Denormalizácia + deindustrializácia + debilizácia = demokracia?
- Michal Dieneš
Motto alebo ľahký letný aforizmus:
Co by mělo bejt symbolem Polistopadu i celkovýho estetického a mravního úpadku?
Potetovaná celulitída; americký dvojzadek, s portrétem Václava Havla.
Rovnica sťaby šibenica, a žiadna neznáma; okrem poznania? Nádych a výdych. Ako vznikla Demokracia? So stvorením Sveta? Biblia nič také nepozná. A Starý zákon, bratku, je čítaním len pre silné nervy. Ako dnešný Izrael. S rozvojom ľudskej spoločnosti sa rozvíjajú aj jej mravy a nemravy, zvyky a zlozvyky, obyčaje, ba i čaje; všetko dobré, i všetko zlé. Zároveň sa vytvára Systém; systém pravidiel a noriem, ktorý zachováva jej integritu. Vláda ľudu, ako pojem, sa objavuje až vtedy, keď ľud môže reálne ohroziť vládnucu triedu: bohatých. A zábavka, prvý super plejstejšn, je na svete. V starom Grécku to pochopili ako prví. Naivní a hlúpi, ale aj dobre zasorošovaní zvonku, nás v 89 do tejto zábavky vrátili. Vyhrať nemôžete, môžete sa len zúčastniť. Aj hráči v rulete túto pravdu pochopia až vtedy, keď prídu o všetko.
Cesta pestrá, ako do pekla, od živého koňa v parlamente, až po háveď všetkého druhu. A nielen u nás. Ak by sa robili prijímačky na niekdajšiu osobitnú školu, drvivá väčšina poslancov a politikov, nie iba dnešných, by neuspela ani v opravnom termíne. Dôkaz? Stav našej spoločnosti po takmer 36 rokoch ich vedúcej úlohy, ich vládnutia. Skúšku správnosti si môže urobiť každý sám, v rodine, u príbuzných alebo v okolí; aj s názvom Československo. Na akej úrovni bola ČSSR, s kosákom roľníka a kladivom robotníka, v r. 1984? A bratislavské metro nahradila jedna nedovallovaná električka.
Listujte so mnou, Zobrané spisy V. I. Lenina, zv. 37 (vydanie r. 1987): Proletárska revolúcia a renegát Kautský. Všetko o podstate demokracie, do jednej minúty. Ako na Pražskom orloji. Najprv však prológ, veľká časť účastníkov novembrovej slávnosti 89 vyplakáva, že nemáme demokraciu. Nariekajú alternatívne médiá, ich hostia, ale aj takí, ktorí sa pre nízky vek, havlárny zúčastniť nemohli. Všetci sa mýlia, tak ako sa všetci mýlili, keď vyšli do ulíc, na námestia, či z nudy a pasie, len tak, zaštrajkovať si. Ak oddelíme talentovaných hlupákov, to jest (podľa starších sociologických výskumov v USA) cca 33% spoločnosti, ten zvyšok to pochopí. Pokiaľ mu na hlavu nepadajú libry z Anglicka. Údery to nie sú silné, ale presné; adresné.
Hra sa začína tým, že sa náš starší brat, teda kapitalizmus, vyhlási za demokraciu. Všetko iné, aj bývalý socialistický režim, sa označí inak; v našom priestore, už značne vyzobaným, ale stále účinným strašiakom: totalita. Hlupáci sa usadia za ruletový stôl, ešte im nalejú aj lacné bilbordové víno, samozrejme, grátis; a lov na poslanecké kreslá sa začína. Vždy rovnako, vždy s rovnakým výsledkom, len sa vymenia papierové hlavy: v samotnom parlamente, na ministerských kreslách, aby sa podľa toho rozbehla aj hra v polícii, na súdoch a prokurvatúrach. Všade (!), kde štát, prepytujem, drží občana tam, kde iný občan, od prírody, toto zariadenie nemá. Takto sa, ako pivo, čapuje aj s penou, každodenný obsah ponovembrovej demokracie. Odporúčané dávkovanie? Trikrát denne, pred jedlom. Pre fajnšmekrov aj vakcína experimentálna ako čerešnička na dutej a falošnej eurotorte.
„Demokracia pre ktorú triedu ?“, našepkáva Lenin, už od novembra 1918. Pre našich privatizérov, nadnárodnú EÚ a NATO, pre aktivistov skrvaveného kapitálu, pre hlupákov a naivných? Alebo pre ľudí práce? Aj keď sa o triedach, o triednom rozdelení v spoločnosti nehovorí; v ústave je to takmer zakázané, triedy nezanikli! Vec samotná sa nezmení tým, že zmeníme jej názov (Engels). Majú dnes inú štruktúru, iný šat, a nielen navonok. Podľa toho je potom generovaná celá architektúra štátu, od základne až po jeho nadstavbu: školstvo, veda, kultúra, umenie, médiá; ba i poslušné náboženské obce, pevne uviazané na pozlátenej reštitučnej retiazke. Formy triedneho boja zhora, proti platiacim i potiacim sa masám, sú permanentne, aj počas noci, inovované. Na vrchole konca bude platobná karta, s isteným príjmom. Bez práce, len tak. Len tak? Plány sú hotové, ale záleží len na nás, pani Lótová.
