Prognostická analýza európskeho politického vývoja po voľbách v rozhodujúcich európskych krajinách v roku 2027 z pohľadu Komunistickej strany Slovenska

Prognostická analýza európskeho politického vývoja po voľbách v rozhodujúcich európskych krajinách r. 2027 z pohľadu Komunistickej strany Slovenska

1. Európska politická situácia a charakter nadchádzajúceho volebného obdobia

Nadchádzajúce volebné obdobie v rozhodujúcich európskych krajinách bude podľa hodnotenia Komunistickej strany Slovenska významným stretom rozdielnych spoločenských záujmov a pokračovaním hlbších rozporov, ktoré sa v európskej spoločnosti nahromadili počas posledných desaťročí. Voľby nebudú iba súťažou jednotlivých politických subjektov o mocenské pozície, ale tiež odrazom rastúceho napätia medzi záujmami západoeurópskeho ekonomického establišmentu a potrebami širokých vrstiev pracujúceho obyvateľstva.

Súčasný európsky vývoj sa vyznačuje prehlbovaním rozporu medzi kapitálom a prácou, medzi tlakom na maximalizáciu ekonomickej efektivity a zisku na jednej strane a požiadavkou na sociálne istoty, dôstojné pracovné podmienky a demokratickú kontrolu nad strategickými oblasťami hospodárstva na strane druhej.

Súčasná európska kríza podľa tejto perspektívy nie je iba výsledkom jednotlivých politických rozhodnutí, ale prejavom hlbších štrukturálnych problémov kapitalistického systému. Model založený na finančnej liberalizácii, privatizácii verejného majetku, presune výroby do oblastí s nižšími nákladmi práce a postupnom oslabovaní úlohy štátu v ekonomike definitívne narazil na svoje limity.

Dôsledkom tohto vývoja je oslabovanie priemyselnej základne niektorých európskych štátov, rastúca sociálna neistota, prehlbovanie rozdielov medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami a narastajúci pocit, že politické rozhodovanie sa vzďaľuje bežným občanom.

2. Sociálne a ekonomické faktory ovplyvňujúce európske voľby

Budúce volebné výsledky budú výrazne ovplyvnené materiálnymi podmienkami života obyvateľstva. Rast cien bývania, energií a základných životných potrieb, neistota zamestnania, tlak na verejné rozpočty a obavy z budúcnosti vytvárajú prostredie, v ktorom tradičné politické strany postupne strácajú časť svojej spoločenskej základne.

Politické sily, ktoré desaťročia reprezentovali rôzne varianty liberálneho, konzervatívneho alebo sociálno-liberálneho kapitalizmu, čelia kríze dôvery. Podľa pohľadu KSS nedokázali ponúknuť presvedčivé riešenia problémov, ktoré priamo ovplyvňujú každodenný život pracujúcich ľudí – dostupnosť bývania, stabilitu zamestnania, rast životných nákladov alebo ochranu verejných služieb.

Významnú úlohu bude zohrávať aj kríza európskeho priemyslu. Vysoké energetické náklady, tlak globálnej konkurencie a presun časti výrobných kapacít mimo Európu vyvolávajú otázku, či súčasný ekonomický model dokáže dlhodobo zabezpečiť hospodársku stabilitu kontinentu.

Kým veľké nadnárodné spoločnosti dokážu využívať výhody globalizovaného trhu, náklady hospodárskych kríz sú podľa tejto interpretácie často prenášané na zamestnancov prostredníctvom rastu cien, obmedzovania sociálnych výdavkov a neistoty pracovných miest.

3. Posun európskej politickej scény

V Nemecku, ekonomickom centre Európskej únie, sa spoločenské rozpory prejavujú rastom podpory protestných politických síl. Posilňovanie Alternatívy pre Nemecko (AfD) poukazuje na nespokojnosť časti obyvateľstva s doterajším politickým smerovaním, najmä v otázkach hospodárstva, energetiky, migrácie a úlohy Nemecka v európskej politike.

Tento trend však nemožno vysvetľovať iba kultúrnymi alebo národnostnými otázkami. Je predovšetkým prejavom nespokojnosti s ekonomickým vývojom, obáv zo straty priemyselných pracovných miest a pocitu, že rozhodovacie procesy sú vzdialené bežným občanom. Zároveň platí, že pravicovo-protestné sily podľa tejto interpretácie neponúkajú prekonanie kapitalistických vzťahov, ale skôr ich národnú úpravu.

