Zabúdanie trestá sám život

Od obdobia, kedy bol prerušený vývoj a fungovanie predchádzajúceho ekonomického a politického systému, sa stalo „nemoderným“, ba až trestným, využívanie, či len pripomínanie jeho teoretických postulátov i praktických skúseností. To, o čom našu generáciu, dnes už „výbehovú“, učili, informovali a varovali, sa stalo najprv objektom výsmechu a popierania, a potom pre mladšie generácie už len predmetom kritiky, odsudzovania a jednoducho zabudnutia. Akoby tie teoretické postuláty a praktické skúsenosti ani neexistovali. A história sa nestala…

Keď mocnosť ignoruje právo

A zrazu náš súčasný život v šťastnejšom, dokonalejšom, slobodnejšom, demokratickejšom a prosperujúcejšom spoločenstve takýchto krajín narušil „úder“ politickej, vojenskej a ekonomickej svojvôle jednej z mocností sveta. Z rozhodnutia prezidenta tejto imperialistickej krajiny jej vojenská úderná skupina vojensky napadla inú slobodnú a suverénnu krajinu, zajala a ukradla jej prezidenta a odvliekla ho do väzenia na svojom území. S obvineniami, ktoré nemajú žiadny faktický podklad, ani dôkazy.

Tento protiprávny akt, vykonaný na očiach celého sveta, je sprevádzaný ďalšími protiprávnymi vyhrážkami, vyhláseniami a požiadavkami. O zhabaní naftových ložísk napadnutej krajiny, o strate suverenity tejto krajiny a jej riadení do budúcna cudzou mocnosťou. Nechýbali ani požiadavky o nutnosti, aby napadnutá krajina prerušila všetky ekonomické styky s krajinami, ktoré sa agresorovi nepáčia. Je zrejmé, že každému čitateľovi je jasné, že v texte ide o USA, ako agresora a o Venezuelu, ako obeť agresie.

Médiá a hľadanie stratenej pravdy

Od 3. januára prevažná väčšina médií, politikov, komentátorov, analytikov i iných odborníkov z rôznych uhlov pohľadu a s rôznym cieľom analyzuje, posudzuje, hodnotí a informuje o tejto „horúcej“ téme. Sú tu pravdy, polopravdy i nepravdy, zaručené i nezaručené informácie a pokusy predvídať ďalší vývoj a ich vplyv na medzinárodné vzťahy i medzinárodnú politiku. Väčšina z týchto slohových cvičení len málo pomáha občanom Slovenska správne sa zorientovať v ozajstných príčinách vzniknutého stavu. Ťažko v nich nájsť skutočný zdroj a dôvod vzniknutej situácie. Avšak pre občanov krajiny, od ktorých „štátna moc pochádza /Ústava SR/“, i pre menej „chytrých“ a menej skúsených politikov je takto veľmi ťažké nájsť poučenie, ako podobný stav nedopustiť, alebo čo je možné očakávať.

Politika ako koncentrované vyjadrenie ekonomiky

Zo „zabudnutia“ je potrebné vytiahnuť, či „oprášiť“ teoretické vyjadrenia niektorých socialistických teoretikov a politikov. Ako prvá a základná je téza o tom, že „politika je koncentrované vyjadrenie ekonomiky“. To znamená, že politika vládnucej moci sa robí a smeruje v takom duchu, aby zabezpečovala ekonomické záujmy vládnucej triedy. Vlády kapitalistických krajín v záujme zvyšovania ziskov, kapitálu a moci oligarchov zabezpečujú pre nich nielen ekonomické a politické podmaňovanie svojich občanov, ale aj prerozdeľovanie sveta, aby sa ich kapitál, zisky a moc znásobovali ešte viacnásobnejšie.

Finančný kapitál a strata nezávislosti

Ďalšia myšlienka, ktorú je namieste pripomenúť je, že „…prechod kapitalizmu do štádia monopolistického kapitalizmu, do finančného kapitalizmu, je spojený so zostrovaním boja za rozdelenie sveta“. Ak sa vplyv USA a ich anglosaských spojencov od konca deväťdesiatych rokov minulého storočia rozšíril aj na krajiny východnej Európy, nebolo to nič iné, ako „prerozdelenie sveta“. Pretože aj zásluhou uvedenej akcie sa ďalej zvýšila kapitálová sila oligarchie v imperialistických mocnostiach a nadnárodných spoločnostiach, a dnes hľadajú ďalšie zdroje svojich ziskov. Americkí vlastníci monopolov si vyhodnotili, že teraz sú na rade latinskoamerické krajiny.

V tej istej práci, z ktorej sú citované predchádzajúce dve myšlienky je tiež uvedený postreh: „Finančný kapitál je taká veľká a možno povedať rozhodujúca sila vo všetkých ekonomických a vo všetkých medzinárodných vzťahoch, že si vie podrobiť a v skutočnosti si aj podrobuje štáty, ktoré sú politicky úplne nezávislé“. „Finančnému kapitálu však prirodzene najlepšie „vyhovuje“ a prináša najväčší osoh také podrobenie, ktoré je spojené so stratou politickej nezávislosti podrobovaných krajín a národov“. Venezuela bola príliš dlho „tŕňom v oku“ americkému kapitálu a jeho vládnej moci, tak bola „na rade“ medzi prvými. Samozrejme aj z dôvodu vhodných objektívnych podmienok, ktoré sa v súčasnej medzinárodnej situácii vyskytli.

Boj o zdroje nekončí

Ozývajú sa, a ešte sa budú opakovať „zdôvodňovania“ a „ospravedlňovania“ príčin zásahu voči Venezuele, ale aj voči Mexiku, Kube, možno aj voči Paname, Grónsku… Ktovie voči komu ešte. I tu však existuje prognóza, na základe vedeckých analýz historických skúseností. Ten istý teoretik a politik, v tej istej práci už v roku 1917 uvádzal: „Pre finančný kapitál majú význam nielen už objavené suroviny, nové zdroje, ale aj zdroje, ktoré môžu byť objavené, lebo technika sa dnes rozvíja neuveriteľne rýchlo a územia, dnes nevyužiteľné môžu sa využiť zajtra, ak sa nájdu nové metódy, ak sa na to venuje dostatok kapitálu.“

Poučenie: História trestá za neznalosť

V charakteristike imperializmu a jeho historických činoch sú skryté dôvody agresívneho správania sa mocností a vojen, ktoré sa viedli a vedú aj dnes. Socialistickí teoretici a politici to už dávno dokázali, zanalyzovali a argumentovali. Občania, oklamaní kapitalistickou propagandou a manipuláciou verejnej mienky tieto „pravdy“ odmietli. Nanešťastie, teraz zoči – voči tvrdej realite tápajú a trestom je im bezmocnosť a neistota z budúcnosti, pre seba i naše nasledujúce generácie. Jeden filozof ešte na začiatku minulého storočia podobný prístup vyjadril takýmito slovami: „História nič neučí, len trestá za neznalosť historických skúseností a poučení“.

Foto: Protestujúci sa zhromaždili pred Bielym domom v sobotu 3. januára 2026 (SITA/AP/Julia Demaree Nikhinson)

Autor článku

Pavol Suško

+ dalšie články od tohto autoraBio

• Pavol Suško

  Zabúdanie trestá sám život
• Pavol Suško

  Sloboda a demokracia v terajšom kapitalizme: Keď suverénna krajina žiada o súhlas
• Pavol Suško

  Primitívny revanšizmus: Ako devastátori znehodnocujú prácu státisícov ľudí a prečo sa to netýka len Čulenovej sochy