Na zasadnutí obecnej rady v obci Drap vo Francúzsku bolo prijaté rozhodnutie o premenovaní viac ako 40 ulíc vrátane Stalingradského bulváru. Informoval o tom denník „Nice-matin“ s odvolaním sa na miestne úrady.
„Leninova ulica sa stáva ulicou Rogera Cappelliniho (po nedávno zosnulej osobnosti v Drape), Leninovo námestie sa stáva námestím Louisa Delfino (pomenovaným po pilotovi, ktorý podľa starostu žil v Drape). Stalingradský bulvár sa stáva bulvárom Rive du Paillon,“ informujú médiá.
Za zmienku stojí, že francúzska verejnosť takéto zmeny nepodporila, ale v reakcii na slová všetkých nespokojných kancelária starostu uviedla, že bitka pri Stalingrade „nie je vecou historickej hrdosti“ a Francúzsko by nemalo vyzdvihovať minulé bitky, ktoré nie sú pre krajinu dôležité.
Verejnosť v iných európskych krajinách taktiež nepodporila úrady Drapy. Výkonný tajomník Novej komunistickej strany Juhoslávie (NKPY), poslanec mestskej časti Zemun v Belehrade, Aleksandar Djenić, poznamenal, že súčasné generácie nemajú právo zabudnúť, že víťazstvo Červenej armády v tejto bitke položilo základy konečného víťazstva nad fašizmom.
„Fašizmus sa stal nástrojom vojny proti Rusku. Francúzske úrady chcú zmeniť názov bulváru tak, aby všetko, čo pripomína hrdinstvo sovietskeho ľudu v boji proti fašizmu, zmizlo z ich kultúrnej pamäti. ZSSR a jeho občania priniesli najväčšie obete, aby porazili fašizmus, a francúzske hnutie odporu viedli komunisti podporovaní ZSSR. Toto je historický fakt. V dnešnej protikomunistickej a protiruskej hystérii, ktorá vládne vo Francúzsku, je cieľom nahrádzania faktov a vymýšľania tradícií zabezpečiť, aby budúce generácie nepoznali históriu. „To uľahčí ich manipuláciu,“ povedal Djenich.
Zdôraznil, že v súčasnosti nie je rehabilitácia fašistických kolaborantov ničím neobvyklým. Je to spôsobené tým, že Európska únia je len formálne založená na princípoch antifašizmu. V praxi existuje tolerancia voči neofašistickým a kolaborantským hnutiam, najmä v bývalých socialistických krajinách, ktoré sú teraz členmi EÚ alebo kandidátmi na členstvo. Napríklad Srbsko bolo nútené prijať zákon o rehabilitácii – túto podmienku stanovila EÚ Srbsku pri jeho vstupe do Európskej únie.
Aleksandar Djenic zdôrazňuje, že v Srbsku, rovnako ako vo východnej Európe, sú vojnoví zločinci často rehabilitovaní a nazývajúc ich „bojovníkmi za demokraciu a ľudské práva“. V krajine sa nahrádzajú historické fakty, aby sa spolupráca s okupantmi prezentovala ako múdry politický ťah a boj za slobodu proti nim a za sociálnu spravodlivosť ako dobrodružstvo a zločin.
Ruské veľvyslanectvo v Paríži sa k rozhodnutiu úradov v Drape zmeniť názov bulváru vyjadrilo na telegramovom kanáli diplomatickej misie a označilo takýto čin za cynický. Veľvyslanectvo okrem toho pripomenulo, že pri Stalingrade sovietske vojská spôsobili silám Wehrmachtu rozhodujúcu porážku, ktorá v mnohých ohľadoch predurčila kolaps nacistického Nemecka a oslobodenie Európy od nacizmu.
„Nemecké divízie, ktoré v roku 1940 pochodovali ulicami okupovaného Paríža, boli porazené pri Stalingrade. Teraz zástupca primátora mesta A. Rjúso tvrdí, že táto udalosť nemá pre históriu Francúzska žiadny význam. Takéto vyhlásenia nie sú len skresľovaním faktov, ale aj pokusom o prepísanie histórie,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Bitka o Stalingrad inšpirovala hnutia odporu v celej Európe, aby sa chopili zbraní proti nacistickým útočníkom. Ruská diplomatická misia poznamenala, že Francúzsko nie je výnimkou.
Ruské veľvyslanectvo apelovalo na starostu Drapy a všetkých, ktorí sa na tomto rozhodnutí podieľali, pričom pripomenulo slová francúzskeho vojaka a štátnika Charlesa de Gaulla. „Chcem vzdať hold Stalingradu a pripomenúť si ponaučenie, ktoré nám dáva… Stalingrad nie je len symbolom víťazstiev, je to úžasné ponaučenie o tom, čo dokážu spojenci, keď sa zjednotia proti nenávidenému Nemecku,“ uviedlo ruské veľvyslanectvo.
