Tento deň si nepripomíname každoročne z nejakého „rusofilstva“ ani 9. máj 1945 ako oslobodenie Československa z nejakej „lásky ku komunizmu“. Tu v Bratislave žili naši rodičia, predkovia, tu sa mohol navždy skončiť osud starobylého slovanského sídliska, neskôr slovenského mesta s hradom, kultúrnymi historickými pamiatkami, ktoré malo byť podľa rozkazu fašistických pohlavárov zničené do tla, ale predtým malo zadržať postup Červenej armády ako „Festung Pressburg“. Vyše 45-tisíc obyvateľov malo byť obetovaných, množstvo krvi sa malo preliať a mesto malo byť zničené…
V bratislavsko-brnenskej vojenskej operácii v smere postupu Červenej armády sa prelialo veľa krvi. Postupovalo sa priečne cez hory a rieky, ťažký terén. Maršal Sovietskeho zväzu Malinovskij dostal rozkaz oslobodiť hlavné mesto Slovenska s tým, že ušetrí mesto a jeho obyvateľov. Vojenská operácia oslobodenia Bratislavy sa začala 2. apríla ráno. A bol to ozaj „bleskový“ útok a oslobodenie. Vo večerných hodinách 4. apríla už bola Bratislava oslobodená…
Vyžiadalo si to však nesmierne veľa obetí z radov vojakov sovietskej armády. Z okolia Bratislavy a samotného mesta pozbierali do hrobov 6 845 Červenoarmejcov.
Červené karafiáty položené pri hroboch sovietskych vojakov na vojenskom pamätníku Slavín v Bratislave pri príležitosti 78. výročia oslobodenia hlavného mesta Bratislavy. Bratislava, 4. apríl 2023 (Foto: SITA/Diana Černáková)
…a Slavín, pamätník padlým osloboditeľom Bratislavy i Slovenska, pripomína počet obetí, padlých celkovo pri oslobodzovaní Slovenska v počte 63 512 príslušníkov Červenej armády a 6 845 Červenoarmejcov pri oslobodzovaní Bratislavy ako „pevnosti Pressburg“. Tak ako ju brániť strategicky v posledných kŕčoch vojny rozhodli potentáti Tretej ríše fašistického Nemecka. Bratislava bola oslobodená rýchlo, na ten čas i dnešným pohľadom ozaj „bleskovo“ a Červená armáda zachránila mesto od zničenia pamiatok, mesta, hradu, žiaľ, za cenu privysokých ľudských obetí …
Podľa informácií Ministerstva obrany Ruskej federácie počas druhej svetovej vojny v rokoch 1941 – 1945 na území Slovenska zahynulo v bojoch, zomrelo na následky zranenia a bolo pochovaných 63 512 vojakov Červenej armády, z ktorých sú dnes známe mená 16 023 vojakov.
A nielen padlých, množstvo zranených, ktorí boli na celý život tým poznačení. V Bratislave ani nemáme zrátané počty zranených – tých ešte za bojov sústreďovali v nemocnici – hospitále na dnešnej ulici 29. augusta (dnes už len pamätná doska), pri ošetrovni Blumentál a ešte na mnohých ďalších miestach.
Pozrite si filmový dokument – a porovnávajte. Vojna je krutá…
Festung Bratislava 1976 Dokumentárny film o oslobodzovaní Bratislavy
Aj preto bol postavený pamätník Slavín na kopci nad Bratislavou. Pochovali sme tam v šiestich masových a v 278 individuálnych hroboch 6 845 padlých vojakov Červenej armády, a to všetkých národov – Rusov, Uzbekov, Gruzíncov, Ukrajincov, Kazachov, Bielorusov… Pamätník bol postavený v rokoch 1957 až 1960 a slávnostne ho odhalili pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Červenou armádou 4. apríla 1960. V roku 1962 bol Slavín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Iba vďaka oslobodeniu Bratislava prežila, z vďaky sem chodia obyvatelia a aj mnohí ďalší zo Slovenska každoročne uctiť si pietou toto výročie. Na Slavíne je ozaj ticho a krásne.
Dňa 4. apríla o 10.00 hod. sa aj tento rok uvidíme na Slavíne!
Foto: Účastníci počas pietneho aktu pri príležitosti 78. výročia oslobodenia hlavného mesta Bratislava pri pamätníku Slavín v Bratislave. Bratislava, 4. apríl 2023 (SITA/Diana Černáková)
Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. Ak budete pokračovať v používaní tejto stránky budeme predpokladať, že ste s ňou spokojní.OkZásady ochrany osobných údajov