Rodičovská OČR: pomoc alebo priznanie zlyhania systému?
- Marek Kopecký
Každoročne sa to opakuje, keď školy zatvoria svoje brány. Nastupuje leto, slnko, voda, hry, cestovanie, veď pred deťmi sú dvojmesačné prázdniny. Ale nemálo rodičov je práve vtedy nútených počítať, koľko dní zo svojej dovolenky budú môcť venovať svojim deťom.
Istotne takých päť dní padne na jarné prázdniny, treba si ponechať istú rezervu počas choroby detí, niečo treba ,,odložiť“ na Vianoce, pár dní si človek odloží pre prípad núdze a zrazu zistí, že letné prázdniny majú šesťdesiatdva dní, ale jeho dovolenka sotva štvrtinu z toho. Ako sa s tým vysporiadať? Nuž, poraďte si milí rodičia! Na papieri všetko funguje tip-top. V skutočnom živote začína každoročná logistická operácia, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani generálny štáb armády…
Mnohí rodičia preto siahajú po možnosti, o ktorej veľká časť ľudí ani netuší. Volá sa rodičovská OČR, čiže ošetrovné pri potrebe osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa počas školských prázdnin v prípade, ak rodič nemá inú reálnu možnosť pre svoje dieťa zabezpečiť starostlivosť.
Myslíte si, že použité slovo dovolenka naozaj znamená oddych, rekreáciu? A už vôbec to nie je nijaká odmena za rodičovstvo. Je to vlastne akási záchranná brzda systému, ktorý akoby zabudol, že deti majú prázdniny každý rok, a nie raz za desaťročie. No pozor, ,,odmenou“ pre starajúceho sa rodiča je nižší príjem, samozrejme, že musí splniť zákonné podmienky a s tým spojenú administratívu. Namiesto toho, aby riešil, kam pôjde s deťmi na výlet, rieši formuláre, potvrdenia a otázku, či mu výplata vystačí na toto obdobie, ktoré by malo byť pre deti tým najkrajším v detstve.
Veď predstavme si úplne obyčajnú rodinu. Otec pracuje vo výrobe, mama niekde v kancelárii. Oboch zamestnávateľ potrebuje. Starí rodičia bývajú sto kilometrov ďaleko a ešte stále chodia do práce. Súkromný tábor pre dve deti stojí niekoľko stoviek eur. Mestský tábor je obsadený päť minút po otvorení prihlasovania. Babka nemôže, dedko nemôže, susedia pracujú. Dovolenka je minutá po troch týždňoch leta. Zostáva ešte viac ako mesiac. Čo teraz? Jeden z rodičov si vybaví rodičovskú OČR. Znamená to však menej peňazí, viac papierovania a pocit, že človek vlastne robí niečo mimoriadne len preto, že sa stará o vlastné dieťa. Je to naozaj zvláštna situácia. Pritom štát hovorí, že rodina je základom spoločnosti… Žiaľ, keď však nastúpia dvojmesačné školské prázdniny, akoby zostal prekvapený, že tie deti naozaj existujú.
Najzaujímavejšie je, že podobné problémy sme kedysi riešili inak. Istotne, že nie všetko v minulosti bolo ideálne. Nie všetko však bolo zlé, ako sa nás istá skupina politikov snaží presvedčiť. Existovali podnikové rekreačné zariadenia (hmmmmm, ktoré sa bleskovo „zosúkromčili“) odborárske pobyty, pionierske tábory a letné pobytové tábory organizované školami, či podnikmi. Mnohé trvali dva alebo dokonca tri týždne a rodičia za ne platili len symbolické sumy. A dnes? Zväčša komerčné tábory, áno, aj so zaujímavým, lákavým programom, ktoré však často za jeden týždeň pobytu stoja toľko, čo kedysi stál celomesačný rodinný rozpočet na rekreáciu.
A tiež si pripomeňme fakt, že v minulosti boli aj skoršie odchody do dôchodku, čo umožnilo, že starí rodičia boli častejšie k dispozícii a mohli mať vnúčatá pri sebe. Dnes je situácia diametrálne opačná. Starí rodičia totiž buď ešte nedosiahli dôchodkový vek alebo často sú nútení aj po jeho dosiahnutí pracovať..
