Dňa 4. apríla 1945 bola oslobodená Bratislava od fašistických vojsk Tretej ríše

Tento deň si nepripomíname každoročne z nejakého „rusofilstva“ ani 9. máj 1945 ako oslobodenie Československa z nejakej „lásky ku komunizmu“. Tu v Bratislave žili naši rodičia, predkovia, tu sa mohol navždy skončiť osud starobylého slovanského sídliska, neskôr slovenského mesta s hradom, kultúrnymi historickými pamiatkami, ktoré malo byť podľa rozkazu fašistických pohlavárov zničené do tla, ale predtým malo zadržať postup Červenej armády ako „Festung Pressburg“. Vyše 45-tisíc obyvateľov malo byť obetovaných, množstvo krvi sa malo preliať a mesto malo byť zničené…

V bratislavsko-brnenskej vojenskej operácii v smere postupu Červenej armády sa prelialo veľa krvi. Postupovalo sa priečne cez hory a rieky, ťažký terén. Maršal Sovietskeho zväzu Malinovskij dostal rozkaz oslobodiť hlavné mesto Slovenska s tým, že ušetrí mesto a jeho obyvateľov. Vojenská operácia oslobodenia Bratislavy sa začala 2. apríla ráno. A bol to ozaj „bleskový“ útok a oslobodenie. Vo večerných hodinách 4. apríla už bola Bratislava oslobodená…

Vyžiadalo si to však nesmierne veľa obetí z radov vojakov sovietskej armády. Z okolia Bratislavy a samotného mesta pozbierali do hrobov 6 845 Červenoarmejcov.

Červené karafiáty položené pri hroboch sovietskych vojakov na vojenskom pamätníku Slavín v Bratislave pri príležitosti 78. výročia oslobodenia hlavného mesta Bratislavy. Bratislava, 4. apríl 2023 (Foto: SITA/Diana Černáková)

…a Slavín, pamätník padlým osloboditeľom Bratislavy i Slovenska, pripomína počet obetí, padlých celkovo pri oslobodzovaní Slovenska v počte 63 512 príslušníkov Červenej armády a 6 845 Červenoarmejcov pri oslobodzovaní Bratislavy ako „pevnosti Pressburg“. Tak ako ju brániť strategicky v posledných kŕčoch vojny rozhodli potentáti Tretej ríše fašistického Nemecka. Bratislava bola oslobodená rýchlo, na ten čas i dnešným pohľadom ozaj  „bleskovo“ a Červená armáda zachránila mesto od zničenia pamiatok, mesta, hradu, žiaľ, za cenu privysokých ľudských obetí …

Podľa informácií Ministerstva obrany Ruskej federácie počas druhej svetovej vojny v rokoch 1941 – 1945 na území Slovenska zahynulo v bojoch, zomrelo na následky zranenia a bolo pochovaných 63 512 vojakov Červenej armády, z ktorých sú dnes známe mená 16 023 vojakov.

A nielen padlých, množstvo zranených, ktorí boli na celý život tým poznačení. V Bratislave ani nemáme zrátané počty zranených – tých ešte za bojov sústreďovali v nemocnici – hospitále na dnešnej ulici 29. augusta (dnes už len pamätná doska), pri ošetrovni Blumentál a ešte na mnohých ďalších miestach.

Pozrite si filmový dokument – a porovnávajte. Vojna je krutá…

Festung Bratislava 1976 Dokumentárny film o oslobodzovaní Bratislavy

Aj preto bol postavený pamätník Slavín na kopci nad Bratislavou. Pochovali sme tam v šiestich masových a v 278 individuálnych hroboch 6 845 padlých vojakov Červenej armády, a to všetkých národov – Rusov, Uzbekov, Gruzíncov, Ukrajincov, Kazachov, Bielorusov… Pamätník bol postavený v rokoch 1957 až 1960 a slávnostne ho odhalili pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Červenou armádou 4. apríla 1960. V roku 1962 bol Slavín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Iba vďaka oslobodeniu Bratislava prežila, z vďaky sem chodia obyvatelia a aj mnohí ďalší zo Slovenska každoročne uctiť si pietou toto výročie.
Na Slavíne je ozaj ticho a krásne.

Dňa 4. apríla o 10.00 hod. sa aj tento rok uvidíme na Slavíne!

Foto: Účastníci počas pietneho aktu pri príležitosti 78. výročia oslobodenia hlavného mesta Bratislava pri pamätníku Slavín v Bratislave. Bratislava, 4. apríl 2023 (SITA/Diana Černáková)

Autor článku

Peter Zajac-Vanka
+ dalšie články od tohto autora

Pridaj komentár

Reviews for Dňa 4. apríla 1945 bola oslobodená Bratislava od fašistických vojsk Tretej ríše

There are currently no reviews for Dňa 4. apríla 1945 bola oslobodená Bratislava od fašistických vojsk Tretej ríše
Scroll to top