Pred 76 rokmi vznikla Nemecká demokratická republika, prvý štát robotníkov a roľníkov na nemeckom území
- František Škvrnda, st.
V októbri 1949 bola vyhlásená nielen Čínska ľudová republika, ale vznikol aj nový socialistický štát v Európe, Nemecká demokratická republika (Deutsche Demokratische Republik, ďalej len NDR). Pripomínať túto udalosť je pre západný hlavný politicko-mediálny prúd už takmer tabu. Ak sa o NDR hovorí, tak pre jej zložitý vývoj to v tomto prúde sprevádza množstvo výmyslov, klamstiev i útokov.
Nemecko sa hneď po skončení druhej svetovej vojny stalo objektom zápasu v utvárajúcej sa bipolarite. Nacistickí pohlavári, esesáci, ale aj vojaci Wehrmachtu utekali pred Červenou armádou a vzdávali sa radšej vojskám západných mocností. Nebezpečný plán spriadal zúrivý antikomunista a rusofób Winston Churchill, ktorý v máji 1945 zadal britskému generálnemu štábu úlohu vypracovať plán možného útoku na ZSSR. Navrhoval doň nasadiť poľskú antisovietsku odbojovú organizáciu Armiu Krajowu, ktorá mala k dispozícii asi 100 000 mužov, ako aj vojakov Wehrmachtu, ktorý ešte nebol úplne odzbrojený. Operácia dostala krycí názov Unthinkable (Nemysliteľná) a bola odtajnená až v roku 1998.
Na základe Postupimskej konferencie sa Nemecko, ktoré sa malo demilitarizovať a denacifikovať, rozdelilo na štyri okupačné zóny: sovietsku, americkú, britskú a francúzsku. Berlín, hlavné mesto porazeného Nemecka, ktorý sa celý nachádzal v sovietskej okupačnej zóne, bol z tohto členenia vyňatý a rozdelil sa tiež na štyri sektory. Rozdelené Nemecko i Berlín mali byť pod spoločnou kontrolou štyroch veľmocí. V marci 1948 sovietsky zástupca opustil po viacerých západných obštrukciách Spojeneckú kontrolnú radu, čím sa studená vojna naplno spustila aj v rozdelenom Nemecku.
Od mája do decembra 1946 sa postupne uskutočnili regionálne a komunálne voľby vo všetkých zónach. Rozdielny vývoj sovietskej a západných zón sa začal už v januári 1947, keď sa americká a britská okupačná zóna spojili do tzv. Bizónie, ku ktorej sa v apríli 1949 pridružila aj francúzska zóna a vznikla Trizónia. Významný krok k definitívnemu rozdeleniu znamenala v júni 1948 menová reforma. Od 24. júna po zavedení západnej marky aj v západných sektoroch Berlína (čo bolo v protiklade so štatútom mesta) začala ich blokáda sovietskou zónou. Západné sektory boli zásobované mohutným leteckým mostom. Blokáda nebola účinná a 12. mája 1949 bola zrušená.
Na území Trizónie vznikla 23. mája 1949 Nemecká spolková republika (Bundesrepublik Deutschland – ďalej len NSR), keď v ten deň nadobudla účinnosť jej Ústava (Grundgesetz). Hlavným mestom sa stal Bonn.
Neformálne k NSR patril aj Západný Berlín (územie amerického, britského a francúzskeho sektora), ktorý bol však enklávou v NDR. Bol to len neoficiálny názov a status mesta bol vágny. V Západnom Berlíne síce platili ústava a zákony NSR, ale jeho predstavitelia nemali hlas v Bundestagu (parlament NSR) a občania nevykonávali ani vojenskú službu. Mesto bolo rozdelené ostnatým drôtom, ktorý po auguste 1961 nahradil Berlínsky múr.
V apríli 1946 sa v sovietskej zóne zlúčili Komunistická strana Nemecka a Sociálnodemokratická strana Nemecka a vytvorili Jednotnú socialistickú stranu Nemecka (ďalej len SED). Uskutočnila sa tam aj pozemková reforma. 7. októbra vznikla na území sovietskej okupačnej zóny NDR, ktorej hlavným mestom sa stal Berlín (bez Západného Berlína). Štát mal socialistický charakter, viedla ho SED a fungovalo v ňom centrálne riadené a plánované hospodárstvo.
NDR bola objektom kolosálneho propagandistického pôsobenia Západu, ktoré bolo jednoduchšie, lebo v ňom nebola jazyková bariéra a mohlo sa viesť s menšími nákladmi z NSR. Podnecovala sa aj emigrácia, pričom Západ sa zameriaval najmä na získavanie odborníkov. V júni 1953 aj pod vplyvom západnej propagandy v zložitých sociálno-ekonomických pomeroch vznikla veľká vlna protisocialistických protestov.
Zlomom vo vývoji dvoch nemeckých štátov bolo prijatie NSR do NATO 6. mája 1955. Ako odpoveď na tento krok vznikla 14. mája Varšavská zmluva. V NDR sa v marci 1956 vytvorila Národná ľudová armáda (Nationale Volksarmee). V 70. rokoch začala nová východná politika NSR, ktorá viedla k uznaniu jej povojnových hraníc v Európe a výrazne prispela k procesu zníženia napätia v Európe i vo svete, ktorý sa označuje za détente.
V lete 1989 sa emigrácia občanov NDR zvýšila. Prekvapujúci pád Berlínskeho múru 9. novembra 1989 sa považuje za jeden z míľnikov konca bipolarity. Veľmi rýchlo, aj so súhlasom sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova, došlo 3. októbra 1990 k „zjednoteniu“ Nemecka. Bolo to však surové a pomstychtivé „pohltenie“ NDR západným Nemeckom, ktoré z masy jej obyvateľov urobilo občanov druhej kategórie. Obzvlášť krutý bol postup proti bývalým príslušníkom silových zložiek. Negatívne politické, sociálno-ekonomické i kultúrne následky „pohltenia“ sa stále prejavujú. Ide o dôkaz bezohľadného charakteru súčasnej nemeckej kapitalistickej moci, ktorá sa ocitá vo vážnej kríze. Obraz nového silnejšieho Nemecka aj ako „lokomotívy EÚ“ bledne. Okrem toho vládnuce elity akoby zabudli, že militarizmus a rusofóbia v dejinách zaviedli Nemecko len do nešťastia.
Hospodársky najrozvinutejšie časti Nemecka boli v NSR. Voči NDR ako socialistickému štátu sa uplatňovali zákazy vývozu západných technológií a iné obmedzenia. Napriek tomu NDR patrila so ZSSR a ČSSR k technologicky a ekonomicky najrozvinutejším socialistickým štátom. Bezpochyby aj NDR mala nedostatky, ale išlo o model nemeckého štátu, ktorý bol historicky nový a napriek sofistikovaným i zákerným útokom sa rozvíjal. To, že bol vo viacerých ohľadoch príťažlivý, dokazuje nostalgia po NDR, najmä po sociálno-ekonomickom a kultúrnom živote v nej, ktorá sa na „pohltenom“ území stále prejavuje.
Autor článku
František Škvrnda, st.
Podobné
Reviews for Pred 76 rokmi vznikla Nemecká demokratická republika, prvý štát robotníkov a roľníkov na nemeckom území
There are currently no reviews for Pred 76 rokmi vznikla Nemecká demokratická republika, prvý štát robotníkov a roľníkov na nemeckom území
Please sign in or register for a new account to leave a review.