Artur Bekmatov: Zopár postrehov ku konsolidácii. Kapitalizmus je život na dlh. Toto je jeho odvrátená tvár

ZOPÁR POSTREHOV KU KONSOLIDÁCII

Podelím sa s vami o niekoľko poznámok k návrhu tretieho balíku konsolidácie. Pri mnohých reakciách naň, ktoré sa za uplynulé dni nakopili, mi totiž chýba vyváženosť a uvažovanie s chladnou hlavou.

1. postreh: ÚSPORNÉ OPATRENIA NEMOŽU VYVOLAŤ SPOKOJNOSŤ

Všimnite si, že nespokojní sú všetci. Šomre sa po ministerstvách. Teda na ich vrchných poschodiach. Na tých spodnejších sa čaká, kto pôjde z kola von. Zubami škrípu samosprávy, zamestnávatelia, odbory, živnostníci i seniori. Samozrejme, za výdatného hecovania médií. Čo to znamená? Že opatrenia sú rozložené +/- na všetkých. Každý prispeje svojim dielom.

Nespokojnosť každého s jeho osobným konsolidačným dielom je prirodzená. Iná atmosféra nemohla nastať.

Avšak reakcie niektorých najhlasnejších kritikov sú miestami tak iracionálne, že si kladiem otázku, čo čakali? Pri niektorých vyjadreniach – najmä z opozície a médií – totiž nadobúdam pocit, že neočakávali škrty, šetrenie a nárast poplatkov, ale naopak rozširovanie existujúcich a prijímanie nových benefitov. Ale pozrime sa aj na ich návrhy.

2. postreh: PUBERTÁLNY VZDOR OPOZÍCE

Po tlačovke Laca Kamenického a následnej vlne reakcií som premýšľal, aké opatrenia by boli po vôli opozície. Pretože doteraz neprišla s ničím konkrétnym a zároveň efektívnym. Napríklad SaS pred niekoľkými dňami navrhla 2 opatrenia: zrušenie niekoľkých okresných úradov a zavedenie stropu na nákup vládnych limuzín. Prvé opatrenie má priniesť úsporu údajne 10 miliónov eur a druhé 2,5 milióna. Ak si spravíme aspoň orientačné prepočty, tak zistíme, že oba odhady sú značne nadsadené. Ale je to v zásade jedno. Prečo? Opatrenia sú síce konkrétne, no nie efektívne. V rámci konsolidácie treba každý rok nájsť zdroje až na 2-2,5 miliardy eur. No liberáli pompézne prídu s dvomi návrhmi, ktoré ušetria len zlomok z celkovej potrebnej sumy. A tvária sa ako spasitelia. Tak ako v príspevku o digitálnej dani uvediem, že mi chýba zo strany opozície snaha pripraviť „tieňový“ konsolidačný balíček.

Pripomeniem, že zhruba takto pred rokom premiér inicioval stretnutie s lídrami opozície za účelom doplnenia druhého konsolidačného balíčka. Reakcia? SaS a Matovičovci neprišli. Šimečka na rokovaní hapkal a po stretnutí medzi svojimi novinármi premiérovi odkázal, že nech najprv zníži platy vládnym politikom. „Potom sa môžeme rozprávať o nejakých daniach,“ povedal a vzápätí dodal: „Nech premiér povie, všetci ministri, nájdite úspory.“

KDH vtedy prišlo s návrhom prepustiť 10% štátnych zamestnancov, zníženie výdavkov o 10%, odpredaj 10% štátneho majetku, zlepšenie výberu DPH a zvýšenie odvodu z hazardu o 10%.

Realita je taká, že sa zvýšil odvod z hazardu, napreduje sa v zlepšovaní výberu DPH a takmer polovicu zo šetrenia zrealizuje štát. Budú sa škrtať dohodári, zlučovať úrady, zmrazili sa platy, ústavným činiteľom sa extra zvýšilo zdanenie, a premiér povedal ministrom: „Nájdite úspory“.

A reakcia opozície? Tí, ktorí ešte pred niekoľkými mesiacmi odporúčali škrtnúť každého desiateho zamestnanca vo verejnej a štátnej správe a šetriť na prevádzkových nákladoch sa teraz zavzdušňujú. A tvrdia, že prijatie (aj) toho, o čom sami hovorili je zlé. Pripomína to taký permanentný vzdor pubertiaka so všetkým, čo príde od autorít či starších.

