Kapitalizmus preráža jedno dno za druhým. Lumpeninteligencia všetkých krajín, spojila sa?
- Michal Dieneš
Čo je prvotné? hmota alebo (s)vedomie?
Otázka prvotnosti sprevádza filozofiu od jej vzniku. Engels ju označil za základnú otázku filozofie. Veľkým prínosom k tejto téme bola klasická nemecká filozofia (Kant, Hegel, Feurbach a i.), ktorá je aj jedným zo zdrojov vzniku marxizmu. Podľa odpovede sú známe dva základné smery: materializmus, pre ktorý je prvotná hmota, a idealizmus, ten na prvé miesto dáva vedomie. Aby to nebolo jednoduché, existuje aj dualizmus, a ten oba pojmy a s nimi spojené entity dáva do rovnakej pozície. Kto má pravdu? A ako to dokázať? Ale aj ďalšia otázka: aký praktický význam má (správna) odpoveď pre náš život?
Správna – a vysvetľujúca – odpoveď, zdá sa, je jednoduchá. Je v kladení ďalších otázok; otázky z otázok. Až po Planckov múr? Čo je za ním? Viem, ale (zatiaľ) nepoviem.
„Filozofi svet len rozlične vysvetľovali, ide však o to, zmeniť ho.“ Môže byť? Marx, Engels (1845), Tézy o Feuerbachovi, táto je jedenásta, posledná. Aj cez ňu sa dostávame k odpovedi na otázku o zmysle (správnej) odpovede na základnú otázku filozofie. Idealistické smery, ktoré sú pilierom náboženstiev, takéto ambície nemali a napriek dostupnému poznaniu ani nemajú.
Základná otázka má aj druhú časť: či je svet poznateľný? Škála odpovedí je bohatá. Od klasických áno (marxizmus) či nie, až po neuveriteľný dnešok. Ani najväčší subjektívni či objektívni idealisti, nepoddajní agnostici, by neverili, že príde obdobie, keď sa budú viesť spory o neexistencii dvoch pohlaví; kam sa dostal úpadok poznania, a tak i mravov?!
Vo vede, ktorá je procesom poznávania, môže dôjsť k chybám a omylom; lebo sú imanentnou súčasťou poznávania (Hegel). Vedomé vkladanie bludov, až takých, ktoré popierajú samotnú prírodu (pre veriacich dielo Stvoriteľa) to je už psychiatria. Zločin. Nie je to náhoda ani omyl. Opak je pravdou. Za všetkým hľadaj nie ženu, ale kapitalizmus: odumierajúci, parazitný a hnijúci. Hnijúci ako pokazené mäso, aj so zelenou farbou, ako u susedov. Lebo len tak sa dá udržiavať darebácky a zločinecký systém – imperializmus – pri živote. Zločin zločinom.
Spory o prvotnosť hmoty či vedomia nemali len akademický význam. Mali význam praktický, bytostný: ako vysvetliť nespravodlivé usporiadanie sveta – vojny, chudobu, vykorisťovanie – triedne boje? A ako túto situáciu reálne zmeniť? Aká spoločenská sila (trieda) a prečo, za akých okolností to môže urobiť?
Veľké náboženstvá odkazovali zbedačované masy na posmrtný život, tam sa im dostane blahobytu. Stredoveká cirkev to hnala do absurdít, a tak sa aj zrodil výrok, že náboženstvo je ópium ľudstva. Nie viera samotná. Marx sa dopustil takmer smrteľného hriechu, keď ukázal a vedecky, až matematicky presne, zdôvodnil, že netreba čakať. Že sa to dá i za nášho bytia, za nášho života. Ak máme svedomie. A poznanie. Lebo svet, v ktorom žijeme, je poznateľný. Pred voľbami i po nich.
V akom štýle bol urobený novembrový prevrat v 89? Dajte nám svoj národný majetok, vaše trhy a zdroje, váš genetický a intelektuálny fond, vaše územie a my vám za to dodáme našu demokraciu a slobodu. Lebo tá vaša, socialistická, nám to neumožňuje. Vymeníme si to; 30 k jednej. Pre hlupákov akurvát. Za odmenu vám k tomu ešte pribalíme dlhy, z ktorých sa nikdy nevymotáte. A pre zábavu, aj exekútorov. Naša sloboda a demokracia nie je pre každého ako za boľševika. Že nečítate Lenina? My áno.