Vo Francúzsku sa podobná situácia prejavuje dlhodobým rastom podpory Národného združenia. Tento vývoj poukazuje na krízu tradičných politických štruktúr, ktoré stratili časť kontaktu s robotníckymi a nižšími strednými vrstvami spoločnosti.

Z pohľadu KSS predstavuje významný jav skutočnosť, že časť pracujúcich vrstiev a sociálnych skupín, ktoré v minulosti nachádzali politické zastúpenie v robotníckych a ľavicových hnutiach, dnes svoju nespokojnosť vyjadruje podporou protestných pravicových síl. Nejde o prirodzený ideový posun týchto vrstiev, ale predovšetkým o dôsledok dlhodobého oslabovania triedne orientovanej politiky, ústupu časti európskej ľavice od obhajoby materiálnych záujmov pracujúcich a jej postupného prispôsobovania sa záujmom liberálneho kapitálu. V dôsledku toho vznikol politický priestor, v ktorom sociálnu frustráciu spôsobenú rastúcou neistotou, poklesom životnej úrovne a oslabovaním pracovných istôt začali využívať najmä pravicové a populistické sily, ktoré však neponúkajú skutočné prekonanie kapitalistických vzťahov, ale iba ich národne alebo kultúrne zafarbenú podobu.

4. Najpravdepodobnejší scenár ďalšieho vývoja Európskej únie

Najpravdepodobnejším scenárom nie je okamžitý rozpad EÚ ani zásadný odklon od súčasných mocenských štruktúr. Pravdepodobnejšie je obdobie pokračujúceho narastania politickej nestability, rastu protestných hnutí a postupného preskupovania politických síl.

Vládnuce garnitúry budú nútené reagovať na rastúci sociálny tlak, avšak možno očakávať skôr čiastkové ústupky než zásadnú zmenu hospodárskeho systému. Európska politika bude pravdepodobne viac zdôrazňovať ochranu domácej výroby, štátnu podporu strategických odvetví a prehodnotenie niektorých aspektov doterajšej hospodárskej politiky.

Tieto zmeny však samy osebe neriešia základný rozpor medzi vlastníctvom výrobných prostriedkov a postavením väčšiny obyvateľstva, ktorá svojou prácou vytvára ekonomické hodnoty.

Rozhodujúcou otázkou preto bude, či sa podarí obnoviť silné politické zastúpenie pracujúcich vrstiev, alebo či bude sociálna nespokojnosť naďalej využívaná predovšetkým pravicovými a populistickými smermi.

5. Vývoj európskej podpory Ukrajine a jeho politické dôsledky

Jedným z najvýznamnejších faktorov, ktoré budú ovplyvňovať ďalší vývoj európskej politiky, zostane otázka pokračujúcej podpory Ukrajiny. Vojna na Ukrajine sa stala nielen bezpečnostnou otázkou, ale aj významnou ekonomickou a sociálnou témou, ktorá čoraz viac ovplyvňuje politické rozhodovanie európskych vlád a nálady obyvateľstva.

Súčasná politika rozsiahlej vojenskej a finančnej podpory Ukrajiny predstavuje súčasť dlhodobej stratégie geopolitického nátlaku Západu voči Ruskej federácii, pričom Ukrajina sa stala priestorom konfrontácie veľmocenských záujmov, ktorej dôsledky znášajú obyčajní ľudia aj v členských štátoch EÚ.

Zároveň však nemožno očakávať, že by vlády západoeurópskych štátov EÚ v  krátkodobom horizonte úplne ukončili podporu ukrajinskému režimu. Väčšina hlavných európskych vlád naďalej považuje podporu Ukrajiny za súčasť svojej bezpečnostnej politiky.

Najpravdepodobnejším scenárom preto nie je náhly a / alebo rozsiahly koniec európskej podpory, ale jej postupná premena. V prvej fáze možno očakávať pokračovanie podpory prostredníctvom dodávok zbraní, financovania obranného priemyslu a podpory fungovania ukrajinského štátu. Zároveň však bude silnieť tlak časti európskej verejnosti a niektorých politických strán na obmedzenie nákladov tejto politiky a hľadanie diplomatického riešenia konfliktu.

