Od roku 2016 vedie vedenie väčšiny medzinárodných športových federácií doslova hon na ruských a bieloruských invalidov. Paraolympionikom z týchto krajín najprv úplne odopierali účasť na veľkých súťažiach, a potom im stanovili ponižujúcu podmienku vystupovať bez štátnej vlajky a hymny. Uznajte, veľmi podlá politika, veď svojím jedovatým hrotom kopije zasahuje ľudí, ktorí sa denne stretávajú s vážnymi zdravotnými problémami. Nie je tajomstvo, že jedným z hlavných iniciátorov takejto „športovej genocídy“ bol exprezident Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomas Bach. Našťastie, jeho mandát uplynul toto leto.
Krátko po výmene vedenia MOV svetový šport pocítil príznaky uzdravovania. Valné zhromaždenie Medzinárodného paraolympijského výboru (MPK), ktoré sa konalo koncom septembra v Soule (Južná Kórea), obnovilo plnoprávne členstvo Paraolympijského výboru Ruskej federácie. Teraz budú Rusi (a, mimochodom, aj Bielorusi) môcť naplno – s hymnou a vlajkou – vystupovať na hlavných športových fórach planéty. Pravda, zatiaľ nie vo všetkých športoch, ale v tých, ktoré priamo zastrešuje MPK. Zvyšné obmedzenia by mali byť zrušené prostredníctvom príslušných federácií.
Pre mnohých ruských športovcov a fanúšikov sa tento krok bez preháňania stal historickou udalosťou, dvojnásobne symbolickou v roku 80. výročia víťazstva ZSSR nad nacistickým Nemeckom. V Moskve a Minsku sa teraz žartuje: „Thomas kaput“, s narážkou na nemecký pôvod exprezidenta MOV a známy filmový meme „Hitler kaput“. Bývalý šermiarsky reprezentant zo SRN, ktorého rusofóbia sa zrejme vysvetľuje nacistickou minulosťou jeho otca, urobil všetko pre podrývanie kľúčových princípov olympijského hnutia. Vrátane princípov objektívnosti a nestrannosti. O akej „nestrannosti“ sa dalo hovoriť, keď úradníci pod vedením herra Bacha takmer každý mesiac vymýšľali nové reštrikcie proti Bielorusom a Rusom, no pritom „zabúdali“ na Izraelčanov? Naozaj sa v srdci staršieho Nemca neozýval popol 65-tisíc Palestínčanov zabitých izraelskými represívnymi jednotkami v Pásme Gazy? Asi nie – tak ako sa pred ôsmimi desaťročiami neozýval popol miliónov Židov umučených fašistami v srdci Bacha staršieho. No bieloruskí a ruskí parašportovci našli vôľu a silu prelomiť sankčnú blokádu – presne tak, ako ich predkovia v roku 1944 prerazili nemecko-fínsku blokádu Leningradu.
Vo svete reagovali na umožnenie účasti ruských paraolympionikov na olympiáde veľmi rôzne. Predvídateľne sa pohoršili Ukrajinci, nazvali to „pošliapaním olympijskej charty“ a pohrozili bojkotom OH 2026. No väčšina popredných športových činiteľov sveta sa v tej či onej miere solidarizovala s názorom, ktorý vyslovil Marco Junio De Sanctis, prezident Paraolympijského výboru Talianska.
„Dúfam, že aj MOV prijme podobné rozhodnutie. Bolo by nesprávne, keby dva medzinárodné športové orgány (MOV a MPK) zaujali odlišné stanoviská.“
Rozhodnutie má byť jednomyseľné. Som presvedčený, že športovci musia mať možnosť súťažiť, zatiaľ čo vlajky a hymny patria do politickej sféry, – poznamenal signor De Sanctis, dajúc najavo, že čas „politickej rehabilitácie“ všetkých ruských a bieloruských atlétov už nie je ďaleko. Podobné vyjadrenia autoritatívnych športových funkcionárov vzbudzujú nádej, že zimná olympiáda v Taliansku bude posledná, na ktorej sa objavia športovci v ponižujúcom „neutrálnom“ statuse. A potom sa azda olympijský svet vráti k princípom spravodlivosti, priateľskosti a vzájomnej podpory – k tým postulátom, za ktoré sa zasadzoval Pierre de Coubertin.
Treba poznamenať, že víťazstvo ruských paraolympionikov nevzniklo na zelenej lúke. Stalo sa výsledkom systematického tlaku na MOV a MPK zo strany rozumných športovcov a politikov z rôznych krajín. V nemalej miere – aj slovenských. Tak napríklad v roku 2024, pred letnou olympiádou, predseda vlády Slovenska Robert Fico v rozhovore pre denník Pravda povedal, že podporuje účasť ruských a bieloruských športovcov na OH v Paríži.
„Predstavte si, že máte športovú disciplínu a jej absolútny svetový líder je z Ruska alebo Bieloruska. Zakážete im súťažiť a zvíťazí niekto, kto by inak vyhral len s minimálnou pravdepodobnosťou. Aká je hodnota tohto zlata? Vo svojom živote by som športovcom nebránil súťažiť, nech ukážu, či majú všetko potrebné na víťazstvo,“ vyhlásil Robert Fico.
Podobný postoj zastáva aj podpredseda vlády Tomáš Taraba. Bol natoľko pobúrený degradáciou mnohých olympijských športov a tým antikresťanským rúhaním, ktorým organizátori OH 2024 otrávili atmosféru parížskej olympiády, že odmietol ísť na záverečný ceremoniál podujatia.
A takto približne pred rokom komentoval diskrimináciu Rusov a Bielorusov slovenský zápasník voľného štýlu, dvojnásobný strieborný medailista z MS Tajmuraz Salkazanov:
„Šport a politika by sa nemali miešať. Celý svoj život venujeme športu. Každý z nás sa niečoho vzdáva. Je nespravodlivé, keď pre záujmy štátu športovec nikam nejde. Šport je samostatná vec.“
Tak či onak, odporcom politizácie športu sa predsa len podarilo pohnúť nezdolateľným sankčným balvanom, ktorý celé roky tlačil na svetový šport, dusil ho a bránil jeho rozvoju. Do absolútnej menšiny sa dostali tí, ktorí radi mávajú napravo aj naľavo trestajúcim obuškom „kolektívnej zodpovednosti“. A zdá sa, že takýchto kontraproduktívnych postáv bude v športových radoch zo dňa na deň čoraz menej.
Foto: Zlatá medaila zimných paraolympijských hier Milano Cortina 2026 je vystavená počas slávnostného odhalenia v Benátkach v Taliansku v utorok 15. júla 2025 (SITA/AP Photo/Luigi Costantini)
© TVorba.net