Clo je nástroj hospodárskej politiky štátu a nie „Trumpovo zlo“
Clo je nástroj hospodárskej politiky štátu a nie „Trumpovo zlo“
Rúca sa rokmi budovaná globálna ekonomika, založená na úsilí nadnárodných korporácií o minimalizovanie až anulovanie colných bariér. Globálne hospodárske korporácie potrebovali anulovať clá medzi štátmi najmä pre lacnú možnosť presúvať výrobu, dodávky materiálov, tovary, suroviny, medzi štátmi bez poplatkov a bez obmedzení. Automobilová montovňa na Slovensku, patriaca cudzej kapitálovej korporácii, dokáže produkovať zisk iba takým spôsobom, že nadmerné toky surovín, polotovarov, dielov a uzlov patriacich do montáže milióna kusov hotového výrobku, bezcolne priváža do montovne a potom hotový výrobok, drahý ako luxusný osobný automobil, bez colného poplatku a bez dane „exportuje“ do sveta. Vidíte, to slovo „export“. Tu už ide iba o technický výraz „vydodania“ za hranice národného štátu logistickými prepravami, pretože skutočný export, ekonomicky vzaté, je až vtedy, ak sa tovar predá a exportuje von za hranice a z tržby z toho predaja sa platí daň. Platia ju automobilky daň z predaja u nás? (Vôbec NIE!!!).
Clo ako nástroj hospodárskej politiky štátu
1. Primárny účel – chráni domácich výrobcov a predajcov. Pri importe zabezpečuje, že tovary zo sveta sa môžu uplatniť na domácom trhu, ale musia byť znevýhodnené cenovo. Cieľom je: „môžeš mať aj zahraničné auto, možeš si kúpiť aj argentínsky stejk, ale zaplatíš za to importnú cenu. Lebo „zvyšok“ domácich spotrebiteľov kupuje domáce výrobky a chránime tým domácich výrobcov i zamestnanosť. A, prirodzene, i hospodársky priestor štátu. Domácu výrobu.
Tak toto, prosím, robí prezident USA D. Trump. Uvedomil si, že Spojené štáty sa dezindustrializovali a že z exportnej mocnosti sa stal importný spotrebiteľský trh. Veď o.i. aj urán do atómových elektrární dovážajú. Nehovoriac o tom, že si „zabili“ domácu výrobu skoro všetkého, lebo korporácie aj so sídlom v USA vyrábajú lacno po svete, nie v USA.
2. Veľmi užitočný cieľ: zvýšiť príjem do štátneho rozpočtu. Colnými sadzbami na importovaný tovar sa dosahuje inkasovanie peňazí z ceny tovaru, idúce priamo do štátneho rozpočtu krajiny. V dávnej minulosti, ešte v stredoveku, panovníci mali zaistený príjem do panovníckej pokladnice z importu, ale i z prevozu tovaru cez ich územie. Nebohý profesor histórie M. Kučera uvádza, že preclievané boli lode so soľou idúce zo Soľnohradu alebo, naopak, zo Sedmihradska. Colným poplatkom podliehali aj otroci po ceste od Transylvánie cez Dunaj do Prahy, poriadok tu urobila akurát zmluva medzi Franskou ríšou a Veľkou Moravou v roku 892 n. l. V súčasnosti tvoria poplatky z cla minimum príjmu do štátneho rozpočtu. Veď panuje globálna ekonomika, ktorá dekádami donútila štáty clá znižovať, až ich anulovať.
Ale napriek tomu teraz vyšlo najavo, že už dekádu medzi sebou Európska únia, USA, Čína dvíhajú clá a v súčasnosti sa to práve americký prezident rozhodol razantne riešiť. Prudko zaviedol clá na všetky importy do USA. Zo všetkých krajín sveta. Je obchodník, bude najmä požadovať zníženie ciel exportovaného tovaru z USA. A ak nič iné – vysokými colnými inkasami získa vysoké sumy do deficitného rozpočtu USA.
3. Nástroj zamedzenia „neželaných“ importov do hospodárstva krajiny. Colné reštrikcie sa uplatňovali v histórii všade tam, kde si vedenie krajiny neželalo importovať tovar z inej krajiny v zmysle politického účelu alebo z dôvodu zamedzenia konkurencie alebo protismerných tokov tovaru. Isteže, historickým príkladom je obdobie studenej vojny v druhej polovici 20. storočia. Zo strany Západu politické embargo, zo strany krajín RVHP ochrana kultúry a svetonázoru (časopisy, noviny, knihy, mediálne nosiče), ale i bežné obmedzovanie importu textílií, spotrebných tovarov. Aby som bol objektívny, embargo Západu do krajín „COCOM“(„komunistického spoločenstva“) sa týkalo viac zamedzenia exportu high-tech, strategických surovín a výrobkov do embargovaných krajín, – spomeniem postih japonskej firmy Toshiba len za to, že exportovala do ZSSR videoprehrávače).
No a horúcou súčasnosťou je už niekoľko rokov trvajúce embargo na tovary z Ruskej federácie a do Ruskej federácie. Nemyslite si, toto uplatňuje i Slovenská republika, aj keď premiér SR hlása iné…
Vyzerá to tak, že toto sú príznaky konca éry globálnej ekonomiky v 21. storočí.