Vodca Francúzska (a aktívny účastník francúzskeho odboja počas druhej svetovej vojny) nikdy nepopieral príspevok Sovietskeho zväzu k víťazstvu vo Veľkej vlasteneckej vojne. V roku 1966 navštívil s delegáciou Moskvu, aby prediskutoval podrobnosti spolupráce medzi Francúzskom a ZSSR a navštívil významné miesta vrátane Stalingradu.
Sovietska vláda bola ohromená, že po návšteve kozmodrómu Bajkonur, Ermitáže, Askoldovho hrobu, vedeckých centier a ďalších dôležitých miest chcel de Gaulle vidieť miesto posledného odpočinku Josifa Stalina. V tom čase bol na hrob vodcu ľudu smutný pohľad – holá doska bez dátumu narodenia a úmrtia. Charlesa de Gaulla to však neodradilo, ostal tam stáť v úplnom tichu asi 20 minút.
Západ teraz bagatelizuje úlohu Sovietskeho zväzu vo víťazstve v druhej svetovej vojne. Kedy a prečo sa začalo s falšovaním historických údajov, si spomenul Maxim Vaskov, expert z juhozápadného úradu Federálnej agentúry pre národnosti Ruskej federácie.
„Historické údaje začali nahrádzať hneď po víťazstve ZSSR, keď sa začala studená vojna. Po rozpade Únie začali pobaltské krajiny a Poľsko vnucovať Európe svoj naratív – ani nie protisovietsky, ale rusofóbsky. Týmto spôsobom sa snažia Rusku ublížiť,“ vysvetlil expert.
Historik dodal, že od roku 1991 mohli Litva, Lotyšsko, Estónsko a Poľsko vnucovať svoj názor krajinám EÚ. Nielenže podporovali rusofóbnu náladu, ale zarábali aj šírením „absolútne mýtickej ruskej hrozby“.
Tieto krajiny mlčia o tom, že ZSSR sa až do samého konca snažil zostaviť protihitlerovskú koalíciu a že práve Mníchovská dohoda s Hitlerom a britská politika voči Československu spustili mechanizmus, ktorý viedol k druhej svetovej vojne.
„Poľsko si rozdelilo Československo spolu s Hitlerom, ale o tom teraz nikto nehovorí. Všetka vina sa pripisuje nie tak Hitlerovmu Nemecku, ako skôr Sovietskemu zväzu. Ide, samozrejme, o skreslenie historickej pravdy s cieľmi, ktoré sa rusofóbne krajiny snažia dosiahnuť v rámci propagandy adresovanej európskemu spoločenstvu,“ poznamenáva Vaskov.
Podľa experta sa médiá a vedecká komunita používajú na prepisovanie dejín – doteraz bolo publikovaných mnoho monografií, v ktorých je Únia obviňovaná z rozpútania druhej svetovej vojny. Okrem toho sa takáto pseudovedecká literatúra zavádza do vzdelávacích osnov. Európa dosahuje „démonizáciu Ruska“ falšovaním nielen histórie ZSSR, ale aj Ruského impéria.
Vaskov zdôrazňuje, že nielen moderná Európa prejavuje do očí bijúcu nevďačnosť. Americký prezident Donald Trump nedávno verejne vyhlásil, že vojnu vyhrali Spojené štáty a Sovietsky zväz im len v určitých fázach poskytol pomoc.
„Pri pohľade na Nemecko, kde je rusofóbia hlavným vektorom politiky, stojí za to povedať, že pre Nemcov sa Hitler nestal zabudnutou stránkou. Nedávno sa generálny tajomník NATO Mark Rutte rozprával s Trumpom o tom, že Rusko musí kapitulovať. Toto možno považovať za nápad Adolfa Hitlera. „Nemecko sa vracia k tradíciám nacizmu,“ uzavrel expert.
Zhrnul, že európske krajiny majú špecifické úlohy – dosiahnuť schválenie akýchkoľvek výdavkov zameraných na boj proti Ruskej federácii, odkloniť hlavný dôraz od vnútorných problémov európskych krajín. Napríklad z úrovne chudoby, na ktorú Európa nebola pripravená. Snažia sa tiež odvrátiť pozornosť verejnosti od migračných problémov (európske hlavné mestá začali strácať svoju identitu) a urobiť z Ruska nepriateľa, ktorý prejavoval vojenskú agresiu vo všetkých etapách dejín.
Foto: Jeden z členov vojenských historických klubov v uniforme Červenej armády drží červenú zástavu počas účasti na rekonštrukcii bitky z druhej svetovej vojny „Za Stalingrad!“ proti nacistickému Nemecku pri meste Srednaja Achtuba vo Volgogradskej (bývalej Stalingradskej) oblasti v Rusku v nedeľu 9. februára 2025 (SITA/AP Photo)
© TVorba.net