150-tisíc Uzbekov nepríde, problémom je však migrácia po kapitalisticky

Odkedy v júni minulého roka premiér Fico navštívil Uzbekistan, v médiách, aj na sociálnych sieťach, sa objavuje strašenie príchodom 150-tisíc Uzbekov. Podobnú otázku dostal aj pred pár dňami v jednej z diskusných relácií minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

Fico, samozrejme, nehovoril o príchode 150-tisíc Uzbekov. Hovoril o tom, že Uzbekistan má „pripravených“ 200-tisíc pracovníkov na prácu v zahraničí a že Slovensko potrebuje 150-tisíc pracovníkov zo zahraničia. Konkrétne však v súvislosti s Uzbekistanom spomínal necelých 3 000 pracovných víz udelených na Slovensku v roku 2024.

Kto v skutočnosti potrebuje lacnú silu?

Prečo sa však z toho stala pomerne veľká téma? Niekto varoval pred kultúrnymi rozdielmi, niekto pred náboženskými rozdielmi a liberáli nechceli kritizovať migráciu, tak varovali pred Ficom. A kritizujem aj ja – túto migráciu po kapitalisticky.

V súčasnosti pracuje na Slovensku asi 120-tisíc pracovníkov zo zahraničia. A teraz sa hovorí o potrebe príchodu ďalších 150-tisíc pracovníkov so slovami „Slovensko to potrebuje“. Akurát, že v tejto „ekonomickej kolónii“ to potrebujú zamestnávatelia podnikajúci na Slovensku. A to sú v prvom rade nadnárodné korporácie so sídlom v zahraničí.

Fabriky ako prestupné stanice

Ich fabriky slúžia ako prestupná stanica lacnej pracovnej sily. A ak sa už minula lacná pracovná sila Slovákov a míňa sa aj tá od utečencov z Ukrajiny, treba lacnú pracovnú silu priviezť – napríklad z Uzbekistanu. Veď okrem lacnej pracovnej sily navyše príde aj dobrý biznis pre pracovno-personálne agentúry.

Takíto zamestnanci sú potom ľahšie „presvedčiteľní“, aby pracovali nadčasy, nezákonne či takpovediac „zvyšovali normy“, ktoré sú potom uplatňované aj na domácich pracovníkov. Pre súkromných zamestnávateľov je takýto zamestnanec len „položkou“. A ak táto položka znižuje náklady, majiteľ ju rád privíta. Slováci to nechcú robiť? Pôjdu „na západ“ a na ich miesto príde napríklad Uzbek.

Za prácou sa nemá cestovať z donútenia

Nemám, samozrejme, nič proti Uzbekom. A rozumiem, že ľudia cestovali, cestujú a budú cestovať za prácou. Presadzovanie čo najsebestačnejšej socialistickej ekonomiky je však o tom, aby občania Slovenska našli uplatnenie a dobre platenú prácu na Slovensku, nemuseli za prácou vycestovávať a nemuseli odchádzať od rodín. A o tom, aby aj občania Uzbekistanu našli uplatnenie a dobre platenú prácu v Uzbekistane, nemuseli za prácou vycestovávať a nemuseli odchádzať od svojich rodín.

S tým teda súvisí aj odmietnutie súčasného kapitalistického modelu pracovnej migrácie – kde ako prestupné stanice lacnej pracovnej sily v jednotlivých štátoch slúžia fabriky nadnárodných korporácií.

Ilustračné foto: Výrobné priestory fabriky Jaguar Land Rover (JLR) Nitra počas prehliadky v rámci 5. výročia otvorenia závodu. Nitra, 25. október 2023 (SITA/Martin Havran)

Autor článku

Tomáš Drobka

+ dalšie články od tohto autoraBio

• Tomáš Drobka

  Ropný protektorát a vojenské základne: Ako Spojené štáty americké ovládli rebríček najväčších zásob ropy
• Tomáš Drobka

  Epsteinove spisy: Keď sa bulvárna senzácia stáva dymovou clonou systému
• Tomáš Drobka

  Na akom „veľkom bielom koni“ tu môžeme jazdiť, ak žijeme v ekonomickej kolónii?
• Tomáš Drobka

  Dvojaký meter v športe: Prečo je Bielorusko terčom, zatiaľ čo iní sú nedotknuteľní?