V európskej politike sa bude stále výraznejšie prejavovať rozpor medzi bezpečnostným argumentom, podľa ktorého je podpora Ukrajiny nevyhnutná na obranu euroúnijného teritória, a sociálno-ekonomickým argumentom, podľa ktorého dlhodobé vojenské výdavky obmedzujú možnosti riešiť vnútorné problémy európskych spoločností.

Tento rozpor je možné interpretovať ako konflikt medzi prioritami vojensko-priemyselného komplexu a potrebami pracujúcich vrstiev. Podľa tejto perspektívy predstavuje rast obranných rozpočtov príklad presunu verejných zdrojov zo sociálnej oblasti smerom k bezpečnostnému sektoru, zatiaľ čo otázky miezd, bývania, zdravotníctva a verejných služieb zostávajú riešené nedostatočne.

Významným faktorom bude aj rozdielny pohľad občanov jednotlivých členských štátov EÚ. Kým časť obyvateľstva vníma podporu Ukrajiny ako otázku solidarity a ochrany európskej bezpečnosti, iná časť ju čoraz viac posudzuje prostredníctvom domácich ekonomických dopadov. Práve tento rozpor môže posilňovať politickú polarizáciu a prispievať k rastu protestných politických síl.

Možno preto očakávať, že otázka Ukrajiny bude v nasledujúcich rokoch jednou z hlavných deliacich tém európskej politiky. Pravdepodobne nedôjde k úplnému obratu súčasného kurzu, ale k postupnému presunu dôrazu – od bezpodmienečnej politickej podpory smerom k väčšiemu dôrazu na finančné náklady, európsku obrannú sebestačnosť a hľadanie podmienok na diplomatické ukončenie konfliktu.

Z pohľadu Komunistickej strany Slovenska by Slovensko malo v tejto otázke presadzovať politiku mierového riešenia konfliktov, odmietania eskalácie a ochrany vlastných sociálnych a hospodárskych záujmov. Podpora humanitárnej pomoci a ochrany civilného obyvateľstva by podľa tejto perspektívy mala mať prednosť pred pokračovaním dlhodobej vojenskej konfrontácie, ktorá neprináša európskemu kontinentu akútne aj chronicky potrebnú stabilitu.

6. Postavenie Slovenskej republiky v meniacej sa Európe

Pokračujúca premena európskeho politického priestoru predstavuje pre Slovenskú republiku zásadnú výzvu. Nejde iba o otázku vplyvu jednotlivých politických strán v európskych inštitúciách, ale predovšetkým o otázku, aké postavenie bude mať Slovensko v budúcom európskom hospodárskom a politickom usporiadaní.

Slovensko sa po troch desaťročiach transformácie stalo ekonomikou výrazne závislou od zahraničného kapitálu, exportnej priemyselnej výroby a rozhodovania nadnárodných spoločností. Hoci tento model priniesol modernizáciu niektorých odvetví a začlenenie Slovenska do európskych výrobných reťazcov, zároveň vytvoril dlhodobú závislosť od rozhodnutí vlastníkov a investorov mimo územia republiky.

Významná časť slovenského priemyslu je založená na výrobe pre zahraničné spoločnosti, zatiaľ čo výskum, vývoj a strategické rozhodovanie často zostávajú mimo Slovenska. Z marxistického hľadiska predstavuje tento stav pokračovanie nerovného vzťahu medzi ekonomickým centrom a perifériou.

Slovensko poskytuje predovšetkým pracovnú silu, výrobné kapacity a investičné stimuly, zatiaľ čo značná časť vytvorenej ekonomickej hodnoty odchádza prostredníctvom vlastníckych štruktúr mimo republiky.

7. Slovenská politická situácia a spoločenská polarizácia

Súčasná slovenská politická situácia tento základný rozpor ďalej zvýrazňuje. Vládna koalícia vedená Robertom Ficom zdôrazňuje otázky národnej suverenity, ochrany slovenských hospodárskych záujmov a kritickejšieho postoja k niektorým rozhodnutiam európskych inštitúcií.