Zrazu si opozícia spomenula na pracujúceho človeka, hovorí o ožobračovaní a pripravuje protest. Zase raz. Mimochodom zlé jazyky tvrdia, že v PS sa v týchto dňoch intenzívne snažia zabezpečiť na tribúnu najbližšieho protestu niekoho z odborov. Som zvedavý či sa niekto na to nechá nahovoriť…

3. postreh: EŠTE ŽE SA NEMUSÍME SPOLIEHAŤ NA VEĽKÝ PROGRESÍVNY…

Za tri bodky si doplňte, čo uznáte za vhodné. Impotentnosť tohto materiálu podnietila ľudovú tvorivosť a tá sa na tom vyšantila: Veľký trt, prd, trest…

Priamo na predstavenie tejto „spásy“ z dielne PS som nereagoval. Chcel som si totiž ten ich Tresk poctivo prejsť a vypracovať k tomu oponentúru. Lenže tam dokopy nebolo čoho sa poriadne chytiť. Skutočne to je zhluk fráz a prázdnej slamy. Materiál nepoužiteľný tak pri dlhodobom plánovaní ekonomického smerovania, ako aj pri ozdravovaní verejných financií.

Pritom pri kreovaní konsolidačného balíčka potrebujete jasné mantinely: pomenovať konkrétne opatrenie, ideálne pripraviť niekoľko alternatív jeho realizácie a v nadväznosti na to vyhotoviť aj vyčíslenia toho, akú úsporu jednotlivé verzie prinesú. Tu nič také nenájdete.

Teda okrem floskúl o skvalitňovaní podnikateľského prostredia a priťahovaní investícií.

Mimochodom, očakávať prílev investícií (samozrejme zo západných štátov, lebo PS vo Veľkom tresku kritizuje politiku na štyri svetové strany) v čase nastupujúcej recesie je viac ako naivné. Tým viac, že Spojené štáty si robia z EÚ vazala a európske investície v USA, ako aj odbyt amerického tovaru v Európe si doslova vynucujú.

V takejto situácii je úplne prirodzené lobovať za investície aj v iných kútoch sveta a hľadať priestor pre našich podnikateľov aj na iných trhoch, ako sú tie západné. A naša ekonomická diplomacia v tomto pracuje na plné obrátky. Ak chceme investície, tak k nám musíme lákať aj Číňanov, či Indov. Ak chceme pomôcť podnikateľom, tak najviac tak, že im pomôžeme otvárať dvere na zahraničné trhy. Nielen na tie konkurenčne presýtené na západe, ale aj na nové, kde majú vyššiu šancu sa presadiť. Napríklad v strednej Ázii.

4. postreh: ODBORY ZABÚDAJÚ NA HISTORICKÉ ZVÝŠENIE MINIMÁLNEJ MZDY

Keď som na začiatku písal, že mi chýba vyváženosť, tak nemôžem obísť ani odbory. Aj keď na ich strane stojím dlhodobo a moje pozície v politike sú jednoznačne prozamestnanecké.

Áno, v rámci konsolidácie nesú neopomenuteľnú časť jej bremena aj pracujúci. Rušia sa 3 dni pracovného pokoja (1 natrvalo, 2 jednorazovo). Pracujúci tak nedostanú príplatky za prácu počas sviatku. A zvyšuje sa odvod do na zdravotné poistenie o 1%. Ak zarábate cca 1200 v hrubom (čo je v čistom cca 930 eur), tak odvod bude zvýšený o cca 6 eur. Pre niekoho je to málo, pre iného dosť, každopádne aj to je peniaz, ktorý neskončí v rodinnom rozpočte.

Čo mi však pri kritike „zľava“ chýba je dodatok, že len pred niekoľkými týždňami prešlo historicky najväčšie zvýšenie minimálnej mzdy. Tá sa zvýši o 99 eur. Dôležité to je z toho dôvodu, že na úroveň minimálnej mzdy sú naviazané všetky príplatky – za nadčas, za prácu v noci i počas víkendov a sviatkov. Čo v konečnom dôsledku presiahne peniaze, ktoré im zhltnú vybrané konsolidačné opatrenia.

Takéto zvýšenie minimálne mzdy je možné vďaka automatu, ktorý ministerstvo práce presadilo v roku 2019. Vtedajšia vláda odborom doslova darovala mimoriadne pohodlný nástroj na zvýšenie minimálnej mzdy. Odborom stačí nesúhlasiť s návrhom zamestnávateľov novej výšky minimálnej mzdy a v prípade nedohody minimálka automaticky stúpne na úroveň 60% priemernej mzdy spred dvoch rokov. Úroveň automatu bola v roku 2021 ministrom Krajniakom znížená zo 60% na 57% a do pôvodnej podoby – teda na 60% – bola vrátená až minulý rok.

Suma sumarum: pracujúci ku konsolidácii prispejú, no v mínuse vôbec neskončia.

5. postreh: MOŽNOSŤ KOREKCIE

Samozrejme, sú veci, ktoré aj mňa vyrušili. Napríklad zmrazenie platov v štátnej a verejnej správe bez dohody so sociálnymi partnermi. Alebo postupné krátenie dávky v nezamestnanosti od štvrtého mesiaca.

No napriek všetkému vidím priestor na korekciu finálnej podoby konsolidačného balíka pred finálnym hlasovaním v parlamente. Budúci týždeň bude o konsolidačných opatreniach rokovať tripartita. A vidím aj priestor na iné zdroje financií: napríklad nákup zbraní. Alebo ešte väčšie zdanenie dividend. Alebo digitálna daň, pri ktorej ma teší, že tento návrh sa dostal na stôl a je stále v hre.