„Čím je demokracia vyspelejšia, tým skôr hrozia pri akejkoľvek hlbokej politickej roztržke, nebezpečnej pre buržoáziu, pogromy alebo občianska vojna.“
Žeby o dnešku?
Takže tak, bratia v poznaní; demokraciu máme, ale kapitalistickú. Se vším všudy. Pre milovníkov potetovanej celulitídy nemám dobrú správu, Leninová analýza je, žiaľ, pravdivá. A nariekajúcim? Učiť sa, učiť sa, učiť sa. Trikrát denne, ale s láskou a pokorou; k vede a poznaniu. A s úctou k našim predkom, k ich bojom a trápeniu.
Denormalizácia
Aby všetko uvedené malo úspešný a takmer nezvratný vývoj, musíte najprv bývalý socialistický režim rozvrátiť. Zničiť jeho ekonomické a sociálne základy a zároveň zničiť jeho dobrú povesť. Až tak, že ateisti neateistujú a veriaci neveria, ani faktom, ani do očí bijúcej realite! Diktatúra buržoázie, ako po porážke Parížskej komúny, je zavŕšená. Pravda, dnes s vyberaným, až sametovým slovníkom, aby hlupák nič nepochopil: kapitálotvorná vrstva, privatizéri, investori. Sloboda! K tomu, ako na tácke, nafasovaní noví priatelia a noví spojenci. Že ešte včera kolonizovali a vojnami rozvracali svet? Z prostitútky panna, nie? Madóna mia!
Plavba, keďže jej príprava bola nákladná, musí vojsť do dejín. Federálnu posádku Titanicu nutno rozdeliť. Rozdeľ a plánuj. Nou problém. V neírskych lodeniciach sú dve takéto, navlas podobné plavidlá, už dávnejšie nachystané. Vpred, ku dnu! Aj za potlesku a nadšenia budúcich topiacich sa. A rovnako ako na utopenej lodičke, ani tu sa počet miest v záchranných člnoch nerovná počtu cestujúcich. Že budú nezamestnaní, bezdomovci a žobráci, masová chudoba, drogy, organizovaný zločin? Veď to patrí k euroatlantickým hodnotám, k ich slobode a demokracii. Ako, a na úkor koho sa v celej svojej histórii rozvíjal Západ? Koľko tuctov miliónov ľudí, len v Indii vyhladovali Angličania, počas jej kolonizácie? Ako ďaleko sme k brehom Halifaxu?
Prológ či dodatok? V Česku, v istých kruhoch, ide o obľúbený, až milovaný pojem: Normalizácia. Lebo Husák. Úvod do problému bol vymyslený v Prahe, aj podľa toho dostal názov: Pražské jaro. Naši triedni priatelia zo Západu nám nikdy neodpustili, že sme sa po 48. roku vydali na inú cestu. Bez nich, bez ich agresií, bez životodarného vykorisťovania, bez exekútorov; a dostupnosť bytu bola garantovaná prácou. Školstvo i zdravotníctvo zdarma, pre každého. Pokiaľ oni ešte koncom 50. rokov, v centre budúcej EÚ – symbolické, však – väznili a vystavovali černochov v klietkach, v USA orgazmovali gangy Ku-klux-klanu, a MHD či kiná, mali s.r.o. „Len pre bielych“; u nás sme otvárali celkom inú kapitolu ľudstva. Ako každá nová cesta poznania a praxe, aj táto bola tŕnistá, aj s chybami a omylmi. Na tom bola postavená ich demagógia a útoky, a jeden takmer úspešný, aj v roku 1968.
Vyviesť spoločnosť z vtedajších zmätkov nebolo jednoduché ani ľahké. Len, a predovšetkým, vďaka Gustávovi Husákovi sa neopakovali, v Prahe také obľúbené, politické procesy (z 50. rokov). Išlo o obnovu normálneho života spoločnosti! Opačná cesta bola humánna deštrukcia, krytá latentným, neskôr otvoreným hnutím Charty 77, a americkým dolárom. Až se to nakonec povedlo. Podívej se, Gusto, jak je tady husto. Radostne skandovali hádam aj opice v pražskej zoologickej záhrade.
Rozdiel medzi Normalizáciou a Denormalizáciou možno vyjadriť jedným jediným výrokom: humanitárne bombardovanie. V Prahe Ruzyni by to mali priklincovať k názvu Letiska. Aspoň v desiatich jazykoch. Poučenie? Jeden prezident, JUDr. Gustáv Husák, ako symbol Normalizácie, druhý prezident, Václav Havel, navždy symbolom Denormalizácie. A tí ďalší? Bože, zavaruj!
