Prvá medzinárodná oslava 1. mája sa konala v roku 1890. Bola zároveň prvou masovou robotníckou demonštráciou aj v Rakúsko-Uhorsku
- Peter Dinuš
Prvý máj. Sviatok práce, Medzinárodný sviatok pracujúcich, Deň solidarity robotníkov celého sveta, Deň prehliadky síl pracujúcich, je oslavovaný na celom svete od konca 19. storočia.
Uznesenie o oslavách prvého mája prijal v roku 1889 ustanovujúci parížsky kongres II. internacionály. Dátum bol stanovený na pamiatku všeobecného štrajku a masových protestných demonštrácií chicagských robotníkov za 8-hodinový pracovný čas v máji roku 1886 v USA, po ktorých bolo niekoľko nevinných robotníckych funkcionárov americkou justíciou odsúdených a popravených.
Prvá medzinárodná oslava 1. mája sa konala v roku 1890. Bola zároveň prvou masovou robotníckou demonštráciou aj v Rakúsko-Uhorsku. V Bratislave sa v tento deň zišlo zhromaždenie 3 000 robotníkov, ktorí prijali rezolúciu parížskeho kongresu. Aj v Liptovskom Mikuláši sa konalo zhromaždenie, na ktorom robotníci žiadali skrátenie pracovného času zo 14 na 10 hodín, manifestovalo sa aj v Košiciach a Bardejove. K. 1. máju sa vydávali proklamácie, letáky, noviny.
V období nástupu imperializmu mal proletariát úlohu vybudovať revolučnú stranu a pripraviť sa na revolúciu. Vzostup robotníckeho hnutia sa prejavil aj v priebehu prvomájových osláv. V znamení revolučného vystúpenia ruského proletariátu 1. 5. 1905 robotníci demonštrovali za politické požiadavky: v Bratislave popri boji za občianske práva žiadali odstránenie kapitalizmu a ľudový parlament.
Pred 1. svetovou vojnou mali prvomájové demonštrácie protivojnový charakter. Pod vplyvom revolučných udalostí v Rusku sa roky 1917 a 1918 stali mobilizujúcimi politickými udalosťami, napr. mikulášska prvomájová rezolúcia žiadala samourčovacie právo pre slovenský národ a spoločný československý štát. Pražský 1. máj sa v roku 1918 stal manifestáciou proti vojne za národné a sociálne oslobodenie, s transparentmi „Socialistický národ“.
V medzivojnovom buržoáznom Československu organizovalo prvomájový sviatok vedenie sociálno-demokratickej strany v znamení vzniku samostatnej republiky a za zavŕšenie mierovej konferencie.
V rokoch 1919 a 1920 sa diferenciačný proces v robotníckom hnutí odrazil aj na prvomájových prejavoch, napr. v Krompachoch manifestoval proletariát za revolučnú stranu.
Od roku 1920 usporadúvali jednotlivé politické strany vlastné prvomájové manifestácie. Prvý máj 1921 sa niesol v znamení boja za revolučné požiadavky proletariátu a pracujúcich roľníkov, proti perzekúcii a nezamestnanosti.
Po vzniku Komunistickej strany Československa komunistické prvé máje vychádzali z programovej línie strany: v rokoch 1922 a 1923 boli aktuálne heslá jednotného frontu; v roku 1924 mal 1. máj bojový, bilancujúci charakter, v Bratislave v roku 1925 podal 14-tisícový sprievod rezolúciu za zvýšenie miezd, za proletársky revolučný boj a konečné víťazstvo, 1926 sa konali búrlivé demonštrácie v Hlohovci, Banskej Bystrici, Leviciach.
Počas hospodárskej krízy sa 1. máje stali prejavom odporu a súčasťou boja proti zhoršovaniu postavenia pracujúcich. Zostrila sa perzekúcia, zhromaždenia boli zakazované, napriek tomu sa na mnohých miestach konali. Roku 1932 sa uskutočnilo vyše 100 komunistických prvomájových demonštrácií. V rokoch 1933-1938 vyjadrovali prvomájové prejavy protest proti fašizmu a vojne, solidaritu s bojom antifašistických síl vo svete a podporu mierových snáh ZSSR. V roku 1937 mohutné prvomájové manifestácie žiadali vytvorenie jednotného a ľudového frontu, v nasledujúcom roku sa konalo mnoho spoločných prvomájových prejavov: v Československu vtedy manifestovalo asi 300-tisíc ľudí.
