Niekoľko poznámok k prejavu R. Fica
Prejav R. Fica na konferencii amerických republikánov bol nesporne pre dané obecenstvo výborne zostavený. Bol informatívny, výber informácii zodpovedal miestu a povahe vystúpenia, mal dynamiku, bol prednesený „americkým“ štýlom a zanechal pozitívny dojem.
Jeho vystúpenie však vyvoláva aj otázniky a pochybnosti spojené predovšetkým s politickou konzistentnosťou jeho prejavu vo vzťahu k politike sociálnej demokracie, ktorej je predsedom.
Fakt, že R. Fico mohol vystúpiť na konferencii amerických republikánov svedčí o tom, že politika liberalizmu v jeho progresívnej verzii sa presadzovaním svojej vojnovej politiky vo vzťahu k Rusku, politikou zasahovania do vnútorných záležitostí iných štátov, politikou rodovej rovnosti, presadzovaním green dealu, svojou masívnou podporou nelegálnej migrácie ako aj obmedzovaním slobody slova, pod heslom obrany demokracie, dostala tak ďaleko, že vo vyššie uvedených oblastiach sa vytvorila relatívna zhoda záujmov medzi americkými republikánmi a našou stranou Smer, sociálna demokracia.
Ako je možné, že konzervatívna strana republikánov sa v mnohých otázkach zhoduje s našou sociálnou demokraciou, ktorá však nie je zástancom konzervativizmu? Príčinu tejto relatívnej zhody vidím v špecifickej idei vývoja, či premeny spoločnosti a človeka, ktorú presadzuje progresivizmus. Jej jadro spočíva v tom, že presadzovaný progres nerešpektuje ani podstatu človeka a ani podstatu spoločnosti. Progresívni liberáli ich svojou politikou ženú do premeny, ktorá nevychádza z ich vlastnej, vnútornej podstaty. Vychádza z ideologicko-politickej vôle liberálov, ktorí im rôznymi metódami zvonku nanucujú premenu, odporujúcu ich podstate.
Presadzovanie tzv. rodovej politiky, ktorá rod človeka stotožňuje s jeho subjektívnou predstavou o svojom rode je odtrhnutá od reálnej biologickej podstaty človeka. Uvedená politika podporuje vytváranie „rodín“ tvorených osobami s rovnakým pohlavím, ktoré však nemôžu plniť jednu zo základných funkcii rodiny, ktorou je reprodukcia spoločnosti. V tomto zmysle predstavuje vyššie uvedená forma „rodiny“ slepú líniu vývoja spoločnosti.
Nelegálna migrácia už svojou podstatou „nelegálnosti“ vedie k rozbíjaniu základnej štruktúry spoločnosti. Nárast kriminality, kultúrnych, náboženských a sociálno-politických sporov vedie k postupnému rozpadu spoločnosti.
Politika green dealu, nebojuje proti spoločensko-ekonomickému základu poškodzovania prírody, ale subjektivisticky vyhlasuje rôzne ciele zelenej politiky, o ktorých nie je známe, či povedú k náprave prírody, ale o ktorých je známe, že nutne povedú k poškodzovaniu životnej úrovne pracujúceho človeka.
Liberálny progresivizmus postupuje rovnako aj v obhajobe demokracie, ktorú redukuje na svoje predstavy a hodnoty demokracie a následne ich presadzuje ako všeobecne platné do celej spoločnosti alebo ich formou vonkajšieho zasahovania presadzuje v iných štátoch.
Nie nadarmo R. Fico vo svojom prejave často spomínal zdravý ľudský rozum. Hoci vo filozofii má tzv. zdravý rozum obmedzenú platnosť, tak vo vzťahu k nezmyselnej politike progresivistov má svoje plné oprávnenie.
Z vyššie uvedeného plynie, že americkí republikáni a slovenská sociálna demokracia sa z rôznych pozícii stretávajú v spoločnom odmietaní progresívnej idey premeny človeka a spoločnosti. Americkí konzervatívci už svojou podstatou niečo podobné odmietajú, zatiaľ čo sociálni demokrati neodmietajú evolučný pohyb spoločnosti, ale odmietajú víziu progresívnych liberálov, ktorá spoločnosť nevedie k jej pozitívnemu rozvoju, ale ju skôr ženie do chaosu.