Deindustrializácia
Dlhé, komplikované slovo, skratka: Des; po český Děs. Aby bylo jasno. Úspešne odštartovala na Slovensku likvidáciou zbrojnej výroby. Keďže sa Des osvedčil, a dostal výraznú podporu zo zahraničia, valcoval náš priemysel i poľnohospodárstvo širokospektrálne. Najprv sa len pomenili názvy, napr. Bavlnárske závody V. I. Lenina (v Ružomberku) či NHKG v Ostrave, Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave, a stovky (!) ďalších. S tým prišla aj zmena vlastníka: už nie štát (my občania), ale vyvolení darebáci. Slávnosť pokračovala ďalej, a vyššie, až k rukám zahraničných, prepytujem, investorov. Aby občan nič nepoznal, tovaru všetkého druhu pribúdalo takmer geometrickým radom, pričom ten náš, domáci, rovnakým radom zanikal a mizol. Ako voda v sitku. Roľnícke družstvá i bývalé majetky po KDH-áckom zásahu začali na poliach pestovať bezúdržbovú burinu a moderné budovy sa premieňali na maštale: s ľudskou hlúposťou a chamtivosťou. Hnoj, inak potrebná to vec, sa kopil už len v parlamente, na ministerstvách, na Hrade; ale aj v justícii, polícii, súdoch – a v mnohých, nielen mafiánskych domácnostiach. Aby sme ukázali, kam patríme, roľníka sme premaľovali ako plot, na farmára! Toho, ktorého blahobyt bol postavený na zabíjaní Indiánov a zaberaní jeho územia, jeho pôdy. Tuposť tupcov sa úspešne zasiala. Vytrápené úrodné role našich predkov sa premenili na montovne, na sklady, na luxusné cestičky a iné výdobytky na vykorisťovanie hlupákov.
Neboží zázrak, aby bolo dokonané, potreboval už len vykradnúť banky. Splnili sa dve úlohy naraz: ľahko vzniknuvší milionári a ich rodiny sa stali sociálno-triednou základňou pravicovej voličskej vrstvy. Prázdne a smutné trezory bánk vzkriesil Západ úvermi a dlhmi – pre naše dobro – aby na večné časy zabetónoval svoju dominanciu nad oslobodenými, mladými i starými, hlupáčikmi. A od čoho?
Debilizácia
Úspešnosť spomínaných zmien musí mať pevný pilier. Ako cirkev v apoštolovi Petrovi. Začať treba u detí a mládeže. Pocukrovať a aktuálne aj podruckerovať. Ešte nič nevedia, ešte nemajú žiadne životné skúsenosti; dáme im plné dávkovanie. Aj s tuctami pohlaví, nech si vyberú. A ich naivným a vystrašeným rodičom rovnako. Zaplavíme ich hlúpymi a povrchnými časopismi, novinami, TV kanálmi; až v tej zábave prídu o zdravý (sedliacky) rozum. Bez bolesti, bez toho, žeby si to všimli. Všetko predtým, vysmejeme a pourážame. Úcta k starším, k učiteľom? Práca? Slušné správanie, doma i na ulici? Veď to hyzdí našu (ich) slobodu a demokraciu. Aby chápali svoju jedinečnosť a výnimočnosť, tetovanie zdravého tela povýšime na znak celebrít. Patričné oblečenie k tomu. Takto ustrojený by na ulicu nevyšiel ani prvorepublikový žobrák; hanbil by sa aj pred sebou.
Výsledky debilizácie vidieť, a v parlamente, i inde, aj počuť. Čo chýba v hlave, vystavujú na tele; dobrovoľne, až pyšne. V tom ešte nie je problém: ale až dospejú, na rovnakej úrovni budú uplatňovať aj svoje volebné právo. V prvom prípade sa vysmievajú len sebe, no v tom druhom: ohrozujú seba i celú spoločnosť. Progres ani na Slovensku nezastavíš; rozumom už vôbec. Ale je tu veľká nádej! Istota. Až tých 1 200 kamiónov potravín, pár dní po sebe k nám nedovezie ani soľ! Prázdne regály pre voličov i nevoličov ponovembra namiesto volebných lístkov. Proletári všetkých krajín, so svojím zlatom a bitkoinmi, na svoje historické a opustené miesta!
Hlupákom stačí kapitalizmus. Múdri a čestní ľudia chcú viac.
15. augusta 2025
PhDr. Michal Dieneš, CSc.
P. S. 1
Všimli ste si, že výrazy v rovnici, v našej ľubozvučnej slovenčine, majú koncovku CIA? Výstraha, varovanie alebo len fakt, že máme USA od stvorenia sveta v láske?
Alebo oni nás?
P.S. 2 Motto, po východniarsky:
Toho ďabla mi ani nespominajce, bo moja stara by takoj nahutorila sušedu, chtora mu cingala, na tetovaňe. Dosc mi, ked ju vidzim oblečenu.
Foto: Každoročný pochod LGBTQ v Berlíne v Nemecku v sobotu 26. júla 2025 (SITA/AP Photo/Ebrahim Noroozi)
Autor článku
Michal Dieneš
Podobné
Reviews for Denormalizácia + deindustrializácia + debilizácia = demokracia?
There are currently no reviews for Denormalizácia + deindustrializácia + debilizácia = demokracia?
Please sign in or register for a new account to leave a review.