Máme sa dobre? Nie my, ale partia milionárov. A priepasť sa prehlbuje

Predvianočný ošiaľ sa ma netýka, ale sledujem okolie a tiež vidím pribúdať reportáže o predvianočnom strese, nakupovaní či zháňaní financií na darčeky. Aj tento rok budú parkoviská pred nákupnými centrami plné.

Máme sa teda dobre, tak ako by zrejme povedal premiér Fico, keby tieto parkoviská zbadal?

1. Je tu určite lepšie prostredie než v krajinách, ktoré sú ničené/zničené vojnou či prírodnými katastrofami, alebo ako v krajinách, ktoré boli koloniálne (a dnes sú neo-koloniálne) drancované.

Tiež je tu v celosvetovom meradle vcelku bezpečne (v krádežiach či lúpežiach radšej „dobiehať západ” netreba). Na to však zrejme „plné parkoviská” neodkazujú.

2. Máme sa konzumne.

Podstatou života v neskorom kapitalizme je nakupovanie. Komerčné televízne stanice žijú z reklám, a tak divákom neustále reprodukujú, čo majú nakupovať.

Ľudia nakupujú, aj keď by nemuseli, a čo sa Vianoc týka, potvrdzujú to reakcie obchodov, ktoré po sviatkoch bilancujú, koľko nepotrebných či nevhodných darčekov im zákazníci vrátili späť. Kto na predvianočné nákupy nemá dostatok financií, tomu je ponúknutá „zaručene výhodná” pôžička. A kto dostane v práci odmeny navyše, väčšinou si veľa neodloží.

Žijeme navyše v kapitalizme korporátnom. Malé obchody a rôzne „večierky” vytlačili a vytláčajú supermarkety a nákupné centrá. A tak väčšina ľudí, ktorí niečo potrebujú, nakoniec skončí v tých pár veľkých obchodoch.

A možno aj keď nič nepotrebujú, ale z televízie hlásia, že v jednom obchode je akcia, v letáku píšu, že v druhom obchode je akcia, a treba to stihnúť, kým „neuplynie”.

Ak by sme zároveň nežili v ére internetových obchodov, tie parkoviská by sa museli ešte rozširovať.

3. Ale hlavne – máme sa nerovne.

Hovorí sa (metodika hore-dole) okolo 950-tisíc občanoch Slovenska ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením, a zároveň je tu partia milionárov so svojimi „úspešnými príbehmi”.

Neviem ako Robert Fico, ale ja poznám viac chudobných než milionárov. A bežnému pracujúcemu človeku netreba vysvetľovať, že sa má dobre. Vie z čoho žije, a zároveň vidí, čo vystavuje v médiách či na sociálnych sieťach „na obdiv” podstatne bohatšia časť populácie.

Robotník vie, že dobre sa nemá v prvom rade on, ale ten, kto z jeho lacnej pracovnej sily ťaží.

Slovenská sociálna demokracia vyhlasuje, že je „rustikálna”, no svojim pohľadom na spoločenskú nerovnosť má bližšie ku „kaviarni”, a papalášske maniere má často také, že Sankara by ich hneď posadil do lacnej škodovky.

Neplatí totiž, že sa máme dobre.

Niektorí sa majú veľmi dobre, iní sa zas majú veľmi zle.

A priepasť medzi týmito skupinami (ktorú ignoruje koalícia aj opozícia) sa len ďalej prehlbuje.

Foto: Atmosféra v nákupnom centre v Bratislave počas sviatku zliav – Black Friday, ktorým sa začína obdobie predvianočných výpredajov a akcií (SITA/Bokor Tomáš)

Autor článku

Tomáš Drobka

+ dalšie články od tohto autoraBio

• Tomáš Drobka

  #molongui-disabled-link

  Aký je váš obľúbený politik? Vzorom je vojnový zločinec – čo to o nás hovorí?
• Tomáš Drobka

  #molongui-disabled-link

  Staráme sa o odkázaných, zisk neprodukujeme. Systém na nás kašle aj po reforme?
• Tomáš Drobka

  #molongui-disabled-link

  „Kried za systém” sa nikto báť nebude (Revolúcia by začínala od „Dosť bolo kapitalizmu!”)
• Tomáš Drobka

  #molongui-disabled-link

  Ktorí propagandisti patria do škôl? Prečo sa v ich posudzovaní nemeria rovnakým metrom?