V klérofašistickom období 1939-1944 ilegálna Komunistická strana Slovenska mobilizovala občanov prostredníctvom prvomájových ohlasov, výziev a letákov do boja za čiastkové požiadavky i do protifašistického zápasu.
V oslobodenej vlasti sa konali spoločné prvomájové oslavy, v roku 1946 vlastné sprievody politických strán. Komunisti manifestovali za upevnenie ľudovej demokracie a za splnenie odkazu Slovenského národného povstania.
Prvé máje sa po Februári 1948 stali prehliadkou dosiahnutých pracovných úspechov, sviatkom medzinárodnej solidarity, manifestáciou pracovného a mierového úsilia československých pracujúcich pri výstavbe socializmu.
Po kontrarevolučnom novembrovom prevrate a rozpade Československa prevzali samostatná Česká a Slovenská republika československý zákon z roku 1951, podľa ktorého bol 1. máj ako Sviatok práce dňom pracovného pokoja. A tak je to doteraz.
Foto: Pracovníci združení vo Všeobecnej federácii nepálskych odborových zväzov sa zúčastňujú na prvomájovom zhromaždení, 1. mája 2025 (SITA/AP Photo/Niranjan Shrestha)
Autor článku
Peter Dinuš
3 komentáre
Pridaj komentár
Pred napísaním komentára sa musíte prihlásiť.
Podobné
Reviews for Prvá medzinárodná oslava 1. mája sa konala v roku 1890. Bola zároveň prvou masovou robotníckou demonštráciou aj v Rakúsko-Uhorsku
-
Peter Zajac-Vanka
2. mája 2025
Milan, ešte asi tak nie je u nás zle ako na tých Filipínach v Manile (ilustračná foto) a inde, kde sa ozaj stratávajú v potyčlách policajní ozbrojenci s davom najmä mladých, rozhorčených a zúfalých, ktorí živoria, nemajú prácu a sú nepriateľskí voči vláde i kapitalizmu. ...neviem si predstaviť u nás - iba ak by nespokojní "kultúrni progresivisti" vzali útokom vládnu budovu, lebo už nemajú z čoho žiť, keď vláda "zatípla" toky financií do mimovládok...uvidíme o rok. U nás by to mohli byť oslavy s tradíciou jarmokov, ako keď sú vinobrania a hody, ešte v 1991 to SDĽ tak organizovala. Inak v sobotu 3.mája v Rači bude taký májový jarmok . -
Milan Antal
1. mája 2025
*Peter, tie sprievody a alegorické vozy neboli výmyslom komunistov. Začal s nim kapitalista, Tomáš Baťa, ktorý takéto veľkolepé sprievody usporadúval pre svojich zamestnancov. Čo som si všimol, tak dnes sa takéto sprievody nekonajú vo veľkých mestách, ale v malých a na dedinách. Nemá napr. zmysel robiť takýto sprievod v bratislavskom prostredí, nemal by sa ho jednak kto zúčastniť a bol by zosmiešňovaný. Ale mnohé väčšie dediny a malé mestečká sa na takúto udalosť tešia, zúčastňujú sa ich masy ľudí. ... Ďalší zaujímavý postreh. Slovenské ľavicové prostredie, aspoň čitatelia ľavicových médií, neprejavovali o oslavu Sviatku práce záujem. JJ uverejnil pozvánku na DAVDVA aj Slove, do Bratislavy prišlo zopár ľudí. Aj keď na druhej strane, v Bratislave mali popoludní svoju akciu Mladí odborári z KOZ, ktorí urobili aj sprievod Bratislavou, na cyklo, kolobežkách, skate, ap. Škoda, mal som program, pozrieť, koľko ľudí sa toho zúčastnilo. Ja som pripravil prehľad - pozvánku prvomájových podujatí na Slovensku do Alternativy.sk, Slovo zverejnilo odkaz na tento prehľad - ale prezrelo si ho 9 čitateľov Slova. Totálny nezáujem. Ale mimo týchto médií si túto pozvánku pozrelo takmer 2000 ľudí. Skôr teda asi ľudia z vidieka. ... Oslavy Sviatku práce sú príležitosťou pre ľavicu prezentovať sa a preto treba tieto dáta analyzovať, kam zamerať pozornosť. Ja ako ekonóm a marxista som presvedčený, že forma osláv by mala odrážať pohyb výrobno-technologickej základne. Forma osláv by mala byť menej politická, uvoľnenejšia a pestrejšia. Nad čím naša mainstreamová ľavica pohŕdavo odpovedá, že si nedá do svojich predstáv kecať akousi materiálnou základňou spoločnosti. -
Peter Zajac-Vanka
1. mája 2025
Práveže tak: "Prvé máje sa po Februári 1948 stali prehliadkou dosiahnutých pracovných úspechov, sviatkom medzinárodnej solidarity, manifestáciou pracovného a mierového úsilia československých pracujúcich pri výstavbe socializmu." Teda DOSIAHNUTYCH PRACOVNÝCH ÚSPECHOV...to už dnes ani nie je pravda a dnes tie pracovné úspechy nemá kto oslavovať. Ibaže by sami podnikatelia a kapitalisti vyšli do ulíc s alegorickými vozmi...tak sme dopadli.
