a vládnych funkcií. Od 3. októbra 1965 do 19. apríla 2011 bol prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Kuby.
Článok bude pokračovať.
Foto: Žena si robí selfie počas spomienkovej akcie pri príležitosti šiesteho výročia úmrtia Fidela Castra na Havanskej univerzite v piatok 25. novembra 2022 (SITA/AP Photo /Ramon Espinosa)
Autor článku
František Škvrnda, st.
Podobné
Reviews for Fidel, Commandante, pokrokový svet nezabúda: „Dejiny mi dajú za pravdu!“ (1/2)
There are currently no reviews for Fidel, Commandante, pokrokový svet nezabúda: „Dejiny mi dajú za pravdu!“ (1/2)
Please sign in or register for a new account to leave a review.