Z pohľadu KSS predstavuje dôraz na štátnu suverenitu a obranu národných záujmov pozitívny prvok, avšak samotná politická suverenita podľa tejto perspektívy zostáva neúplná, pokiaľ nie je sprevádzaná zásadnou zmenou hospodárskeho smerovania a obnovením silnej úlohy štátu pri ochrane verejného záujmu. Skutočná suverenita podľa tohto pohľadu nemôže spočívať iba v symbolických vyhláseniach, ale musí znamenať schopnosť štátu kontrolovať strategické odvetvia, chrániť domácu výrobnú základňu a zabrániť tomu, aby rozhodujúce ekonomické procesy určovali nadnárodné kapitálové skupiny.

Na druhej strane stoja opozičné politické sily, predovšetkým Progresívne Slovensko a ďalšie euroliberálne orientované strany, ktoré presadzujú užšiu integráciu Slovenska do politických a ekonomických štruktúr Európskej únie, liberálno-demokratickú orientáciu a väčšie zosúladenie slovenskej politiky s európskym integračným smerovaním.

Z pohľadu KSS predstavuje tento politický smer riziko pokračovania politiky podriadenosti voči rozhodovacím centrám mimo Slovenskej republiky a ďalšieho upevňovania modelu, v ktorom je Slovensko chápané predovšetkým ako priestor pre záujmy nadnárodného kapitálu, lacnej pracovnej sily a montážnych výrobných kapacít. Nejde iba o hospodársku otázku, ale aj o širší hodnotový a spoločenský konflikt, v ktorom je národná a sociálna problematika odsúvaná do úzadia v prospech agendy formovanej vzdialenými politickými a kultúrnymi centrami.

Dochádza tu k nahrádzaniu sociálnych a ekonomických tém kultúrnymi konfliktmi, ktoré spoločnosť polarizujú, odvádzajú jej pozornosť od otázok vlastníctva, rozdelenia bohatstva a postavenia pracujúcich a zároveň oslabujú tradičné spoločenské väzby. Skutočným meradlom pokroku nemá byť rozširovanie individuálnych identitných agend, ale schopnosť štátu zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň, sociálnu ochranu a hospodársku suverenitu pre väčšinu obyvateľstva.

Konflikt medzi vládnymi a opozičnými silami však nie je iba stretom straníckych programov. Je prejavom hlbšieho spoločenského rozdelenia. Jedna časť spoločnosti vníma súčasnú vládu ako obranu národných záujmov a sociálnej ochrany, zatiaľ čo druhá ju vníma ako ohrozenie európskej orientácie a demokratického smerovania krajiny.

Výsledkom je vysoká miera politickej polarizácie, keď sa politický protivník čoraz častejšie chápe nie ako legitímny súper, ale ako existenčné ohrozenie.

8. Strategické priority Slovenska podľa pohľadu KSS

Z pohľadu Komunistickej strany Slovenska by Slovensko nemalo voliť medzi nekritickým podriadením sa európskym štruktúram a izolacionizmom. Cieľom má byť suverénna sociálne orientovaná republika schopná aktívne presadzovať vlastné záujmy v rámci medzinárodnej spolupráce.

Prioritou by mala byť:

• ochrana národného hospodárstva pred nadmernou závislosťou od zahraničného kapitálu a posilnenie ekonomickej suverenity Slovenskej republiky,
• rozvoj domácej priemyselnej základne, podpora slovenských podnikov, výrobných kapacít, výskumu a technologického rozvoja,
• aktívna hospodárska politika štátu zameraná na ochranu strategických odvetví, najmä energetiky, dopravy, vodného hospodárstva, potravinovej bezpečnosti a kritickej infraštruktúry,
• posilnenie verejnej kontroly nad finančným sektorom, bankovým systémom a kľúčovými ekonomickými tokmi tak, aby úverová politika a investičné rozhodnutia neboli určované výlučne záujmami veľkých finančných skupín a nadnárodného kapitálu,
• podpora dostupného bývania a regulácia oblastí, v ktorých špekulatívny kapitál zvyšuje životné náklady obyvateľstva,
• budovanie silného sociálneho štátu založeného na dostupnom zdravotníctve, kvalitnom školstve, dôstojných dôchodkoch a ochrane verejných služieb,
• ochrana pracovných práv, rast reálnych miezd, stabilita zamestnania a posilnenie postavenia pracujúcich voči veľkým zamestnávateľským štruktúram,
• podpora domáceho vlastníctva a družstevných foriem hospodárstva tam, kde môžu prispieť k väčšej ekonomickej stabilite a spravodlivejšiemu rozdeľovaniu vytvorenej hodnoty,
• mierová zahraničná politika založená na spolupráci medzi národmi, ochrane národných záujmov a odmietaní politiky permanentnej konfrontácie.

