Kapitola druhá: Triedny boj
Ponovembrová, zamatová lumpeninteligencia, počatá zamatovými teroristami, triedny boj parlamentným zákonom zakázala. Ide o rovnaký intelektuálny úspech ako zákonom zakázať napr. východ Slnka či spln Mesiaca. Hlupáci sa tomu budú aj tešiť, že to funguje; pravda, do chvíle, než sa Zem otočí a uvidia Slnko či po ďalších pohyboch sa objaví Mesiac v celej svojej majestátnosti. Dialektika prírody, rovnako i spoločnosti, má svoje nutné, opakujúce sa stránky; a filozofi im dali meno: zákony a zákonitosti. Tie môžeme len poznávať a podľa nich sa správať, jestvovať. Ak chceme lietať, musíme poznať a rešpektovať všetky fyzikálne zákony, ktoré s lietaním súvisia. Môžeme sa im vysmievať či zakazovať ich, ale nikdy nepostavíme bezpečné a funkčné lietadlo.
Ani sociálne spravodlivú spoločnosť. Triedny boj sa nedá zakázať, dá sa mu len predísť, a to tým a tak, že odstránime príčiny, ktoré ho spôsobujú a vyvolávajú. Že odstránime kapitalizmus, jeho brutalitu a bezcitnosť; jeho totalitarizmus, jeho neukojiteľnú ziskomániu na úkor druhého, a to za akúkoľvek cenu. A tú zaplatia vždy tí, čo nevlastnia výrobné prostriedky: v poplatkoch za lieky, za vzdelanie, za hypotéky na byty, za to, že dýchajú a existujú. Ale i životmi vo vojnách a masakroch, ak treba vlastníctvo rozšíriť či ukradnúť inému: raz Iraku, Líbyi, Sýrii či rozbiť krajinu z iných dôvodov ako Juhosláviu či Ukrajinu. Aby sa zasialo na iné darebáctvo a zisky strategického významu.
Nerešpektovanie poznatkov vedy nie je na smiech, lebo sa vždy dotýka ľudských osudov; života. Nášho bytia. Aj rímskokatolícki inkvizítori popierali poznatky prírodných vied o usporiadaní Slnečnej sústavy, a nebolo to na smiech Giordanovi Brunovi, keď ho na hranici upaľovali, na príkaz Svätého Otca – pravdepodobne z lásky k blížnemu – prebili jazyk i pery železným klincom, aby nemohol ani v čase smrti zopakovať jednoduchý vedecký fakt. Brutálne, ale každému, pre výstrahu, aj zrozumiteľné. Dnes nám taký istý klinec vtĺkajú do hlavy, do sivej kôry mozgovej denne: politici takmer zo všetkých poschodí a svetadielov, z NATO a Bruselu zvlášť. Asistujú im médiá, umelecká žumpa, náboženské a cirkevné pobehlice; ale aj my samotní. Svojou hlúposťou, zbabelou ľahostajnosťou a permanentnou povrchnosťou. Zabíjame! Seba, svoje deti, celý ľudský svet.
Stačí sa len pozrieť: ako žije sused, známy, priatelia, ale aj my, naše rodiny. Koľko spontánnej radosti, šťastia či optimizmu nachádzame v každodennom balíčku nášho bytia. Aké ideály má naša mládež, ako sa baví; ako sa v Rakúsku starajú o svojich starých rodičov ich vlastné, ale už na konzum, prerobené deti. Ako nás svetoví i poslušní domáci bezpohlavní lídri denne vedú k tuposti a bezcitnosti, falošnej solidarite a falošnému multikulturalizmu, ako nás zbavujú ľudskosti, ako prekrúcajú históriu, ako nám s ľahkosťou mamonu vykrádajú naše svedomie i dušu. Lebo len taký národ, národ hlupákov, im zaručí moc a zisky bez hraníc, vojny a masakre podľa potreby, a tak ich večné blaho na úkor druhého.
Triedny boj sa historicky vyvinul do rôznych foriem. „Forma boja sa môže meniť a stále sa aj mení v závislosti od rozličných, relatívne špecifických a dočasných príčin, ale podstata boja, jeho triedny obsah sa jednoducho nemôže zmeniť, kým existujú triedy,“ Lenin (4).
Klasický príbeh, keď rodiaca sa robotnícka trieda, teda proletariát, rozbíjali stroje, lebo tie im brali prácu, a videli v nich nepriateľa, sa postupne zbavili naivity. Ich nepriateľom neboli stroje, ale nové spoločensko-ekonomické vzťahy: kapitalizmus.
