Aký je rozdiel medzi zmasakrovaním civilistov zo vzduchu, ako sa to stalo v Hirošime a Nagasaki a vyhladením slovenskej, českej alebo poľskej dediny?

Najväčsí teroristický čin v ľudskej histórii

Japonsko a mnohí ľudia na svete si 6. augusta v tomto roku pripomenuli už 80. výročie zhodenia prvej jadrovej bomby na japonské mesto Hirošima. Dátum zhodenia atómovej bomby na Hirošimu sa stal Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní, známy je aj pod názvom Deň Hirošimy. O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, americké letectvo bombardovalo jadrovou náložou aj mesto Nagasaki. Ten dátum si svet pripomína ako Deň Nagasaki.

Po skončení druhej svetovej vojny v Európe sa americká i britská vláda sústredili na vojenskú situáciu na Ďalekom východe a v Tichomorí. Chceli poraziť Japonsko ešte pred vstupom vtedajšieho Sovietskeho zväzu do vojny proti nemu, aby si tak zabezpečili rozhodujúci vplyv v oblasti. Na dosiahnutie tohto vojensko-strategického a politického cieľa si zvolili atómovú bombu. V USA sa už v priebehu druhej svetovej vojny podarilo realizovať nákladný, tzv. manhattanský projekt, ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Prvý pokus s ňou uskutočnili Američania pri Alamogorde v Novom Mexiku 16. júla 1945, deň pred začiatkom Postupimskej konferencie. Pre americké vládnuce kruhy bola atómová bomba hlavnou zbraňou politického nátlaku v úsilí o svetovládu.

Napriek protestom vedcov vydal prezident Harry Truman rozkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá – Hirošimu a neskôr Nagasaki. Dňa 6. augusta 1945 o 08.15 h miestneho času nad Hirošimou, prístavným mestom na ostrove Honšu, americké bombardovacie lietadlo B-29 Superfortress s prezývkou Enola Gay – krsné meno matky pilota a veliteľa lietadla Tibbetsa (americký cynizmus – meno matky na vraždiacom stroji) zhodilo na centrum mesta z výšky desiatich kilometrov jadrovú nálož na padáku. Nasledoval oslepujúci záblesk a rozľahol sa výbuch prvej atómovej bomby, nazvanej Little Boy (malý chlapec), zloženej z uránu U-235, s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 20.000 ton TNT. Nad mestom sa zdvihol oblak zeme, prachu a dymu.

Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, zhodili Američania atómovú bombu s názvom Fat Man (Tučný muž) – vyše 4,5 tony vážiace monštrum s plutoniom-239, dĺžkou 2,34 m a silou 21 kT TNT – na Nagasaki. Tieto dve atómové bomby podľa odhadov zabili od 150.000 do 246.000 ľudí, väčšinou civilistov a to v priebehu nasledujúcich dvoch až štyroch mesiacov v dôsledku atómového bombardovania – v Hirošime 90.000 až 166.000, v Nagasaki 60.000 až 80.000, približne polovica z nich v prvý deň. Mnoho ľudí ešte niekoľko mesiacov potom zomieralo na následky popálenín, chorôb z ožiarenia a na iné zranenia a toto strašné barbarské bombardovanie kruto postihlo ďalšie generácie. Bolo pre ukončenie vojny úplne zbytočné a bez akejkoľvek polemiky ho môžeme nazvať VOJNOVÝM ZLOČINOM.

Zabúdať však pritom nemôžeme ani na fakt, že podobne krvavá, ak nie ešte krvavejšia bola kampaň konvenčného bombardovania japonských miest, ktoré USA viedli predtým. Výbuchy dvoch atómových bômb mali za následok aj mnoho zranených, zničených rodín, ekologickú katastrofu. Historické štúdie dokazujú, že japonská vláda bola minimálne od apríla 1945 pripravená vzdať sa a Američania boli o tomto veľmi dobre informovaní. Ich spravodajské služby dešifrovali telegram, v ktorom Japonci vyjadrili Moskve svoje želanie skončiť vojnu kapituláciou, ak ZSSR vstúpi do vojny proti Japonsku. Takže použitie bômb k ukončeniu vojny nebolo nutné. Pravda je v inom.

Sovietsky zväz získal vo svete veľkú úctu i autoritu za hlavný podiel na porážke nemeckého fašizmu v Európe a stal sa silnou svetovou veľmocou, čo americkému prezidentovi Trumanovi, vláde v USA i americkej generalite vadilo a bomby mali slúžiť na odstrašenie sovietskeho vplyvu. Teda nepredstavovali ani tak koniec 2. svetovej vojny, ale začiatok vojny studenej. Ale aj bez odborných štúdií je každému jasné, že použitie atómových bômb bolo strašnou krutosťou. Nezasiahli strategické ciele, dôležité z vojenského hľadiska – továrne na zbrane, elektrárne, mosty, letiská. V skutočnosti boli bomby zamerané na tých, ktorí nezomreli, na japonský národ a na zostatok sveta. A to je charakteristické pre teroristické činy.

Za cieľ bolo zámerne vybrané bezbranné civilné obyvateľstvo v husto osídlených mestách. Nešlo o rozhodnutie, ktoré malo ukončiť vojnu, ale o úmyselný krutý čin k predvedeniu sily, o hrozbu a varovanie pre celý svet. Ide o teror, ktorý zasahuje až do dnešných dní a prejavuje sa v podobe nočnej mory možnej jadrovej vojny. Keby atómovú bombu použilo v čase 2. svetovej vojny Nemecko, bez pochýb by sme to považovali za vojnový zločin. Nie je načase, aby USA uznali, že sa jednalo o skutočný zločin a Japonsku sa ospravedlnili? Jedine uznaním svojich chýb sa dá vyhnúť ich opakovaniu. Tieto dávne udalosti, ktoré sú v dnešnej dobe tak aktuálne, musí Medzinárodný trestný súd odsúdiť ako vojnové zločiny proti ľudskosti. Možno na konci vojny ospravedlniť vražednú odplatu proti nevinným civilistom, mužom, ženám a deťom v podaní USA? Jeden z najohavnejších zločinov v histórii vojen doteraz zahaľujú americké mýty. No my sa na to pozrime položením otázky: „Aký je rozdiel medzi zmasakrovaním civilistov zo vzduchu, ako sa to stalo v Hirošime a Nagasaki a vyhladením slovenskej, českej alebo poľskej dediny?“

Pravda je asi takáto. Víťazi vojen sa nesúdia a už vôbec nie v USA. Spomeňme si i na Vietnam. Ale zapierať pravdu a klamať 80 rokov po skončení najhroznejšej vojny v histórii ľudstva je hanebné, hlavne pre Ameriku, ten vzor demokracie a slobody. A čo na to poviete Vy, súčasný a už v poradí 47. prezident USA Donald Trump?

Text neprešiel jazykovou úpravou. Foto: 80. výročie amerického atómového bombardovania Hirošimy počas druhej svetovej vojny, streda, 6. augusta 2025, Japonsko (Foto: SITA/AP Photo/Louise Delmotte)

https://kss.sk/article/2025-najvacsi-teroristicky-cin-v-ludskej-historii

Autor článku

Vlado Sládek

+ dalšie články od tohto autoraBio

Žiadne ďalšie články od tohto autora