To, čo by bolo možné R. Ficovi ako predsedovi sociálnej demokracie vytknúť, nespočíva ani tak v momentoch, ktoré vyzdvihol, ako skôr v tom, čo pri niektorých bodoch opomenul povedať, hoci ako politik sociálnej demokracie by to v nejakej forme mal povedať.
Mám na mysli napríklad jeho pozitívne hodnotenie hnutí MAGA (urobiť Ameriku opäť veľkou) a MEGA (urobiť Európu opäť veľkou), ktoré vraj predstavujú silné svetové vízie. Neviem prostredníctvom akej politiky chcú európski patrioti urobiť Európu opäť veľkou, ale na strane druhej je už známe, že idea opätovného vytvorenia veľkej Ameriky v sebe zhŕňa napríklad požiadavku premeniť Kanadu na jeden zo štátov USA, prisvojiť si Grónsko, vysťahovať Palestíncov z pásma Gazy a iné podobné ciele. Tieto spôsoby obnovy veľkej Ameriky jasne ukazujú, že nejde o obnovu Ameriky spolupracujúcej s ostatnými štátmi sveta, ale Ameriky, ktorá bude jednostranne presadzovať svoje záujmy.
Model MAGA vedie k svetu do seba zahľadených častí sveta, starajúcich sa jednostranne o svoje vlastné záujmy. Takéto usporiadanie sveta nie je najlepším základom ani pre dlhodobí mier a prosperitu sveta a ani pre riešenie spoločných globálnych úloh sveta.
V závere svojho prejavu R. Fico konštatoval, že „Slovensko stojí pri USA a USA stoja pri Slovensku“ ako aj to, že Spojené štáty sú pre nás strategickým kľúčovým spojencom a my máme záujem toto priateľstvo prehlbovať.
Pri týchto vetách mi prišlo na myseľ známe tvrdenie H. Kissingera: „it may be dangerous to be America’s enemy, but to be America’s friend is fatal. (Byť nepriateľom Ameriky je nebezpečné, ale byť jej priateľom je smrteľné.)
https://www.wsj.com/…/SB1000142405274870482810457602182…
Bez ohľadu nato, v akej súvislosti to H. Kissinger vyjadril a čo tým konkrétne myslel, jeho tvrdenie sa dnes celkom zjavne potvrdzuje. Ak sa pozrieme na súčasný vývoj na Ukrajine, tak máme pred sebou koniec jedného veľkého priateľstva medzi USA a Ukrajinou. Nebola Ukrajina priateľom USA? A kde ju toto priateľstvo priviedlo? Priviedlo ju až k hranici jej zániku.
Ak je hlavnou ideou súčasného prezidenta D. Trumpa idea obnovenia veľkej Ameriky, tak náš vzťah k USA, ktorý R. Fico charakterizuje ako strategický a priateľský sa z druhej strany Atlantiku bude nutne javiť prospešným vzťahom len potiaľ, pokiaľ bude Amerike pomáhať v obnove jej veľkosti. Lenže túžbou nášho národa nie je budovať veľkú Ameriku, ale budovať svoj slobodný mierový život.
Chcem veriť, že R. Fico, považovaný za skúseného politika to s prehlbovaním spolupráce a priateľstva s USA nedotiahne s nami tak ďaleko, ako to dotiahla Ukrajina so svojim priateľstvom s USA.
Foto: Slovenský premiér Robert Fico reční na Konferencii konzervatívnej politickej akcie (CPAC) vo Washingtone, v piatok 21. februára 2025 (SITA/AP Photo/Jose Luis Magana)
Pred napísaním komentára sa musíte prihlásiť.
© TVorba.net
No…okrem tej prvej vety poznámky autora, teda že „prejav R. Fica na konferencii amerických republikánov bol nesporne pre dané obecenstvo výborne zostavený. Bol informatívny, výber informácii zodpovedal miestu a povahe vystúpenia, mal dynamiku, bol prednesený „americkým“ štýlom a zanechal pozitívny dojem.“, sa s ďalším hodnotením NESTOTOŽŇUJEM. Nerobme pravici „medvediu službu“, to nechajme na nich, ktorí žiarlia…
Z R.Fica je štátnik, ktorý ozaj zviditeľňuje Slovenskú republiku v dobrom a upozornil i američanov, že tam “ niekde pod Poľskom a na hraniciach Európy s Ukrajinou“ je krajina a v nej premiér, ktorého stálo za to vypočuť si ho.