Časom, skúsenosťami a poznaním, aj proletariát prešiel od javu k podstate. Začal sa organizovať: od robotníckych spolkov až po odbory a politické strany. Výsledky ich triednych bojov a zápasov boli vždy priamo úmerné tomu, kto ich viedol, aké osobnosti a aká politická sila. Prví to pochopili v USA a založili teroristickú organizáciu Ku-klux-klan. Najprv proti černochom, potomkom otrokov, na vykorisťovaní ktorých si vybudovali blahobyt, ale potom proti všetkému ľavicovému a pokrokovému. Fyzický teror odborárov a komunistov bol samozrejmosťou. Charlie Chaplin, žiadne béčko, aby prežil, ušiel do Švajčiarska. John Lennon tomu neveril, alebo to nestihol? A čo Dr. Martin L. King? Založili tradíciu, na ktorú sú pyšní dodnes: nikdy nemali politických väzňov; zajatcov nebrali. Nebyť tajných väzníc CIA, napríklad v kresťanskom Poľsku či nečaušeskovom Rumunsku, už by sme na túto vzornú tradíciu dodržiavania ľudských práv, aj za cenu mučenia, takmer zabudli.
Českí i slovenskí hav-humanisti si každoročne spomenú na Dr. Horákovú, na agentku Západu, ktorá sa k svojej podvratnej činnosti priznala, a bola jej aj dokázaná. Podľa vtedy platných zákonov, ale aj s ohľadom na triedny boj, do ktorého jej americkí priatelia už v tom čase vmontovali terorizmus, skončila na popravisku. Išlo o dobu povojnovú, s hrozbami Západu na rozpútanie atómovej vojny, a tak i dobu radikálnych rozhodnutí. To všetko sa nemohlo neodraziť vo vtedajšom rozsudku.
Žiaľ, tí istí humanisti si už nespomenú, že v USA popravili manželov Rosenbergovcov, a už vôbec si nespomenú na milióny (!) obetí vojen, ktoré USA v mene zisku viedli a vedú. A nebol to len Vietnam. Tam, aj pomocou najmasívnejšieho použitia chemických zbraní: 75 miliónov litrov toxických látok; zavraždili vyše 6 miliónov jeho obyvateľov. Pripomínať im treba najmä vojenské hrdinstvo v dedinke My-Lai, zo dňa 16. 3. 1968. Ich najchrabrejší vojaci, s nasadením vlastného života a napalmu, brutálne povraždili neozbrojených starcov, ženy a deti; spolu 347 až 504, niektoré telá sa nenašli. Bolo zdokumentované, že obete boli pred smrťou znásilnené, zbité, mučené, zohavené, znetvorené a dobodané. Aby títo poslovia mieru a demokracie mali istotu v diele, ženám do vagín vkladali granáty. Nik, z amerických generálov ani vojakov, za túto masovú vraždu, za tento fašistický počin, nebol odsúdený; tresty boli symbolické a nijaké.
V tejto vojne USA zhodili vyše 14 miliónov ton bômb, a s ďalšou muníciou sa to rovná 700 hirošimským bombám! Zahynulo 16 % obyvateľstva Vietnamu, vyše jeden milión detí sa stali sirotami. Viac ako 50-tisíc detí ako následok vedenia chemickej vojny sa narodilo s genetickými poškodeniami. A takéto deti sa tam rodia dodnes.
Americkí žoldnieri a vojaci, ktorí toto úspešné ťaženie proti komunizmu, za slobodu a demokraciu, prežili, neobišli bez odmeny. Okolo 60-tisíc veteránov spáchalo, údaj do roku 1982, samovraždu vrátane predávkovania sa na drogy.
Pani Albrightová, niekdajšia ministerka zahraničných vecí USA, po okupácii Iraku, ktorú USA so svojimi spojencami na základe lží a klamstiev – bez mandátu OSN – vykonali, dostala novinársku otázku: Čo si myslí o tom, že tam zahynulo vyše 500-tisíc irackých detí. Odpovedala, že to bola primeraná cena. Za čo? Bolesť týchto detí a ich rodičov alebo vietnamských, kórejských, čilských, somálskych, sýrskych, líbyjských, juhoslovanských či ukrajinských je iná, než tá z holokaustu?
Foto: Na snímke zľava bývalý prezident Bill Clinton, bývalá ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová, bývalý prezident George W. Bush, bývalá prvá dáma Laura Bushová a bývalý prezident Barack Obama pred prezidentskou inauguráciou vo Washingtone v pondelok 20. januára 2025 (SITA/AP/Chip Somodevilla)
4 V. I. Lenin: Imperializmus ako najvyššie štádium kapitalizmu, Zobrané spisy, zv. 27, Nakladateľstvo Pravda, Bratislava 1985, s. 443
Pred napísaním komentára sa musíte prihlásiť.
© TVorba.net
Kapitalizmus v tom vždy vidí „biznis“.