Citujem z Nové republiky Vidláka – článok https://www.novarepublika.cz/2025/04/prijmova-stranka-rozpoctu 6.04.2025
„Normální lidi si znovu začínají myslet, že bohatství národa vzniká v továrnách, kde pracuje vlastní obyvatelstvo a díky tomu má slušný životní standard, který stačí na bydlení, rodinu, děti i koníčky a díky tomu má důvod svou zemi bránit.“
Foto: Canva/mhGrafix/Getty Images
Autor článku
Peter Zajac-Vanka
Jeden komentár
Pridaj komentár
Pred napísaním komentára sa musíte prihlásiť.
Podobné
Reviews for Clo je nástroj hospodárskej politiky štátu a nie „Trumpovo zlo“
-
Peter Zajac-Vanka
11. apríla 2025
DODATOK DNES 11.4.2025 začerstva: Netýka sa Trumpa a jeho rozhodnutia pozastaviť účinnosť vysokých ciel o 90 dní - to je iba jeho "bargaining power", teda vyjednávacia sila, akú poznáme aj v zahraničnom obchode. A Trump je obchodník. Ide mi o reakciu našich verchovných zástupcov - vlády SR -menovite ministra práce a soc.vecí a členov tzv.tripartity: Je dobré, že sa zvolali a mali tlačovku. Zatiaľ čo "slnčeková" šéfka odborov šírila obavy a strach, zatiaľ čo minister hromžil, že sa budeme držať "bruselu", môj spolužiak Ing. Alexej Beljajev odpovedal veľmi vecne a elegantne - ale dali mu iba cca 5 minút na konci - a povedal asi toto - odpočuô som to z videa tlačovky a doplni svoj koment úvodzovkami: "Načim sa zaoberať národným hospodárstvom Slovenska. Luxusné automobily NIE SÚ NAŠE! Ale vláda SR i tripartita už pre ne plačú. Ako sa vyjadril za AZZZ môj spolužiak Alexej Beljajev, majiteľ Tatravagónky, na tlačovke Tripartity 10.4.2025": ... pri teste vyšlo, že slovenskému HDP to uberie tak 10 %, výpadok len cca 20 tisíc áut, tj. v exporte do USA 1,1 miliardy eur,..." tj.komentujem - čo nie sú "naše" inkasá, ale inkasá nadnárodných automobiliek"... výpadok zo štát. rozpočtu sa očakáva cca sto miliónov eur ( vrátane všetkých odvodov a daní za zamestnancov ( "– a plus moja poznámka : SR žiadne euro z predaja do USA pre štát.rozpočet SR neinkasuje (!!!), štátny rozpočet príde iba o dane a odvody z príjmu zamestnancov, čo budú asi vyhodení pre zníženie výroby na dlažbu" ) …možno to ohrozí 9 až 15 tisíc prac.miest. A zas moja poznámka – "je veľa voľných pracovných miest, tak prečo ten nárek? A minister práce už rieši, že im všetkým poskytne peniaze z fondu "KURZARBEIT"... TO Sú MI VECI - kríza ešte ani nie je, ale "my" vo vláde už sťahujeme gate...
Please sign in or register for a new account to leave a review.
DODATOK DNES 11.4.2025 začerstva: Netýka sa Trumpa a jeho rozhodnutia pozastaviť účinnosť vysokých ciel o 90 dní – to je iba jeho „bargaining power“, teda vyjednávacia sila, akú poznáme aj v zahraničnom obchode. A Trump je obchodník.
Ide mi o reakciu našich verchovných zástupcov – vlády SR -menovite ministra práce a soc.vecí a členov tzv.tripartity: Je dobré, že sa zvolali a mali tlačovku. Zatiaľ čo „slnčeková“ šéfka odborov šírila obavy a strach, zatiaľ čo minister hromžil, že sa budeme držať „bruselu“, môj spolužiak Ing. Alexej Beljajev odpovedal veľmi vecne a elegantne – ale dali mu iba cca 5 minút na konci – a povedal asi toto – odpočuô som to z videa tlačovky a doplni svoj koment úvodzovkami:
„Načim sa zaoberať národným hospodárstvom Slovenska. Luxusné automobily NIE SÚ NAŠE! Ale vláda SR i tripartita už pre ne plačú. Ako sa vyjadril za AZZZ môj spolužiak Alexej Beljajev, majiteľ Tatravagónky, na tlačovke Tripartity 10.4.2025″:
… pri teste vyšlo, že slovenskému HDP to uberie tak 10 %, výpadok len cca 20 tisíc áut, tj. v exporte do USA 1,1 miliardy eur,…“ tj.komentujem – čo nie sú „naše“ inkasá, ale inkasá nadnárodných automobiliek“…
výpadok zo štát. rozpočtu sa očakáva cca sto miliónov eur ( vrátane všetkých odvodov a daní za zamestnancov ( „– a plus moja poznámka : SR žiadne euro z predaja do USA pre štát.rozpočet SR neinkasuje (!!!), štátny rozpočet príde iba o dane a odvody z príjmu zamestnancov, čo budú asi vyhodení pre zníženie výroby na dlažbu“ )
…možno to ohrozí 9 až 15 tisíc prac.miest. A zas moja poznámka – „je veľa voľných pracovných miest, tak prečo ten nárek? A minister práce už rieši, že im všetkým poskytne peniaze z fondu „KURZARBEIT“…
TO Sú MI VECI – kríza ešte ani nie je, ale „my“ vo vláde už sťahujeme gate…