Štát nemá byť iba pasívnym správcom podmienok pre podnikanie alebo garantom voľného pohybu kapitálu, ale aktívnym hospodárskym činiteľom, ktorý prostredníctvom verejných politík, strategického plánovania a regulácie chráni dlhodobé záujmy spoločnosti, rozvíja výrobnú základňu krajiny a zabezpečuje, aby ekonomický rast slúžil predovšetkým potrebám väčšiny obyvateľstva.

Záver

Budúci západoeurópsky povolebný vývoj môže Slovensko postaviť pred zásadnú strategickú otázku: či bude naďalej fungovať najmä ako montážna a výrobná základňa pre nadnárodné spoločnosti, ktorých investičné rozhodnutia sa prijímajú mimo jeho územia, alebo či dokáže využiť meniace sa politické a ekonomické podmienky na posilnenie vlastných výrobných kapacít, energetickej bezpečnosti, technologického rozvoja a schopnosti prijímať samostatnejšie hospodárske rozhodnutia.

Prípadné politické zmeny v západnej Európe samy o sebe neznamenajú automatickú transformáciu európskeho hospodárskeho modelu. Je však možné, že výsledky volieb urýchlia preusporiadanie politických síl, najmä v dôsledku rastúcej nespokojnosti s dopadmi globalizácie, rastúcimi životnými nákladmi, oslabovaním sociálneho štátu a pocitom časti obyvateľstva, že tradičné politické strany nedokážu riešiť ich ekonomické problémy. To môže viesť k novým konfliktom medzi požiadavkami na väčšiu sociálnu ochranu, národnú ekonomickú kontrolu a pokračovaním modelu založeného na otvorenom trhu a voľnom pohybe kapitálu.

Pre Slovensko bude preto rozhodujúce, či sa dokáže aktívne zapojiť do formovania nových európskych ekonomických vzťahov, alebo zostane v pozícii krajiny, ktorá iba reaguje na rozhodnutia prijímané väčšími ekonomikami. Otázkou nebude iba zloženie jednotlivých vlád, ale aj schopnosť presadzovať dlhodobú priemyselnú politiku, chrániť strategické odvetvia a zabezpečiť, aby ekonomický rast prinášal väčší úžitok širším vrstvám spoločnosti.

Z marxistického hľadiska nebude rozhodujúce iba to, ktorá politická strana získa najväčšiu podporu vo voľbách, ale predovšetkým to, či sa pracujúca väčšina európskych spoločností dokáže politicky organizovať a vytvoriť účinný tlak na zmenu hospodárskych pravidiel. Kľúčovým konfliktom tak nebude iba súťaž medzi jednotlivými stranami, ale širší spor o to, či bude budúce smerovanie Európy určované predovšetkým záujmami kapitálu a veľkých ekonomických aktérov, alebo či sa podarí posilniť vplyv pracujúcich vrstiev na rozhodovanie o ekonomickom a politickom vývoji.

Foto: Nemecký kancelár Friedrich Merz (vpravo) víta francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Berlíne. (SITA/AP/Ebrahim Noroozi)

Komunistická strana Slovenska

+ dalšie články od tohto autoraBio

• Komunistická strana Slovenska

  Stanovisko KSS k plánu uvalenia nových daní v Európskej únii
• Komunistická strana Slovenska

  Stanovisko k Migračnému paktu Európskej únie
• Komunistická strana Slovenska

  Milan Pova: Zjazd landsmanšaftu v Brne? Drzá politická provokácia a prepisovanie dejín!
• Komunistická strana Slovenska

  Stanovisko k obvineniam zo strany USA proti kubánskemu generálovi armády Raúlovi Castrovi Ruzovi