Kuba: Pozemková reforma rozzúrila USA, embargo trvá dodnes. Batistov režim zanechal 20-tisíc obetí
- František Škvrnda st.
O kubánskej revolúcii
V súvislosti s 26. júlom spojeným s rovnomenným hnutím, ktoré uskutočnilo kubánsku revolúciu považujeme za potrebné opakovane zdôrazniť, že išlo o udalosť, ktorá viedla k nevídanej historickej zmene na západnej pologuli, rovno „pod nosom“ arogantného a krutého amerického imperializmu. Kubánska revolúcia predstavuje udalosti, ktoré v 50. rokoch minulého storočia viedli k zvrhnutiu prowashingtonského nenávideného režimu Fulgencia Batistu. K moci sa dostal vojenským prevratom v marci 1952. Revolucionári vedení Fidelom Castrom nastolili začiatkom januára 1959 na Kube novú moc, ktorá vyvolala nesmiernu nenávisť USA pretrvávajúcu dodnes.
Za začiatok kubánskej revolúcie sa spravidla považuje 26. júl 1953, keď skupina asi 160 revolucionárov pod vedením radikálneho právnika Castra so zbraňami zaútočila na kasárne Moncada s cieľom zvrhnúť Batistov režim. Útok sa skončil neúspešne. V boji padlo len 8 revolucionárov, ale asi 100 z nich bolo umučených vojenskou políciou, ktorá ich zajala. Castrovi sa s niekoľkým ďalšími podarilo utiecť, ale zakrátko ich objavili a postavili pred súd. Na svoju obhajobu predniesol Castro slávnu reč „Dejiny mi dajú za pravdu“, ktorá má nadčasový charakter. Bol odsúdený na 15 rokov väzenia.
V máji 1955 Batista vyhlásil všeobecnú amnestiu, pri ktorej boli prepustení na slobodu i väzni odsúdení za útok na kasárne Moncada. Castro mal však zákaz vystupovať na verejnosti a preto odišiel do Mexika, kde založil Hnutie 26. júla (Movimiento 26 de Julio). K hnutiu sa pripojil aj argentínsky lekár Ernesto „Che“ Guevara.
Na jachte Granma sa 2. decembra 1956 na juhovýchode Kuby tajne vylodila skupina 82 partizánov vedených Castrom. Začiatky cesty k revolúcii boli ťažké. Už 3 dni po vylodení skupinu na presune do hôr Sierra Maestra odhalili a napadli Batistovi vojaci, ktorí jej spôsobili značné straty, ale ju nezastavili. Vládne médiá všetky správy o povstalcoch cenzurovali a vytvárali dojem, že po vylodení boli zničení. Partizáni nadviazali styky s miestnymi roľníkmi, ktorí im pomáhali a pridávali sa k nim. V januári 1957 partizáni uskutočnili prvý úspešný útok proti neveľkej vojenskej stanici v oblasti La Plata. Sila povstalcov v Sierra Maestra rástla a stále častejšie uskutočňovali útoky na menšie vojenské posádky a konvoje.
Povstalci začali vo februári 1958 prevádzkovať vlastnú pirátsku rádiostanicu Radio Rebelde a stali sa vedúcou silou boja proti Batistovi, ktorý proti nim v lete 1958 uskutočnil operáciu Verano. Nasadil do nej viac ako 12 000 vojakov. Vyše dvoch mesiacov prebiehali intenzívne boje, ale operácia skončila neúspechom a povstalci upevnili svoje vojenské postavenie. Okrem civilistov sa k nim pridávali aj demoralizovaní vládni vojaci. Povstalci na konci augusta 1958 začali ofenzívu a vyslali tri kolóny do centrálnych častí Kuby. Jednu z nich vládne sily zničili, ale dve úspešne pokračovali vo svojom ťažení. Neskôr vyslali kolóny aj smerom na východ, kde bolo ich cieľom najmä mesto Santiago. Po víťazstve v bojoch pri Guise na konci novembra sa im otvorila cesta na Santiago. Kolóny vyslané do stredu Kuby postupovali vpred a boli tiež úspešné. Na konci decembra získali kontrolu nad mestom Santa Clara a cesta na Havanu bola voľná. Batista v noci 1. januára z Kuby utiekol a zbabelo prikázal, aby vojsko pokračovalo v boji proti Castrovcom. Takmer nikto z veliteľov amerického lokaja Batistu rozkaz neposlúchol a armáda prestala klásť odpor.
Povstalci na čele s Castrom 2. januára 1959 vstúpili bez bojov do Santiaga, kde ich vrelo vítalo obyvateľstvo. V ten istý deň oddiely z kolón vedených „Che“ Guevarom a Camilom Cienfuegosom vošli do Havany, ktorá už bola v moci miestnych predstaviteľov Hnutia 26. júla. Počkali tam na Castra, ktorý uskutočnil zo Santiaga triumfálny víťazný pochod cez celú Kubu a do Havany dorazil 8. januára. Boje od decembra 1956 prežilo len 17 revolucionárov, ktorí sa vylodili z Granmy.
Nová vláda bola zložená z protibatistovských síl, ktoré viedlo Hnutie 26. júla. 16. februára 1959 sa stal predsedom vlády Castro.
Po Batistovom režime zostalo viac ako 20 tisíc obetí a verejnosť sa dožadovala spravodlivosti. Začali sa súdne procesy. Stovky batistovských prisluhovačov boli odsúdené na dlhoročné väzenia a asi 400 na trest smrti. Mnoho ľudí, ktorí spolupracovali s Batistom, emigrovalo.
Začali sa reformy. V máji 1959 bola vyhlásená radikálna pozemková reforma, ktorá rozzúrila USA a v januári 1961 prerušili s Kubou diplomatické styky a uvalili na ňu ekonomické embargo, ktoré uplatňujú doteraz. Uskutočňovali aj rôzne útoky, vrátane ozbrojených, proti Castrovej vláde. Odsúdenie po celom svete vyvolala invázia v Zálive svíň v apríli 1961.
Nová vláda nadviazala styky aj so ZSSR a začala s ním spolupracovať. Kubánska revolúcia nebola socialistická, ale postupne najmä kvôli tlaku, ktorý na krajinu vyvíjali USA, sa vydala na cestu k socializmu. To je však už iná kapitola kubánskych revolučných dejín, ktorej sa budeme venovať v samostatnom príspevku.
Autor článku
František Škvrnda, st.
Podobné
Reviews for Kuba: Pozemková reforma rozzúrila USA, embargo trvá dodnes. Batistov režim zanechal 20-tisíc obetí
There are currently no reviews for Kuba: Pozemková reforma rozzúrila USA, embargo trvá dodnes. Batistov režim zanechal 20-tisíc obetí
Please sign in or register for a new account to leave a review.