Čo sme to za národ, čo sú to za ľudia. Byť vlastencom sa už nenosí, pre našu dnešnú mládež je „cool“ byť Európanom

Tento článok píšem z Turecka, kde trávim dovolenku a po sledovaní našich osláv SNP 29. augusta a odmietnutí súboru Urpín vystúpiť na slávnostnom programe mi to nedá sa k tomu nevyjadriť.

30. august, Deň víťazstva za nezávislosť, je štátny sviatok Turecka. Všade vejú turecké zástavy a zástavy s portrétom Mustafa Kemala Ataturka, generála a zakladateľa Tureckej republiky, ktorý stál v čele boja za slobodu po prvej svetovej vojne. Celoštátne hlavné oslavy tohto sviatku sa organizujú v Ankare za účasti prezidenta, najvyšších vládnych činiteľov a vojenskej generality. Sviatok oslavuje celé Turecko.

Turkom nikto neprikazuje, aby si vyvesili štátnu vlajku z okna, z balkóna, lásku a hrdosť k svojej histórii, k svojej republike majú v srdciach a deťom ju vštepujú v školách. Nie všetci Turci milujú súčasného prezidenta a tiež nie všetci sa stotožňujú s jeho politikou. Ale štátny sviatok je nie o súčasnej vládnej garnitúre a o jej politike. Je to sviatok o histórii, ktorá patrí všetkým občanom, bez rozdielu na to, kto a aké politické hodnoty vyznáva.

Čo sme to my za národ? Čo sme to za ľudia? Študent príde k nášmu prezidentovi do Prezidentského paláca a odmietne mu podať ruku, lebo sa mu pán prezident nepáči, dôchodca strieľa na premiéra, lebo sa mu nepáči jeho politika, súbor Urpín nechce na oslavách tancovať, lebo štátny sviatok SNP v Banskej Bystrici organizuje vláda, ktorá sa súboru nepáči. Možno najbližšie herci SND neodohrajú predstavenie, lebo sa im obecenstvo nebude páčiť, alebo, naopak, ľudia neprídu do divadla, lebo sa im spolitizovaní herci znepáčili.

Pri oslavách Slovenského národného povstania by sme mali jasať a byť hrdí na našich predkov, ktorí sa odvážne postavili proti fašizmu a v povstaní proti nemeckej porobe položili svoje životy. Mali by sme si s úctou pripomínať aj nevinné obete tisícok ľudí, ktorí zahynuli rukou besniacich Nemcov, ktorí povstanie kruto potlačili.

Na domoch po celej republike by mali viať 29. augusta slovenské vlajky a mali by sme byť hrdí na to; že sme to boli my, malý slovenský národ, ktorý v Nemcami obsadenej Európe povstal proti fašizmu, proti nemeckým okupačným vojskám a aj proti vtedajším slovenským politikom, ktorí sa podriaďovali Berlínu.

Premiér Robert Fico vo svojom prejave na oslavách v Banskej Bystrici poukázal na traumu, ktorú zanechal fašizmus a nacizmus. O to viac si musíme pripomínať hrdinstvo našich predkov a ďalších národov vrátane Rusov, ktorí prišli povstaniu na pomoc a postavili sa spolu so Slovákmi so zbraňou v ruke nemeckej vojnovej mašinérii.

Čo sme to za národ, čo sú to za ľudia, ktorí odmietli poctu byť účastní štátnych osláv tohoto významného sviatku a svojím folklórnym vystúpením neprispeli k slávnostnému programu? Politika rozdelila našu spoločnosť, rozdeľuje priateľov, rodiny, vkráda sa medzi mládež a ľudí cez sociálne siete, internet, cez médiá, je v kultúre, ba už vstúpila aj do vedy. Slobodný prejav politických názorov prerástol v našej spoločnosti do hašterivých nenávistných sporov. Sme členmi EÚ, veľkého spoločenstva európskych národov, ale to neznamená, že naša národná identita a naša história je nám už nepotrebná. Byť vlastencom sa už nenosí, pre našu dnešnú mládež je „cool“ byť Európanom. Vyvesiť si na dome či z okna bytu slovenskú vlajku pri štátnom sviatku, to by sme asi boli ľuďom na smiech, to sa u nás nerobí. K vlastenectvu a k hrdosti na naše významné historické udalosti treba viesť deti a mládež v rodinách a v školách. Slovenská zástava by v tento významný deň mala viať po celom Slovensku, keď už nie na našich domoch, tak na každej škole, na každej inštitúcii, banke, firme, fabrike, aby ľudia videli a vnímali aj cez tento symbol, že je sviatok, ktorý sa slávi a ctí vyvesením vlajky.

Môj otec bol priamym účastníkom povstania, bol aktívnym členom Zväzu protifašistických bojovníkov, ako učiteľ organizoval pre žiakov besedy, kde im rozprával zážitky z bojov v Starých horách s odkazom, aby sa už nikdy nevrátilo zlo fašizmu a vojna.

Slovenské národné povstanie by malo byť pre nás všetkých, ktorí chceme žiť v mieri, veľkým historickým mementom.

Ilustračné foto: Ľudia prichádzajú na Uprising festival 2025 na Zlatých pieskoch v Bratislave. Bratislava, 29. august 2025 (SITA/Uprising)

Súvisiace:

Autor článku

Anna Šestáková

+ dalšie články od tohto autoraBio

Žiadne ďalšie články od tohto autora