Please sign in or register for a new account to leave a review.
Práveže tak: „Prvé máje sa po Februári 1948 stali prehliadkou dosiahnutých pracovných úspechov, sviatkom medzinárodnej solidarity, manifestáciou pracovného a mierového úsilia československých pracujúcich pri výstavbe socializmu.“ Teda DOSIAHNUTYCH PRACOVNÝCH ÚSPECHOV…to už dnes ani nie je pravda a dnes tie pracovné úspechy nemá kto oslavovať.
Ibaže by sami podnikatelia a kapitalisti vyšli do ulíc s alegorickými vozmi…tak sme dopadli.
*Peter, tie sprievody a alegorické vozy neboli výmyslom komunistov. Začal s nim kapitalista, Tomáš Baťa, ktorý takéto veľkolepé sprievody usporadúval pre svojich zamestnancov.
Čo som si všimol, tak dnes sa takéto sprievody nekonajú vo veľkých mestách, ale v malých a na dedinách. Nemá napr. zmysel robiť takýto sprievod v bratislavskom prostredí, nemal by sa ho jednak kto zúčastniť a bol by zosmiešňovaný. Ale mnohé väčšie dediny a malé mestečká sa na takúto udalosť tešia, zúčastňujú sa ich masy ľudí.
…
Ďalší zaujímavý postreh. Slovenské ľavicové prostredie, aspoň čitatelia ľavicových médií, neprejavovali o oslavu Sviatku práce záujem. JJ uverejnil pozvánku na DAVDVA aj Slove, do Bratislavy prišlo zopár ľudí. Aj keď na druhej strane, v Bratislave mali popoludní svoju akciu Mladí odborári z KOZ, ktorí urobili aj sprievod Bratislavou, na cyklo, kolobežkách, skate, ap. Škoda, mal som program, pozrieť, koľko ľudí sa toho zúčastnilo.
Ja som pripravil prehľad – pozvánku prvomájových podujatí na Slovensku do Alternativy.sk, Slovo zverejnilo odkaz na tento prehľad – ale prezrelo si ho 9 čitateľov Slova. Totálny nezáujem.
Ale mimo týchto médií si túto pozvánku pozrelo takmer 2000 ľudí. Skôr teda asi ľudia z vidieka.
…
Oslavy Sviatku práce sú príležitosťou pre ľavicu prezentovať sa a preto treba tieto dáta analyzovať, kam zamerať pozornosť.
Ja ako ekonóm a marxista som presvedčený, že forma osláv by mala odrážať pohyb výrobno-technologickej základne. Forma osláv by mala byť menej politická, uvoľnenejšia a pestrejšia. Nad čím naša mainstreamová ľavica pohŕdavo odpovedá, že si nedá do svojich predstáv kecať akousi materiálnou základňou spoločnosti.
Milan, ešte asi tak nie je u nás zle ako na tých Filipínach v Manile (ilustračná foto) a inde, kde sa ozaj stratávajú v potyčlách policajní ozbrojenci s davom najmä mladých, rozhorčených a zúfalých, ktorí živoria, nemajú prácu a sú nepriateľskí voči vláde i kapitalizmu. …neviem si predstaviť u nás – iba ak by nespokojní „kultúrni progresivisti“ vzali útokom vládnu budovu, lebo už nemajú z čoho žiť, keď vláda „zatípla“ toky financií do mimovládok…uvidíme o rok.
U nás by to mohli byť oslavy s tradíciou jarmokov, ako keď sú vinobrania a hody, ešte v 1991 to SDĽ tak organizovala. Inak v sobotu 3.mája v Rači bude taký májový jarmok .