Ako naženiete masy do vojny? Ako ich presvedčíte, že mier je hlúposť a starí sú príťažou? A sú vhodní len na spoľahlivú eutanáziu? Ak na to ich progresívne detičky majú, aj v biznis triede. So šampanským! Žiaľ, len v plaste. Ako zmontujete tucty pohlaví? Či vysmejete ďalšie všeľudské hodnoty? Jednoducho: vytvoríte a dobre zaplatíte vrstvu lumpeninteligencie, ktorá nemá svedomie! A tá vám tieto bludy a klamstvá bude šorošovsky havlovať, teda šíriť. Zároveň budete permanentne démonizovať minulosť, socializmus, dielo svojich pracovitých otcov a mám, a všetko s nim spojené. Okrem fabrík a hmoty peňazí.
Odpoveď na spory o prvotnosti hmoty a vedomia boli, aj sú, teoretickým základom na vysvetlenie triedneho boja. Ten nevymyslel Marx, ako to sám píše v Dopise Weydemeyerovi (1852). Iní myslitelia to opísali dávno pred ním. On len ukázal, ako sa tento boj skončí. Jeho prognóza vychádzala z poznania materiálneho sveta, ktorého základom sú výrobné vzťahy. Žiaden duch ani Heglova Absolútna idea. Tu, na tomto hmotnom podstavci, vznikajú základné spoločenské triedy: jedna ako vlastník výrobných prostriedkov (buržoázia), dnes privatizéri a ich temné, gaunerské nadnárodné pozadie, a druhá, ktorej sa ušlo právo byť utláčaná a vykorisťovaná: proletariát, robotnícka trieda, dnes robotnícka trieda dobrovoľne ohavlovaná. Dôkladne oholená, od svojej minulosti, od spoločenského majetku, od uvedomia si stáročných bojov proti sociálnemu a národnostnému útlaku. Bez svojej dobitej avantgardy, do ktorej si generálne v novembri 89 kopla. Potuluje sa bez vedomia, bez svedomia, bez hrdosti a bez kladiva! Chodby na úradoch práce sú jej novým majetkom. A nielen jej. Ako to napísal Generál Ludvik Svoboda o slobode? Druhý diel: Z Buzuluku do Bruselu? Alebo ďalej?
A ak si kapitál, podstavec vládnucej triedy, zmyslí, že treba do vojny, za vyššie zisky, za nové územia, tak sa tá masa, aj s inými voličmi, tam aj naženie. Vojensko-priemyslový komplex, celá finančná sféra a s nimi spojené pridružené výroby spustia masáž vedomia i svedomia. Aby hlupáci – pod aktuálne dobre vymyslenými heslami – položili svoje lacné životy na oltár nenásytného a nikdy nespiaceho kapitálu. Ukrajina bude posledná? Pribudne Kanada, Grónsko? Komu zvonia do hrobu? Opýtal by sa Hemingway. Odpoveď je známa, však. Lebo kapitál nemá svedomie, preň je prvotná hmota. A veľké náboženstvá vrátane rímsko-katolíckej cirkvi? Len si spomeňte, ako sa vrhli na reštitúcie majetku, ktorý nikdy nevytvorili. Ako na ňom parazitujú. Ako sa už nechcú odlúčiť od matérie štátu! Inštitúcia zvaná cirkev, v živote, v praxi, za prvotné tak považuje hmotu, nie vedomie? Pokora, múdrosť, statočnosť, odvaha, pravda, neodobríš kolonizáciu, posväcovanie zbraní, nezabiješ, nepokradneš, nearizuješ, nesprivatizuješ; cti otca i matku svoju (aj ich trápenie) … zostali na Golgote, či na ostatnej nedeľnej omši? Čarnogurského KDH je dôkazom. A ich voliči? Čoho sú dôkazom? Odolnosti voči vlastnej skúsenosti, voči poznaniu? Nebola obeta Krista zbytočná? A čo Židia? Čakajú, a na čo?
Kautský viedol s Leninom niekoľko teoretických sporov, ale v jednom, zdá sa, má navyše. V známej práci Imperializmus ako najvyššie štádium kapitalizmu Lenin opisuje správanie imperializmu, jeho atribúty i nutný koniec. Kautský mu oponoval, že ešte môže nastať aj jeho pokračovanie: superimperializmus (1916). Dnešok mu dáva za pravdu v tom zmysle, že úpadok kapitalizmu preráža jedno dno za druhým. V hľadáčiku nie sú len tradičné triedne hodnoty, medzi prácou a kapitálom, ale hodnoty všeľudské. Zničenie bytia, hmoty i vedomia. Slzavé údolie sa vyprázdni. Najprv zničia rodinu, z detí urobia bezpohlavnú impotentnú masu, starých a chorých nastrkajú do eutanazačných trubíc, vojnu a vzájomné zabíjanie vyhlásia za normu a cestu k mieru! Lumpeninteligencia všetkých krajín, spojila sa?
