Bytová kríza a viedenský sen: Prečo štát radšej zdaňuje, než by staval?
- Vladimír Manda
Príklad riešenia bytovej otázky, ktorú navrhuje NBS (hoci vôbec nie je jasné, prečo sa nazýva Národnou bankou Slovenska, keď je to len pobočka Európskej banky na Slovensku) jasne ukazuje, že kapitalizmus nie je schopný riešiť jednu zo základných potrieb človeka – bývanie – inak ako tak, že problémy presúva z pliec jednej skupiny občanov na plecia druhej, a to len preto, aby boli „chudákom“ podnikateľom zachované ich zisky. V prípade R. Štefánka ma prekvapilo, že nehovorí nič o potrebe masívnej podpory štátnej výstavby bytov, hoci v závere sa oprávnene pýta, či by sa vôbec spôsob riešenia bytovej otázky, ktorý ju vôbec nerieši, mal otvárať v čase, keď sú pri moci strany „ktoré sa označujú za sociálno-demokratické? Sociálna politika predsa nemá znamenať, že jednej slabšej skupine pomôžeme tak, že zaťažíme druhú slabú skupinu.“
Mňa na strane druhej neprekvapí, ak to strany, ktoré sa „nazývajú sociálno-demokratické“, začnú diskutovať, veď za celej ich predchádzajúcej vlády ani prstom nepohli, aby sa bytová otázka u nás skutočne riešila.
Dnešný obrovský nedostatok bývania je dôsledkom ich predchádzajúcej politiky, politiky podpory podnikateľov na úkor pracujúcich.
V uvedenej súvislosti len na okraj o informácii, že vo Viedni má 44 % bytového fondu povahu sociálneho bývania.
Uvedená informácia odkazuje na známu historickú skutočnosť spočívajúcu v tom, že v rokoch 1919 až 1934 vládla vo Viedni sociálno-demokratická samospráva, preto sa jej hovorilo „Červená Viedeň“, ktorá počas svojej päťročnej vlády realizovala ambiciózny program výstavby sociálneho bývania.
Táto skutočne socialistická aktivita rakúskych sociálnych demokratov, na rozdiel od dlhodobej pasivity slovenskej sociálnej demokracie, pôsobí vo Viedni pozitívne dodnes, rovnako ako naša socialistická bytová výstavba dodnes tvorí podstatnú časť dnešného bytového fondu.
Žiaľ, po dlhodobej pasívnej politike novodobej slovenskej sociálnej demokracie voči potrebám pracujúcich tu máme len problémy a to nielen v oblasti bytovej.
Foto: Bytový komplex Karl-Marx-Hof v 19. obvode Döbling. Viedeň, 17. september 2004. (Wikimedia Commons/Anatoly Terentiev)
Vladimír Manda
Jeden komentár
Pridaj komentár
Pred napísaním komentára sa musíte prihlásiť.
Podobné
Reviews for Bytová kríza a viedenský sen: Prečo štát radšej zdaňuje, než by staval?
-
Peter Zajac-Vanka
14. mája 2026
Tak ten "naratív" o nutnosti nájomného bývania a vôbec, bytovej výstavby na Slovensku vyzdvihol Vladimír Manda vynikajúco. Dokonca aj ako odpoveď na jeho výčitky možno považovať tlačovku starosti Šoporne a ministrov vlády SR ( najmä za SmerSSD) dnes 14.5.2026 pri odovzdávaní kľúčov od prvých 44 nájomných bytov v Šoporni. Nno, aspoň niečo... ( aj keď...no...stavať nájomné štátne byty pre mladých, to už bolo i v programe K- ĽSNS vo voľbách 2019...však hej...) Ale: 1. Nájomné byty - či pre mladých alebo aj pre (mladých) top manažérov a dobre zarábajúcich je dobrá vec- ale stále je to iba tovarový výstup jednej z akcií, nie je to systémový krok, ku ktorému treba zorganizovať celý stavebný priemysel bytovej výstavby ( nové konštrukčné riešenia, nové materiály, ak nie prúdová výstavba bytov tak aspoň stavebnicové riešenia pre rýchle stavby bytov po celom Slovensku, logistika, vybavenie - aspoň základné v byte ( okná, dvere, vodovody, kuchyňka, kúpeľňa a toaleta, nejaký spôsob kúrenia a vetrania( klimatizácia). jednoducho bývanie pre 21.storočie...Nielen "legislatíva" a fiannčná podpora vlády pre verejné financie. 2. Trochu opatrne s tými "sociálnymi bývaniami", pretože mladí to moc nechcú a starí by potrebovali niečo iné - skôr sociálne domovy dôchodcov v areáloch s parkom a ošetrovateľskou službou... a pozor na to, že tie trendy boli ako vo Viedni tak i v prvej RČS pred 2.svet.vojnou, nie teraz. 