Fico, Tomáš, Šimečka aj Sulík: na ľuďoch sa šetrí, na zbrane sa vždy nájde
- Marek Kopecký
Rekordná minimálka? Rekord v pokrytectve 1. január 2026 vstúpi do slovenských dejín ako deň, keď vláda Roberta Fica slávnostne oznámila, že minimálna mzda dosiahla 915 € hrubého mesačne. Minister práce Erik Tomáš (HLAS-SD) to okamžite označil za historický úspech, najväčší medziročný nárast v dejinách a dôkaz, že táto vláda „stojí na strane pracujúcich“. Lenže tu sa končí propaganda a začína realita. Tento „historický úspech“ nevznikol politickým rozhodnutím vlády, ale automatickým prepočtom podľa zákona, ktorý viaže minimálnu mzdu na 60 % priemernej mzdy. Inými slovami: vláda neurobila nič navyše. Len neprekážala matematike a následne sa postavila pred kamery.
Erik Tomáš a ilúzia sociálneho rezortu
Minister Erik Tomáš opakovane vyhlasuje, že „pracujúci ľudia už nebudú chudobní“. Faktom však je, že po odpočítaní daní a odvodov zostáva zamestnancovi na minimálnej mzde približne 736 € čistého. Tomuto číslu sa ministerstvo systematicky vyhýba, pretože by zrútilo celý naratív o sociálnom obrate. Za 736 € dnes človek nezaplatí ani dôstojné bývanie, nieto ešte plnohodnotný život. Rezort práce to vie. Vláda to vie. A napriek tomu sa tvária, že ide o víťazstvo.
Robert Fico: sociálny premiér len na tlačovkách
Robert Fico sa rád prezentuje ako premiér mieru a sociálnej istoty. Verejne hovorí o ochrane pracujúcich, o konci asociálnej politiky pravice a o návrate sociálneho štátu. Lenže jeho konkrétne rozhodnutia hovoria iným jazykom.
Za jeho vlád:
- minimálna mzda nikdy nedobehla životné náklady,
- pracujúca chudoba sa stala trvalou súčasťou systému,
- sociálne opatrenia boli vždy opatrné, minimálne a lacné.
Zároveň však Ficove vlády nikdy nešetrili na silových rezortoch. Obrana, polícia, armáda – tam sa peniaze vždy našli. Sociálny štát áno, ale len dovtedy, kým neohrozí iné priority.
Na nájom kalkulačka, na tanky súhlas
Pozrime sa na realitu bežného pracujúceho:
- prenájom jednoizbového bytu v Bratislave: 500 – 600 €,
- potraviny: 250 – 350 €,
- doprava, lieky, energie: ďalšie desiatky eur.
Výsledok? Minimálna mzda nestačí ani na základné prežitie, nieto ešte na rezervy, rodinu, vzdelanie alebo dôstojné starnutie. A teraz kontrast. Slovensko sa pod vedením tejto vlády hlási k výdavkom na obranu na úrovni 2 % HDP a viac. Ide o miliardy eur ročne. Tu zrazu nikto nehovorí o zodpovednosti, o udržateľnosti či o rizikách.
Opozícia: Šimečka, Sulík a selektívna citlivosť
Michal Šimečka (PS) opakovane zdôrazňuje, že Slovensko musí „stáť na správnej strane dejín“. V praxi to znamená bezvýhradnú podporu zbrojenia a vývozu zbraní na Ukrajinu, bez akejkoľvek vážnej diskusie o sociálnych dôsledkoch doma. Keď ide o mzdy, PS hovorí o systémových riešeniach a dlhodobých víziách. Keď ide o zbrane, vízie netreba — stačí podpis a rozpočet.
Richard Sulík (SaS) dlhodobo tvrdí, že zvyšovanie minimálnej mzdy ohrozuje podnikateľov. Každé euro navyše je podľa neho problém. No pri nákupoch vojenskej techniky SaS nikdy nebola brzdou. Tam podnikateľské prostredie očividne netrpí.
Koľko by stála dôstojnosť?
Položme si jednoduchú otázku, ktorej sa všetci politici vyhýbajú: Čo keby sme dali menej na zbrojenie a viac na ľudí? Ak by Slovensko presmerovalo len 1 miliardu eur ročne z obranných výdavkov na podporu miezd (cez daňové úľavy, vyššiu minimálnu mzdu alebo kolektívne vyjednávanie), znamenalo by to pri cca 500-tisíc nízkopríjmových zamestnancoch:
- približne 2 000 € ročne na osobu,
- teda o 160 – 170 € mesačne viac.
