K živo diskutovanej ceste R. Fica do Moskvy k V. Putinovi sa jednoznačne hlásim k názorom tých autorov, ktorí považujú danú zahraničnú cestu R. Fica za správnu vec, a to aj napriek tomu, že návšteva nie je organickou súčasťou našej zahraničnej politiky, ale skôr aktom vynúteného protestu. Je aktom protestu nielen proti politike Zelenského, ktorý odmieta prepravovať ruský plyn cez svoje územie, ale aj aktom protestu proti politike EÚ, ktorá je v našom spore s Ukrajinou na strane Ukrajiny a nie na strane svojho členského štátu, ako aj aktom protestu proti vojnovej politike NATO.
Hoci pozitívny ekonomický vplyv danej návštevy na Slovensko je otázny, jej politický vplyv na našu vnútornú, ako aj zahraničnú politiku je už teraz zrejmý.
Ak odhliadneme od odsudzujúcich až nenávistných výkrikov opozície, ktoré sa dali očakávať, tak uvedená návšteva povedie s najväčšou pravdepodobnosťou k ďalšiemu prehlbovaniu rozporov v samotnej koalícii, a to najmä v strane Hlas, kde sa už teraz ozývajú hlasy odmietajúce zahraničnú cestu R. Fica. Návšteva R. Fica v Moskve pôsobí ako politický katalyzátor, podporujúci kryštalizáciu názorov v koalícii. Kryštalizácia politických názorov nám na jednej strane pomáha pochopiť skutočné politické záujmy rôznych skupín zoskupených v politickom bloku koalície, žiaľ, na strane druhej, kryštalizácia názorov v koalícii nám namiesto jej jednoty odhaľuje prehlbujúce sa nezhody a nejednotu. Poznámka R. Fica o možnosti predčasných volieb tak nadobúda čoraz reálnejšie kontúry.
EÚ je naším „životným priestorom“, len ak nekonáme ako suverénna krajina, t. j. je priestorom nášho „poddanstva“ a podriadenosti rusofóbnej a vojnovej politike EÚ.
Ak ide o zahraničnú politiku, návšteva R. Fica v Moskve je nesporne signálom nesúhlasu nášho súčasného politického vedenia s rusofóbnou a militaristickou politikou EÚ aj s politikou NATO. Inak povedané, záujmy EÚ, ako aj záujmy NATO dnes nie sú v súlade so záujmami Slovenska. A ak bude súčasná politická reprezentácia Slovenska trvať na mierovom riešení konfliktu na Ukrajine, bude jasne odmietať účasť Ukrajiny v NATO, bude trvať na politike orientovanej na všetky štyri svetové strany a politike posilňovania suverenity Slovenska, potiaľ sa záujmy Slovenska vzhľadom na záujmy EÚ a NATO budú naďalej prehlbovať.
Uvedený proces prehlbujúcich sa rozporov medzi Slovenskom a EÚ, ako aj Severoatlantickou alianciou bude mať okrem iného vážny vplyv aj na hlavnú silu súčasnej koalície, t. j. na stranu Smer. Pointa je v tom, že EÚ, ako aj NATO nie sú tým, za čo ich strana Smer vo svojom predvolebnom programovom vyhlásení považovala.
Podľa volebného programu Smeru je EÚ naším „životným priestorom“ a NATO je zárukou našej bezpečnosti. Ich dnešná politika je však priamym opakom politiky, ktorú by mali podľa volebného programu realizovať.
EÚ je naším „životným priestorom“, len ak nekonáme ako suverénna krajina, t. j. je priestorom nášho „poddanstva“ a podriadenosti rusofóbnej a vojnovej politike EÚ. V prípade NATO, programové vyhlásenie Smeru, ktoré označilo NATO za zdroj našej bezpečnosti, sa už vtedy neopieralo o reálnu podstatu Severo-atlantickej aliancie, ktorej nielen dnešná, ale jej dlhodobá politika je jednoznačne zameraná na vojenské podriadenie si Ruska a dnešný vojenský konflikt na Ukrajine je plodom dlhodobej politiky aliancie. Dnes je už úplne zrejmé, že NATO pre nás nie je žiadnou zárukou bezpečnosti, ale istou zárukou vojnového konfliktu.
Ak strana Smer bude vo svojej programovej politike podporovať EÚ, ako aj NATO a v praktickej politike im bude neustále odporovať, potiaľ sa bude vnútorne oslabovať a rovnako bude strácať politickú dôveryhodnosť nielen v zahraničí, ale aj doma. Ak strana Smer nedá svoj politický program do súladu so svojou praktickou politikou, je možné, že predčasné voľby, ku ktorým nesporne smerujeme, ju vôbec nepotešia.
Foto: Slovenský premiér Robert Fico čaká na stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Kremli v Moskve v nedeľu 22. decembra 2024 (SITA/Gavriil Grigorov, Sputnik, Kremlin Pool Photo/AP)
© TVorba.net