Podobné riešenia pritom nepozná len história. V mnohých európskych krajinách je podpora rodín počas školských prázdnin oveľa systematickejšia. Obce a mestá organizujú cenovo dostupné denné tábory, školy ponúkajú prázdninové programy, zamestnávatelia dostávajú motiváciu vytvárať firemné detské kluby alebo prispievať na letné aktivity detí zamestnancov. V niektorých štátoch je úplne bežné, že samospráva považuje starostlivosť o deti počas prázdnin za službu verejnosti, nie za súkromný problém každej rodiny. Výsledkom nie je len spokojnejší rodič. Výsledkom je aj zamestnanec, ktorý nemusí riešiť existenčné dilemy vždy, keď sa skončí školský rok.
Smutným paradoxom je skutočnosť, ako neustále počúvame, že treba podporovať pôrodnosť, aby národ nevymrel, mladé rodiny, ako budúcnosť krajiny. Pamätáte najmä pred voľbami, ako sa jednotlivé strany priam pretekajú, ktorá pre rodinu chce urobiť viac!? Lenže rodina nepotrebuje povzbudzujúce slogany raz za štyri roky pred voľbami.
Možno by bolo načase sa prestať tváriť, že spomínaná rodičovská OČR je akýsi veľkorysý dar od štátu. V skutočnosti je to len povestná náplasť na problém, ktorý by sa dal riešiť oveľa rozumnejšie.
Veď prečo radšej nepodporiť mestá a obce, aby organizovali viac dostupných prázdninových programov? Prečo nevytvoriť daňové zvýhodnenie pre zamestnávateľov, ktorí zabezpečia letné tábory alebo detské kluby? Prečo neuvažovať o osobitnom balíku voľna určeného výlučne na starostlivosť o deti počas školských prázdnin? Prečo neprispieť rodinám na letné tábory podobne, ako štát prispieva na rekreáciu? A prečo sa neinšpirovať tým, čo fungovalo kedysi alebo funguje dnes inde, namiesto toho, aby sme zakaždým objavovali Ameriku?
Sociálne istoty nevznikli preto, aby sa postupne škrtali, ale preto, aby pomáhali ľuďom zvládať situácie, ktoré sami ovplyvniť nevedia. Narodenie dieťaťa, choroba, staroba, či školské prázdniny, nie sú výnimočné udalosti. Sú prirodzenou súčasťou života. Ak spoločnosť dokáže investovať povedzme do mimovládok milióny, určite by mala nájsť spôsob, ako pomôcť rodičom preklenúť dva letné mesiace bez toho, aby museli s každým dňom svojej dovolenky narábať, ako so vzácnym pokladom.
Možno je čas prestať hovoriť o tom, že sociálne práva sú príliš drahé. Oveľa drahšie býva, keď ich postupne stratíme. Lebo každé jedno právo sa odoberá nenápadne. Najskôr zmizne jeden tábor, potom jeden príspevok, neskôr jeden deň voľna. Človek si zvykne. Až raz zistí, že z toho, čo bolo kedysi samozrejmosťou, zostala len spomienka.
Preto by spoločnosť nemala rezignovať na sociálne výdobytky, ale premýšľať, ako ich uplatniť v dnešnej dobe. Rodiny pre seba, čiže na prázdninovú zážitkovú výchovu potrebujú viac času, viac možností a viac istôt. A možno by potom leto opäť patrilo deťom. Nie formulárom, potvrdeniam a rodičom, ktorí sa každé prázdniny pýtajú tú istú otázku: „A tento rok to ako zvládneme?“
Ilustračné foto: SITA/Jozef Jakubčo
Marek Kopecký
Podobné
Reviews for Rodičovská OČR: pomoc alebo priznanie zlyhania systému?
There are currently no reviews for Rodičovská OČR: pomoc alebo priznanie zlyhania systému?
Please sign in or register for a new account to leave a review.