A robia to „na drzovku“, denne, pred našimi očami, našimi deťmi, naším vedomím a svedomím. Dokedy? Tak ako v 89, keď o pokojnom a dôstojnom živote rozhodla na ulici masa krikľúňov a nefachčenkov, odskúšaný scenár sa opakuje. Už len resuscitovať Havla a jeho heslá pre hlúpych a naivných.
Vo vesmíre dominuje Temná hmota, málo o nej vieme; zatiaľ. Možno je v nej ukrytá i (jednoduchá) odpoveď na základnú otázku filozofie. V ľudskej spoločnosti bola vygenerovaná takisto temná hmota, deep state, či iné pomenovania. Ale o nej vieme všetko; vieme, kto je za ňou, dokonca aj kde býva, ale to podstatné: aké má ciele a prečo. Ako vzniká a ako sa obnovuje a rozširuje. Vo svete i na Slovensku.
„Kapitál má hrôzu z nedostatku zisku alebo z veľmi malého zisku … Ak je zisk primeraný, kapitál sa stáva odvážnym. Ak je 10 % istých, možno ho hocikde použiť; pri 20 % oživne, pri 50 % je šialene odvážny, pri 100 % pošliape všetky ľudské zákony a pri 300 % niet zločinu, ktorý by neriskoval, aj keby mu hrozila šibenica. Ak zmätky a spory prinášajú zisk, bude ich povzbudzovať.“ Kto a kedy to napísal? Nie, nie je to Marx, on len cituje dobového publicistu, T. J. Dunninga (1799 – 1873). Kapitál, prvý zväzok, s. 627
Tak čo je prvotné, hmota alebo vedomie? Odpoveď je závislá aj od miesta, kde otázku vyslovíme; na akademickej pôde, na Titanicu, na barovej stoličke, v centrále politickej strany, keď sa rozdeľujú vyvolené peniaze, pri bankomate, na ulici s bezdomovcom a pod. Vyskúšajte si to. Všetko z uvedeného je na Slovensku k dispozícii. Aj ten vysvietený Titanic; progresívny, v pekných dúhových farbách. Len nezabudnúť na svedomie, lebo bez neho – každá odpoveď – nebude stáť ani za deravý groš!
Hlupákom stačí kapitalizmus. Múdri a čestní ľudia chcú viac.
Foto: Účastníci s transparentmi a svetielkami počas verejného protestu za demokratické a spravodlivé Slovensko organizovaného stranou Demokrati s občianskymi aktivistami, v koordinácii s občianskym združením Mier Ukrajine pod názvom Aj Prešov je Európa! na Hlavnej ulici v Prešove. Prešov, 24. január 2025 (foto orez red..: SITA/Viktor Zamborský)
Autor článku
Michal Dieneš
2 komentáre
Pridaj komentár
Pred napísaním komentára sa musíte prihlásiť.
Podobné
Reviews for Kapitalizmus preráža jedno dno za druhým. Lumpeninteligencia všetkých krajín, spojila sa?