6.postreh: KAPITALIZMUS JE ŽIVOT NA DLH. TOTO JE JEHO ODVRÁTENÁ TVÁR

Systém, v ktorom sa ekonomicky a hospodársky dlhodobo plánovalo a štát fungoval prakticky bez dlhu, sme vymenili za systém, kde je štát ekonomicky podriadený silnejším štátom, či korporáciám. A je zadlžený. Tento dlh štátu sa mierne zvyšuje, inokedy mierne znižuje, no vo všeobecnosti ho každý štát tlačí pred sebou. Takmer všetci akceptujú splácanie starých pôžičiek novými. Miesto postupného stlačenia dlhu na nulu sa len snažíme dlh posunúť nasledujúcej generácii.

Ak sa na čelo štátu dostane hlupák/hlupáci, ktorí štátny dlh neúmerne navýšia, nastane problém. A to sa stalo Slovensku.

Prečo problém? Hlavne preto, že ďalšie požičiavanie nových peňazí sa predraží a znásobí ďalšie zadlženie.

Ak je ekonomika naviazaná na jediný trh, alebo úzko obmedzený počet štátov, tak v prípade problémov väčších hráčov sa to prenáša aj na menších. Aj to sa stalo Slovensku.

Za iných okolností by konsolidácia nebola tak bolestivá. Ekonomický vývoj v Nemecku a ďalších štátoch západu Európy by dopady ozdravovania verejných financií zrejme stlmil. Lenže vo veľkých problémoch sa zmieta takmer celá únia. Najmä jej silné ekonomiky. Vo Francúzsku padla v priebehu jedného roku tretia vláda. Kvôli ekonomickým ťažkostiam a neschopnosti prijať úsporný rozpočet. A v reakcii na to sa tisíce Francúzov chystajú vyjsť do ulíc. Nemecko je tretí rok v recesii. V automobilovom priemysle a aj v službách sa v Nemecku rušia desiatky tisíc pracovných miest. A zamestnanci automobiliek protestujú pred svojimi fabrikami. Eurozóna stagnuje. A tu už ťažko obstojí argument „lebo Fico“.

Všetko nasvedčuje tomu, že smerujeme k ďalšej kríze, ktoré sú – tak ako na ne nadväzujúce uťahovania opaskov – prirodzenou súčasťou kapitalizmu. V Európe to bude ešte znásobené tým, že sme si zvykli na „jednorazové“ opatrenia spojené s masívnym zadlžovaním. Takto sme vykorčuľovali z dlhovej krízy. Takto financujeme zelenú politiku. Takto z veľkej časti funguje 750 miliardový Plán obnovy zameraný na pocovidové naštartovanie ekonomiky. A takto Európa pripravuje ďalší balík zameraný na zbrojenie.

Liekom na súčasný stav nie sú medzivolebné mítingy opozície. Tá by konsolidáciu robila +/- rovnako (rozdiel by bol možno tak v nižšom zaťažení podnikateľského sektora na úkor pracujúcich). Majetkovo a príjmovo podvyživený štát spolu s pracujúcimi s podnikateľmi, ktorí fungujú na trhu existenčne závislom na zahraničí, totiž majú minimum možností.

Ak sa preto chceme v budúcnosti vyhnúť uťahovaniam opaskov, tak si musíme vedieť odpovedať na otázku ako sa vymaniť zo systému permanentného štátneho dlhu, cez ktoré živíme banky. A podporiť tie politické sily, ktoré upozorňujú na potrebu prekonania kapitalizmu. Ale buďme k sebe úprimní – boli by sme schopní sa ako národ zjednotiť za takýto vážny a dlhodobý cieľ, ak častokrát nie sme schopní si ani len otvoriť ústa vo svojej fabrike proti svojvôli zamestnávateľa?

Foto: Atmosféra počas rokovania 39. schôdze Národnej rady SR. Bratislava, 9. september 2025 (Foto: SITA/Kancelária Národnej rady SR)

Autor článku

Artur Bekmatov

+ dalšie články od tohto autoraBio

• Artur Bekmatov

  #molongui-disabled-link

  Artur Bekmatov: Hrdinovia ako Pavlovič by mali mať svoje miesto v kolektívnej pamäti národa
• Artur Bekmatov

  #molongui-disabled-link

  Artur Bekmatov: Klára Látečková – obeť zápasov za sociálnu spravodlivosť v Nitre. S veľvyslancom Kuby sme boli po rokoch prví, ktorí si ju pripomenuli
• Artur Bekmatov

  #molongui-disabled-link

  Film Duchoň: Vyzdvihnúť negatívne a degradovať pozitívne…
• Artur Bekmatov

  #molongui-disabled-link

  Sieň slávy ľudí práce: Spoveď na trati. Dva dni v kabíne rušňovodiča