Optimalizácia na úkor ľudí: ako tri desaťročia politických zlyhaní priviedli železnice k prepúšťaniu
- Marek Kopecký
Rok 2026 má byť pre Železničnú spoločnosť Slovensko významným míľnikom, no nie v zmysle zlepšenia služieb či rozvoja železničnej dopravy. Podľa aktuálnych plánov má totiž dôjsť k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov, ktoré sa dotkne najmä administratívy a predaja cestovných dokladov. Opatrenie, ktoré sa verejnosti prezentuje ako nevyhnutná optimalizácia, v skutočnosti otvára zásadnú otázku: prečo sa problémy verejnej dopravy na Slovensku už tradične riešia na úkor ľudí, ktorí v systéme pracujú alebo sú naň odkázaní?
Vysvetlenia odtrhnuté od reality
Železničná spoločnosť Slovensko avizuje, že prepúšťanie sa má začať v roku 2026, pravdepodobne v apríli, a zasiahnuť nízke jednotky percent zamestnancov. Podľa vedenia podniku sa obmedzenia nemajú dotknúť kľúčových prevádzkových profesií, a ich cieľom má byť zosúladenie objemu prác, rozvoj digitálnych predajných kanálov a zabezpečenie finančnej stability. Takéto vysvetlenie však pôsobí odtrhnuto od reality, ktorú dennodenne zamestnanci železníc zažívajú a s nimi aj cestujúca verejnosť.
Tri desaťročia politických zásahov
Železnice na Slovensku sú už viac ako tridsať rokov predmetom politických zásahov, reorganizácií a nedokončených reforiem. Od 90. rokov sa na poste ministra dopravy striedali nominanti rôznych politických strán – od HZDS v období vlád Vladimíra Mečiara, cez SDKÚ, ktorá sa na čele vlády s Mikuláša Dzurindom tvárila reformne, konkrétne s ministrami Jozefom Macejkom či Pavlom Prokopovičom, až po vlády Roberta Fica, kedy rezort viedli Ľubomír Vážny a Ján Počiatek. Neskôr boli do funkcií ministrov nominovaní SNS, Mostom-Híd, OĽaNO, či Sme rodina, ako Árpád Érsek, Andrej Doležal alebo Jozef Ráž ml. Napriek ideologickým, čiže spôsobom ich riadenia, rozdielom mali tieto obdobia spoločný, nelichotivý výsledok. Slovenské železnice zostali podfinancované, personálne poddimenzované, bez dlhodobej, stabilnej vízie, garantujúcu jej zmysluplný rozvoj.
Digitalizácia ako nástroj diskriminácie
Osobitne kritickým problémom je najmä systematické rušenie pokladní a predajných miest na železničných staniciach. Tento proces sa dlhodobo označuje za modernizáciu, no v praxi ide o bezohľadné presúvanie zodpovednosti zo štátu na jednotlivca. Predstava, že si každý cestujúci dokáže bez problémov kúpiť lístok cez aplikáciu alebo internet, ignoruje realitu veľkej časti obyvateľstva. Dôchodcovia, starší ľudia, osoby so zdravotným znevýhodnením, ľudia bez prístupu k moderným technológiám, či obyvatelia chudobnejších regiónov sú týmto prístupom fakticky vylučovaní z plnohodnotného využívania verejnej dopravy. Ide o zjavnú, priam bezohľadnú diskrimináciu, nerešpektujúcu aktuálnu situáciu v slovenskej populácii.
Ústup štátu zo sociálnej zodpovednosti
Zatvorená pokladňa totiž neznamená len zmenu formy predaja. Znamená stratu osobného kontaktu, poradenstva a istoty, že cestujúci dostane pomoc, keď ju potrebuje. Pre mnohých ľudí bola pokladňa jediným miestom, kde sa vedeli zorientovať v cestovaní, tarifách či zľavách. Namiesto podpory im dnes štát nepriamo odkazuje, že ak sa nevedia prispôsobiť digitálnemu svetu, musia niesť následky sami. Takýto prístup je v rozpore so samotnou podstatou verejnej dopravy, ako služby dostupnej pre všetkých. Zároveň ide o cielené rušenie stabilných pracovných miest v regiónoch, kde je ponuka zamestnania stále ešte veľmi obmedzená. Práca v pokladniach mala dlhodobý sociálny, ako aj miestny význam. Jej nahrádzanie anonymnými digitálnymi systémami nie je prejavom pokroku, ale dôkazom postupného ústupu štátu zo sociálnej zodpovednosti. Prísť na stanicu, kde sú všetky okienka zavreté, kde si nemáte možnosť uložiť batožinu alebo sa ísť informovať o odchode a príchode vlakov, je ilustračnou ukážkou elementárnej úcty k svojmu zákazníkovi.