-
Vladimír Manda
30. januára 2025
Príspevok je agilnou kritikou kapitalizmu, ktorý v sa v dnešných pomeroch zamotáva stále viac do problémov, ktoré sám produkuje, ale ktoré nie je sám schopný riešiť. Na danej kritike nerozumiem, prečo autor spája kapitalizmus s filozofickou otázkou vzťahu hmoty a vedomia. Príklady, ktoré autor uvádza v závere príspevku a ktorými chce ukázať, že prvotnosť hmoty alebo vedomia rieši každý podľa svojej situácie je v istom zavádzajúce, pretože v žiadnom z týchto príkladov sa nerieši filozofická otázka vzťahu hmoty a vedomia, ale sa rieši otázka aktuálnej potreby človeka, či už materiálnej alebo duchovnej. Autor v texte konštatuje, že "Kapitál nemá svedomie, preň je prvotná hmota". Ako však "materializmus" kapitálu súvisí s filozofickou otázkou vzťahu hmoty a vedomia? Veď aj K. Marx, F. Engels a ostatní marxisti sa hlásia k materializmu, ale sa nehlásia ku kapitálu, ktorý dominuje v kapitalizme. Alebo sa tým chce naznačiť, že materialisti nemajú svedomie? V texte nastolená filozofická otázka vzťahu hmoty a vedomia v jej abstraktnej forme, zaniká podstatný rozdiel napríklad medzi mechanistickým a dialektickým či historickým materializmom K. Marxa a F. Engelsa. Vo svojej abstraktnej forme nedáva žiadnu odpoveď na to, či je niekto obhajcom kapitalizmu alebo jeho kritikom. Ak abstraktný vzťah hmoty a vedomia stiahneme na zem a dáme mu konkrétnu podobu, v akej ho človek vo svojom bežnom živote musí riešiť, tak sa dostávame k otázke: Ktoré potreby človeka sú prvotné? Sú to jeho materiálne alebo jeho duchovné potreby? Ale z takto položenej otázky hneď vidíme, že človek je "hmotou aj vedomím" súčasne a či sa v praxi viac stará o uspokojenie svojich materiálnych alebo duchovných potrieb je už podmienené typom spoločnosti a jeho miestom v nej. Všeobecne ale platí, že ak má človek svoje materiálne potreby uspokojené, môže sa s plnou silou pustiť do boja za idey, hodnoty, názory a pod., ktoré tvoria rozhodujúci obsah jeho duchovných potrieb. A až tu sa dostávame k filozofickému zmyslu vzťahu hmoty a vedomia, pokiaľ sa opierame o Marxovu filozofiu, spočívajúcom v tom, že materiálne podmienky života človeka, predovšetkým ekonomické podmienky jeho každodennej reprodukcie determinujú jeho vedomie, jeho idey, hodnoty, politické názory a pod. pričom ale determinácia materiálnymi podmienkami nie je bezprostredná, nie je to mechanická determinácia, ale sprostredkovaná rozmanitými okolnosťami. Napríklad dnes jasne vidíme silu hlavných médií, ovládaných kapitálom, ktoré zahlcujú každodenne vedomie pracujúcich myšlienkami, predstavami a hodnotami buržoáznej spoločnosti do takej miery, že svojim vlastným rozumom či poznaním nie sú schopní pravdivo reflektovať svoje postavenie a záujmy v danej spoločnosti. Alebo je možné, že dobre chápu svoj záujem, ale majú všelijaké iné dôvody, kvôli ktorým sa k svojim záujmom v politickej praxi nehlásia. Snaha o osvetu pracujúcich, o objasňovanie ich reálneho, ekonomicko-politického záujmu v danej spoločnosti je trvalou spoločenskou úlohou tých, ktorí majú priestor, prostriedky a čas na objektívne poznávanie spoločnosti. -
Peter Zajac-Vanka
30. januára 2025
Výborná úvaha, Michal. Nuž ale vieš, keď akosi sa v tej verejnosti ( a už je objasnené ako sa to stalo práve tým odhaleným majdanom) na povrch vyškriabali práve tí "hlupáci", ktorým ako píšeš, "hlupákom kapitalizmus" želáme. Ako tréner mám príklad: Lietadlo môže byť plné rozumných a múdrych ľudí, aj posádka je aspoň profesionálna, ale stačí jeden hlupák a jeden jeho "hviezdny okamih" a je katastrofa - podarí sa mu vypáčiť núdzové dvierka, alebo sa mu podarí vystreliť do okienka - a lietadlo má katastrofu. Nuž ale ako tých hlupákov rozoznať? Do mozgu a psychiky im nevidíme...Na margo kapitalizmu: tento spoločensko -ekonomický pojem bol vtedy, keď vládli majitelia kapitálu vo svojich kapitálovo fungujúcich výrobniach, bankách, firmách...dnes ale kto ovláda tie fondy čo ovládajú korporácie ? TO JE TO.
Please sign in or register for a new account to leave a review.