Minimálna mzda by sa mohla pohybovať nad hranicou 1 050 €, a to bez kolapsu ekonomiky, ktorým nás politici strašia už desaťročia.
Ukrajina ako výhovorka
Vývoz zbraní na Ukrajinu sa stal morálnym štítom, za ktorý sa schovávajú vláda aj opozícia. Opozícia to robí otvorene, koalícia potichu. Robert Fico hovorí o mieri, no jeho vláda neukončila zbrojárske kontrakty. Len o nich menej hovorí. Zisky zo zbrojárskeho priemyslu idú vyvoleným. Sociálne náklady zostávajú doma. A doma ich nesú ľudia na minimálnej mzde.
Skutočná bezpečnosť má inú podobu
Bezpečný štát nie je ten, ktorý má plné sklady munície, ale ten, kde práca chráni pred chudobou. Kým budú Fico, Tomáš, Šimečka aj Sulík považovať dôstojný život pracujúcich za vedľajšiu tému, minimálna mzda zostane len politickým divadlom.
Dnes sa oslavuje 915 €. Zajtra sa bude mlčať o tom, že to nestačí.
https://kss.sk/article/2026-minimalna-mzda-ako-politicke-divadlo
Foto: Robert Fico a Richard Sulík (SITA/Martin Medňanský)
Autor článku
Marek Kopecký
Jeden komentár
Pridaj komentár
Pred napísaním komentára sa musíte prihlásiť.
Podobné
Reviews for Fico, Tomáš, Šimečka aj Sulík: na ľuďoch sa šetrí, na zbrane sa vždy nájde
-
Peter Zajac-Vanka
15. januára 2026
Nie je to pokrytectvo: Je to zúfalosť. Desperádi slovenských vlád a aj tejto koaličnej zisťujú, že v ekonomike na Slovensku už neovplyvňujú takmer nič a to málo, čo sa dá cez zákon, ako určiť hladinu minimálnej mzdy, môžu uplatňovať hlavne vo verejnej správe a v štátnych inštitúciách. V súkromných firmách vládne "boss" a mzdové útvary sú často virtuálne v zahraničí, takže "šéf" si vytvára vlastné rebríčky a dokladá to prinucovaním "chceš - nechceš - nechaj tak". Ako veľmi sa kritizovalo tarifovanie miezd za socializmu. Kategórie R- THP...čosa "nevošlo" do mzdy, štát dokázal vyplatiť ľuďom aj naturálne v podobe ekonomického nástroja "SPOLOČENSKÁ SPOTREBA", kde národné podniky financovali zdravotnícke, školské zariadenia, kultúrne a nákupné strediská, športoviská, zájazdy ROH, podnikové byty, takže bolo by načim sa inšpirovať - len akosi chýbajú tie štátne podniky, ktoré by spoločenskú spotrebu financovali do štátneho rozpočtu.
Please sign in or register for a new account to leave a review.
Nie je to pokrytectvo: Je to zúfalosť. Desperádi slovenských vlád a aj tejto koaličnej zisťujú, že v ekonomike na Slovensku už neovplyvňujú takmer nič a to málo, čo sa dá cez zákon, ako určiť hladinu minimálnej mzdy, môžu uplatňovať hlavne vo verejnej správe a v štátnych inštitúciách. V súkromných firmách vládne „boss“ a mzdové útvary sú často virtuálne v zahraničí, takže „šéf“ si vytvára vlastné rebríčky a dokladá to prinucovaním „chceš – nechceš – nechaj tak“. Ako veľmi sa kritizovalo tarifovanie miezd za socializmu. Kategórie R- THP…čosa „nevošlo“ do mzdy, štát dokázal vyplatiť ľuďom aj naturálne v podobe ekonomického nástroja „SPOLOČENSKÁ SPOTREBA“, kde národné podniky financovali zdravotnícke, školské zariadenia, kultúrne a nákupné strediská, športoviská, zájazdy ROH, podnikové byty, takže bolo by načim sa inšpirovať – len akosi chýbajú tie štátne podniky, ktoré by spoločenskú spotrebu financovali do štátneho rozpočtu.