3. Naše "sociálne bývanie", to bola mohutná bytová paneláková výstavba od 60.rokov - ktorú mamánkovia oteckov architektov pomenovali ako "králikárne" a predstavme si, také paneláky sú aj na brehu Bodamského jazera vo Švajčiarsku/Rakúsku/Nemecku v súčasnosti...Aj naše v Petržalke majú dnes v 2026 cenu niekedy aj 300 tisíc Eur ( podľa rozlohy)... 4. Niečo dobrého bolo na tom zlom po roku 1993 - my sme išli v SR inou cestou ako v ČR a podľa zákona všetci - skutočne drvivá väčšina obyvateľov bytov či už štátnych, podnikových, družstevných, rozhodla sa kúpiť si svoj byt do súkromného vlastníctva pod hrozbou, že sa vytvorí vrstva podnikavcov, skupujúcich celé bytové domy a potom koristiacich zo zvyšovania nájomného ( takto sa to odohrávalo v ČR...) Dnes je iba v tom chyba, že si často spoločenstvá vlastníkov bytov v bytovom dome nevedia nič dohodnúť a platí tu patová situácia, z ktorej koristia správcovské spoločnosti, ktoré mali iba slúžiť udržiavaním a technickými službami... 5. Takže: národohospodári by radi videli niečo systémové v bytovej výstavbe.
Please sign in or register for a new account to leave a review.
Tak ten „naratív“ o nutnosti nájomného bývania a vôbec, bytovej výstavby na Slovensku vyzdvihol Vladimír Manda vynikajúco. Dokonca aj ako odpoveď na jeho výčitky možno považovať tlačovku starosti Šoporne a ministrov vlády SR ( najmä za SmerSSD) dnes 14.5.2026 pri odovzdávaní kľúčov od prvých 44 nájomných bytov v Šoporni. Nno, aspoň niečo…
( aj keď…no…stavať nájomné štátne byty pre mladých, to už bolo i v programe K- ĽSNS vo voľbách 2019…však hej…)
Ale:
1. Nájomné byty – či pre mladých alebo aj pre (mladých) top manažérov a dobre zarábajúcich je dobrá vec- ale stále je to iba tovarový výstup jednej z akcií, nie je to systémový krok, ku ktorému treba zorganizovať celý stavebný priemysel bytovej výstavby ( nové konštrukčné riešenia, nové materiály, ak nie prúdová výstavba bytov tak aspoň stavebnicové riešenia pre rýchle stavby bytov po celom Slovensku, logistika, vybavenie – aspoň základné v byte ( okná, dvere, vodovody, kuchyňka, kúpeľňa a toaleta, nejaký spôsob kúrenia a vetrania( klimatizácia). jednoducho bývanie pre 21.storočie…Nielen „legislatíva“ a fiannčná podpora vlády pre verejné financie.
2. Trochu opatrne s tými „sociálnymi bývaniami“, pretože mladí to moc nechcú a starí by potrebovali niečo iné – skôr sociálne domovy dôchodcov v areáloch s parkom a ošetrovateľskou službou… a pozor na to, že tie trendy boli ako vo Viedni tak i v prvej RČS pred 2.svet.vojnou, nie teraz.
3. Naše „sociálne bývanie“, to bola mohutná bytová paneláková výstavba od 60.rokov – ktorú mamánkovia oteckov architektov pomenovali ako „králikárne“ a predstavme si, také paneláky sú aj na brehu Bodamského jazera vo Švajčiarsku/Rakúsku/Nemecku v súčasnosti…Aj naše v Petržalke majú dnes v 2026 cenu niekedy aj 300 tisíc Eur ( podľa rozlohy)…
4. Niečo dobrého bolo na tom zlom po roku 1993 – my sme išli v SR inou cestou ako v ČR a podľa zákona všetci – skutočne drvivá väčšina obyvateľov bytov či už štátnych, podnikových, družstevných, rozhodla sa kúpiť si svoj byt do súkromného vlastníctva pod hrozbou, že sa vytvorí vrstva podnikavcov, skupujúcich celé bytové domy a potom koristiacich zo zvyšovania nájomného ( takto sa to odohrávalo v ČR…) Dnes je iba v tom chyba, že si často spoločenstvá vlastníkov bytov v bytovom dome nevedia nič dohodnúť a platí tu patová situácia, z ktorej koristia správcovské spoločnosti, ktoré mali iba slúžiť udržiavaním a technickými službami…
5. Takže: národohospodári by radi videli niečo systémové v bytovej výstavbe.