Hazardovanie s bezpečnosťou na trati
Rovnako alarmujúca je situácia v oblasti údržby železničnej infraštruktúry. Napriek ubezpečeniam, že prevádzkové profesie sa prepúšťania netýkajú, realita dlhodobo poukazuje na kritický nedostatok zamestnancov, ktorí sa starajú o koľaje, výhybky a technickú bezpečnosť trate. Opakujem, že tento stav nevznikol zo dňa na deň. Je výsledkom rokov ignorovania potrieb praxe, šetrenia na personále a preťažovania zostávajúcich pracovníkov. Najvýraznejšie sa tento problém prejavuje počas zimy, keď sneh, mráz a nepriaznivé počasie odhaľujú personálnu poddimenzovanosť v plnom rozsahu. Meškania, výluky a prevádzkové zlyhania nie sú vždy nevyhnutným dôsledkom počasia, ale priamym následkom politických rozhodnutí, ktoré uprednostňovali krátkodobé rozpočtové úspory pred bezpečnosťou a spoľahlivosťou dopravy. Nedostatok pracovníkov v údržbe už dnes nepredstavuje len pracovný problém, ale potenciálne aj nemalé bezpečnostné riziko.
Verejná doprava má slúžiť ľuďom
Tváriť sa, že prepúšťanie prinesie finančnú stabilitu znamená zamieňať následky s príčinami. Problémy železníc nespôsobili radoví zamestnanci, ale dlhodobá absencia zodpovednej politiky, neustále sa opakujúce reorganizácie, ako aj samotné politické nominácie do vedenia podnikov a tým aj neschopnosť vnímať železnicu ako strategickú verejnú službu. Prepúšťanie v Železničnej spoločnosti Slovensko je preto zlyhaním všetkých vlád za posledných tridsať rokov. Ak má mať verejná železničná doprava na Slovensku budúcnosť, nestačí len kvetnato hovoriť o optimalizácii a digitalizácii. Je nevyhnutné otvoriť poctivú verejnú diskusiu o tom, aké služby má štát garantovať, čo všetko musí spraviť pre maximálnu spokojnosť cestujúceho, ako má chrániť pracovné miesta a akú hodnotu má mať práca ľudí, ktorí železnicu udržiavajú v chode. Preto by rok 2026 nemal byť ďalšou etapou ústupu, ale momentom, keď konečne pochopíme, že verejná doprava má slúžiť ľuďom, a nie sa od nich čoraz viac a viac vzďaľovať.
Ilustračný obrázok: Vlak na nástupišti 4 na železničnej stanici v Humennom (Foto: SITA/ZSSK)
Autor článku
Marek Kopecký
Jeden komentár
Pridaj komentár
Pred napísaním komentára sa musíte prihlásiť.