Výborná úvaha, Michal. Nuž ale vieš, keď akosi sa v tej verejnosti ( a už je objasnené ako sa to stalo práve tým odhaleným majdanom) na povrch vyškriabali práve tí „hlupáci“, ktorým ako píšeš, „hlupákom kapitalizmus“ želáme. Ako tréner mám príklad: Lietadlo môže byť plné rozumných a múdrych ľudí, aj posádka je aspoň profesionálna, ale stačí jeden hlupák a jeden jeho „hviezdny okamih“ a je katastrofa – podarí sa mu vypáčiť núdzové dvierka, alebo sa mu podarí vystreliť do okienka – a lietadlo má katastrofu. Nuž ale ako tých hlupákov rozoznať? Do mozgu a psychiky im nevidíme…Na margo kapitalizmu: tento spoločensko -ekonomický pojem bol vtedy, keď vládli majitelia kapitálu vo svojich kapitálovo fungujúcich výrobniach, bankách, firmách…dnes ale kto ovláda tie fondy čo ovládajú korporácie ? TO JE TO.
Príspevok je agilnou kritikou kapitalizmu, ktorý v sa v dnešných pomeroch zamotáva stále viac do problémov, ktoré sám produkuje, ale ktoré nie je sám schopný riešiť. Na danej kritike nerozumiem, prečo autor spája kapitalizmus s filozofickou otázkou vzťahu hmoty a vedomia. Príklady, ktoré autor uvádza v závere príspevku a ktorými chce ukázať, že prvotnosť hmoty alebo vedomia rieši každý podľa svojej situácie je v istom zavádzajúce, pretože v žiadnom z týchto príkladov sa nerieši filozofická otázka vzťahu hmoty a vedomia, ale sa rieši otázka aktuálnej potreby človeka, či už materiálnej alebo duchovnej.
Autor v texte konštatuje, že „Kapitál nemá svedomie, preň je prvotná hmota“. Ako však „materializmus“ kapitálu súvisí s filozofickou otázkou vzťahu hmoty a vedomia? Veď aj K. Marx, F. Engels a ostatní marxisti sa hlásia k materializmu, ale sa nehlásia ku kapitálu, ktorý dominuje v kapitalizme. Alebo sa tým chce naznačiť, že materialisti nemajú svedomie?
V texte nastolená filozofická otázka vzťahu hmoty a vedomia v jej abstraktnej forme, zaniká podstatný rozdiel napríklad medzi mechanistickým a dialektickým či historickým materializmom K. Marxa a F. Engelsa. Vo svojej abstraktnej forme nedáva žiadnu odpoveď na to, či je niekto obhajcom kapitalizmu alebo jeho kritikom.
Ak abstraktný vzťah hmoty a vedomia stiahneme na zem a dáme mu konkrétnu podobu, v akej ho človek vo svojom bežnom živote musí riešiť, tak sa dostávame k otázke: Ktoré potreby človeka sú prvotné? Sú to jeho materiálne alebo jeho duchovné potreby? Ale z takto položenej otázky hneď vidíme, že človek je „hmotou aj vedomím“ súčasne a či sa v praxi viac stará o uspokojenie svojich materiálnych alebo duchovných potrieb je už podmienené typom spoločnosti a jeho miestom v nej. Všeobecne ale platí, že ak má človek svoje materiálne potreby uspokojené, môže sa s plnou silou pustiť do boja za idey, hodnoty, názory a pod., ktoré tvoria rozhodujúci obsah jeho duchovných potrieb.
A až tu sa dostávame k filozofickému zmyslu vzťahu hmoty a vedomia, pokiaľ sa opierame o Marxovu filozofiu, spočívajúcom v tom, že materiálne podmienky života človeka, predovšetkým ekonomické podmienky jeho každodennej reprodukcie determinujú jeho vedomie, jeho idey, hodnoty, politické názory a pod. pričom ale determinácia materiálnymi podmienkami nie je bezprostredná, nie je to mechanická determinácia, ale sprostredkovaná rozmanitými okolnosťami.
Napríklad dnes jasne vidíme silu hlavných médií, ovládaných kapitálom, ktoré zahlcujú každodenne vedomie pracujúcich myšlienkami, predstavami a hodnotami buržoáznej spoločnosti do takej miery, že svojim vlastným rozumom či poznaním nie sú schopní pravdivo reflektovať svoje postavenie a záujmy v danej spoločnosti. Alebo je možné, že dobre chápu svoj záujem, ale majú všelijaké iné dôvody, kvôli ktorým sa k svojim záujmom v politickej praxi nehlásia.
Snaha o osvetu pracujúcich, o objasňovanie ich reálneho, ekonomicko-politického záujmu v danej spoločnosti je trvalou spoločenskou úlohou tých, ktorí majú priestor, prostriedky a čas na objektívne poznávanie spoločnosti.