Vtipný a na mnohých miestach výstižný príspevok I. Hoffmana k výročiu vstupu do EÚ sa v plnej miere vzťahuje aj na Slovensko. Niektoré jeho tvrdenia sa však rovnajú naivite, s akou Česká aj a Slovenská republika vstupovali do EÚ.
Tvrdenie, že EÚ, do ktorej sme vstupovali, nemá mnoho spoločného s EÚ po dvoch desaťročiach sa vzťahuje len jej vonkajšiu fakticitu, ktorá sa skutočne zmenila. Ale jej vonkajšia zmena z „mierového projektu“ na „militaristický“ je len zvonkajštením jej agresívnej kapitalistickej podstaty, pre ktorú je militarizmus pri presadzovaní záujmov kapitálu bežnou súčasťou.
Iné jeho tvrdenia, napríklad keď náš vstup do EÚ prirovnal k šliapnutiu na hrable alebo jeho tvrdenie, že až neskôr sme pochopili, že EÚ sa nerozširuje „o rovnoprávnych členov“, ale o perifériu, teda členov druhej kategórie, sú výrazom sklamania, ale nesmerujú k precitnutiu z pôvodnej naivity, s akou naše krajiny vstupovali do EÚ.
Jeho záver, že vstupom do EÚ sa nad nami „zavrela voda“ a „my sa už nevynoríme“, pripomína stoické oddanie sa osudu bez toho, aby sa vecne a racionálne objasnila skutočná kapitalistická podstata EÚ a ukázal sa smer nápravy.
Ak sa spoločne nevzoprieme moci kapitálu zosobneného v kapitalistoch a reprezentovaného politikmi, ideológmi a štátnou mašinériou a nenastolíme skutočnú demokraciu, opierajúcu sa o spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov a moc pracujúceho, „nevratné škody“, ktoré sme utrpeli vstupom do EÚ, sa budú len prehlbovať a rozširovať a naše spoločnosti budú klesať čoraz nižšie pod hladinu EÚ.
Pred napísaním komentára sa musíte prihlásiť.
© TVorba.net
Je to tak! Preto by sme sa mali na Slovensku ľavicové sily a národné sily zjednotiť v jednom odpore voči EÚ. Pozrite si najnovšie profesora P.Staněka na jeho videu, ten po prvý raz nielen vyvoláva mrazenie na chrbte, ale priamo už podsúva riešenie: Preč z Európskej Únie! Preč, kým nie je neskoro! Po roku 2027 to už nepôjde, tvrdí….
Ja osobne EÚ nemám rád. Z hodnotového a pocitového hľadiska by som teda súhlasil s vystúpením.
…
Ale pozrime sa lepšie na podstatu Európskej únie. Ako sa ukazuje, tak jej neporozumela väčšina súčasných európskych politikov, ani náš prezident. Keďže ju pokladajú v prvom rade za hodnotový, mierový projekt. A tomu podriaďujú aj smerovanie európskej ekonomiky, napr. vo vzťahu k lacným ruským energiám, či spolupráci s Čínou.
Európsky integračný projekt je len bežným výsledkom postupujúcej historickej deľby práce. Touto cestou ide celý svet, nielen Európa. Spájanie sa do väčších celkov, špecializácie a kooperácie v rámci európskej deľby práce za účelom zvýšenia produktivity práce, odstránenia zbytočných bariér a nákladov: na duplicitný výskum, vývoj, výrobu, ochranu hraníc, clá, špionáž, ap.
…
Je dobré, ak sú ekonomiky približne rovnakej úrovne, a sú hodnotovo príbuzné, ale nie je to zásadná podmienka. Čína okolo seba vytvára pás špecializovaných, spolupracujúcich krajín (V projekte RCEP – 15 krajín), ale aj mimo neho, ktoré tieto kritériá nespĺňajú: Bangladéš, Kambodža, Laos, Thajsko, Pakistan… Ale ktoré majú z tejto špecializácie prospech, nejde tu o klasický západný koloniálny prípad.
…
Nejde v prvom rade ani o mierový projekt. Mier je tu druhotným výsledkom ekonomickej integrácie. Kedy špecializácia vedie k silnej závislosti krajín medzi sebou, krajiny prestávajú byť sebestačné a kde sily spolupráce prebijú sily konkurencie.
Pozrime sa na príklad staroveku a stredoveku, založeného na mestských štátoch. Mestá s ich okolím boli plne sebestačné, obchod navonok bol príležitostný, mestá sa navzájom chápali ako konkurenti a viedli vojny (Sparta-Atény). Výroba a technológie však časom presiahli potenciál miest, mestá boli nútené spájať sa do národných štátov. Prestali byť sebestačné, suverénne, ale zároveň sa stratili vojny medzi nimi, stali sa na sebe závislými. Mier sa stal výsledkom špecializácie v rámci deľby práce.
…
Celý problém EÚ, jej deformácií spočíva v jej kapitalistickej podstate. Kapitalizmus je založený na národnom ekonomickom priestore, národných záujmoch a nedokáže tento priestor prekročiť. Za národnými hranicami sa začne správať konkurenčne, koloniálne. To vedie k odstredivým tendenciám, nie snahám o hlbšiu integráciu.
Slovensko preto nemá na výber, nemáme alternatívu. Samostatnosť v dobe nadnárodného, globálneho charakteru výroby a technológií dnes neprichádza do úvahy. Náš život by rýchlo zdražel, bezpečnosť sa stratila. To pochopila už aj oveľa silnejšia V. Británia, že vystúpenie z EÚ bol chybný krok. Ruskom vedená EAEÚ je takisto kapitalistická, trpí preto ešte väčšími odstredivými tendenciami ako EÚ. Založiť nový integračný spolok s Českom, Poľskom, Maďarskom, Ukrajinou? Z blata do kaluže.
Myslím preto, že náš premiér ide na to pragmaticky. Tento problém sa vyrieši až zmenou globálneho poriadku, malé Slovensko ho nevyrieši, aj keď môže tlačiť na zmeny.