Podobné
Reviews for Optimalizácia na úkor ľudí: ako tri desaťročia politických zlyhaní priviedli železnice k prepúšťaniu
-
Peter Zajac-Vanka
4. februára 2026
No je to veľmi smutné dianie. Pretože práve železnice sú všade vo svete preferovaným systémom dopravy. Okrem iného aj preto, lebo znižujú uhlíkovú stopu dopravy uskutočňovanej autami a nákladnými prepravami áut. A aj u nás je systém železničnej prepravy "chrbtovou kosťou" terciálneho sektora národného hospodárstva. (Nie, slniečkari nemajú pravdu, že hlavným článkom tretieho sektoru - sektoru služieb, sú ich divadlá, výstavy a iné performancie...). Dobre, automatizácia si robí svoje a nie je to žiadna úspora nákladov, všetko automatizovať a digitalizovať. Ale ľudia sú "krvou" železníc. Aj keď očami laika to vyzerá, že železničný zamestnanec len stojí, a stojí, a sedí...ale príde vlak a on "maká", má na to 2-4 minúty a ide na tisíc percent. Marek, ale prečo si neberieme za príklad iné možnosti práce so železnicami? Niekde a aj u nás sa prevádzkujú vlaky súkromnými spoločnosťami ako LEO expres, Regio Jet... to iba ilustratívne. V Japonsku ale jazdia v určitých oblastiach vlaky, ktoré štátna preprava chcela zrušiť - ale prevzali si ju do prevádzky ( nie do vlastníctva!) miestne združenia a prevádzkujú ich ako DRUŽSTVO. To je niečo, že? V Japonsku! Miestni z obcí sa tým uživia, lebo cestujúci sú radi, že nestratili pohodlnú prepravu do obcí a do miest. Iný príklad - India: známa turistická dráha Darjeeling - áno, pôvodne slúžila železnica na koloniálnu prepravu od výroby čaju. Dnes je to turistická atrakcia, plne prevádzkovaná družstvami po celej trase. A my? Komunisti zamietli zamestnanecké samosprávy, lebo ekonomická demokracia bol "výplod" američana a nie Marxa. Že? "Ekonomický expert" Peter Zajac-Vanka sa mohol roztrhať, i tak ho ignorovali - dnes som na dôchodku a nemám ani len "volňáska" penzie na železnice. Nechcem. Chodím protestne autom...Také trate ako Zvolen - cez Rožňavu - Košice, alebo trate na Záhorí, kde každý pozná suseda z vedľajšej dzedziny, to všetko mohli komunisti zorganizovať ako družstvá...ale nie. To by nebol MONUMENT. Počkáme si, kým nejaká Aurora zas vystrelí...inak, výborný kritický článok, Marek.
Please sign in or register for a new account to leave a review.
No je to veľmi smutné dianie. Pretože práve železnice sú všade vo svete preferovaným systémom dopravy. Okrem iného aj preto, lebo znižujú uhlíkovú stopu dopravy uskutočňovanej autami a nákladnými prepravami áut. A aj u nás je systém železničnej prepravy „chrbtovou kosťou“ terciálneho sektora národného hospodárstva. (Nie, slniečkari nemajú pravdu, že hlavným článkom tretieho sektoru – sektoru služieb, sú ich divadlá, výstavy a iné performancie…). Dobre, automatizácia si robí svoje a nie je to žiadna úspora nákladov, všetko automatizovať a digitalizovať. Ale ľudia sú „krvou“ železníc. Aj keď očami laika to vyzerá, že železničný zamestnanec len stojí, a stojí, a sedí…ale príde vlak a on „maká“, má na to 2-4 minúty a ide na tisíc percent.
Marek, ale prečo si neberieme za príklad iné možnosti práce so železnicami? Niekde a aj u nás sa prevádzkujú vlaky súkromnými spoločnosťami ako LEO expres, Regio Jet… to iba ilustratívne. V Japonsku ale jazdia v určitých oblastiach vlaky, ktoré štátna preprava chcela zrušiť – ale prevzali si ju do prevádzky ( nie do vlastníctva!) miestne združenia a prevádzkujú ich ako DRUŽSTVO. To je niečo, že? V Japonsku! Miestni z obcí sa tým uživia, lebo cestujúci sú radi, že nestratili pohodlnú prepravu do obcí a do miest. Iný príklad – India: známa turistická dráha Darjeeling – áno, pôvodne slúžila železnica na koloniálnu prepravu od výroby čaju. Dnes je to turistická atrakcia, plne prevádzkovaná družstvami po celej trase.
A my? Komunisti zamietli zamestnanecké samosprávy, lebo ekonomická demokracia bol „výplod“ američana a nie Marxa. Že? „Ekonomický expert“ Peter Zajac-Vanka sa mohol roztrhať, i tak ho ignorovali – dnes som na dôchodku a nemám ani len „volňáska“ penzie na železnice. Nechcem. Chodím protestne autom…Také trate ako Zvolen – cez Rožňavu – Košice, alebo trate na Záhorí, kde každý pozná suseda z vedľajšej dzedziny, to všetko mohli komunisti zorganizovať ako družstvá…ale nie. To by nebol MONUMENT. Počkáme si, kým nejaká Aurora zas vystrelí…inak, výborný kritický článok, Marek.