Komunistická strana Slovenska vyjadruje značné znepokojenie nad vážnosťou aktuálnej spoločensko-politickej situácie na Slovensku, ktorá vykazuje jasné príznaky účelovej a dlhodobo plánovanej eskalácie napätia liberálno-progresívistickou opozíciou, veľkou časťou slovenských protivládnych médií a zahraničnými subjektami s cieľom podnietiť a vystupňovať prejavy nesúhlasu s politikou legitímnej slovenskej vlády, gradovať ich až za hranicu pokojných protestov a pokračovať v ďalších, aj nezákonných nátlakových akciách.
Slovenská opozícia a politické mimovládne organizácie sú preto v súčasnosti napojené na štruktúru osôb a inštitúcií zo zahraničia materiálne a finančne podporovaných a riadených USA, ktoré sa aktívne podieľali na krvavých masakroch v rámci tzv. „majdanov“ na Ukrajine a v Gruzínsku. Práve títo ľudia sú zodpovední za podnecovanie prevratov v celej Európe a v súčasnosti sa o to pokúšajú v úzkej spolupráci so slovenskými progresívcami aj tu v našej krajine.
Vypracovaný model je pritom pomerne jednoduchý, flexibilný a otestovaný v mnohých krajinách – atakovať ústavné zriadenie a vyvolať stret s bezpečnostnými zložkami. Počas protivládnych protestov tak môže dôjsť k pokusom vniknúť do vládnych budov, obsadiť ich a zasahovať do činnosti vládnych orgánov. Tento model pritom, ako pripomína história, nevylučuje ani organizované, plánované krviprelievanie. V pláne je ďalej eskalovať protestné zhromaždenia k blokáde cestných komunikácií, verejných priestranstiev a násilnej fyzickej okupácii vládnych budov ako NR SR alebo prezidentského paláca. Opozícia je tak zjavne ochotná riskovať nimi samými vyvolanú extrémnu polarizáciu, chaos a rozvrat spoločnosti len preto, aby sa dostala k moci. Ukazuje sa tak, že naozaj nemáme na Slovensku opozíciu štátotvornú, ale iba extrémne deštruktívnu.
Občas sa stretávame s argumentom, že Slovensko je príliš malé a nezaujímavé na to, aby tu niekto organizoval prevrat. Na tom niečo je. Sme naozaj malý štát. Avšak v EÚ aj v NATO máme ešte stále právo veta. A dnes je pri moci vláda, čo si je tohto práva nielen vedomá, ale je aj odhodlaná veto v rozhodnej chvíli využiť. A to je pre Washington a Brusel už dostatočne veľký a významný dôvod na to, aby sa pokúsili vládu v Bratislave spoločnými silami bez volieb vymeniť.
V kontexte s nedávnymi udalosťami na slovenskej a európskej scéne má KSS za to, že uvedené protesty sú len integrálnou súčasťou širšieho, dlhodobo pripravovaného a postupne realizovaného plánu Washingtonu a Bruselu odstrániť aktuálnu, im nedostatočne lojálnu vládu a nahradiť ju svojou piatou kolónou – progresívcami. Nasvedčujú tomu okrem iného aj primárne zdroje finančných tokov na financovanie organizátorov a vybraných účastníkov protestov ako aj načasovanie vzniku podmienok na vystupňovanie nevyhnutného spoločenského napätia:
KSS je presvedčená, že rovnako ako na Ukrajine a v Gruzínsku, aj organizovanie destabilizačných procesov na Slovensku je riadené a koordinované z jedného a toho istého miesta. Spoločným menovateľom pritom je, že tieto „farebné revolúcie“ sa vždy uskutočňujú prostredníctvom veľvyslanectiev USA v celej Európe a mimo nej.
Vyzývame preto občanov, aby vo vlastnom záujme dôkladne zvážili svoju prípadnú účasť na týchto opozičných podujatiach. Na základe precedensov z Ukrajiny a Gruzínska totiž nie je vylúčené, že ich organizátori môžu mať v zálohe aj zopár Cintulov.
Foto: Účastníci počas protestného zhromaždenia Slovensko je Európa! organizovaného iniciatívami Nie v našom meste a Mier Ukrajine v Parku pod Pamätníkom SNP v Banskej Bystrici. Banská Bystrica, 24. január 2025 (Foto: SITA/Jakub Julény)
Pred napísaním komentára sa musíte prihlásiť.
© TVorba.net
K uvedenému vyhláseniu som sa už vyjadril aj na stránkach facebooku a tu len stručne zopakujem. Je dobre, že KSS zaujala stanovisko k súčasnému politickému dianiu, horšie je, že stanovisku podľa môjho názoru chýba zvýraznenie komunistického hodnotenia danej situácie tak, aby sa jasne odlíšilo od vládneho hodnotenia. Jednoducho povedané, v stanovisku chýba jasný triedny argument, prečo strana v danom spore stojí na stanovisku vlády a nie na strane opozície.
Argument, že opozícia nie je štátotvorná, ale je „extrémne deštruktívna“ nevystihuje triednu podstatu súčasného sporu medzi opozíciou a koalíciou. Opozícia je rovnako politickým predstaviteľom buržoázie ako koalícia a v politickom boji o moc, tak ako každá politická strana sa snaží získať moc na svoju stranu. Svojou mocou však nechce deštruovať štát, ale chce „deštruovať súčasnú podobu štátu. Na rozdiel od súčasnej koalície má inú predstavu o štáte. Uprednostňuje „globálny“ štát EÚ na rozdiel od koalície, ktorá obhajuje uchovanie národného, ale buržoázneho štátu, v niektorých oblastiach jeho života. Najmä v zahranično-politických otázkach, ako aj morálno-hodnotových.
Stanovisko strany ostáva na stáť pri kritike „deštruktívnej“ politiky opozície na všeobecnom občianskom stanovisku. Stanovisko spočíva v kritike postupu opozície, že jednak do našich vnútorných problémov zaťahuje zahraničné sily a jednak jej postup nerešpektuje parlamentnú demokraciu a legálnu vládu chce odstrániť nelegálnymi cestami.
Zo straníckeho, či triedneho pohľadu by som na danej deštruktívnej politike opozície zdôraznil, že opozičná nelegálna deštrukcia vlády by likvidovala aj existujúce princípy demokracie v politike. Aj keď sú to len buržoázne princípy demokracie, tak pre činnosť strany, pre organizovanie pracujúcich sú vždy lepšie, ako nedemokratické princípy vlády, ktoré by nastolila opozícia nelegálnym zvrhnutím vlády. V tom by som videl prvý stranícky či triedny dôvod pre podporu vlády proti opozícii.
Druhý dôvod podpory vlády vidím v obsahovom cieli opozície. Opozícia podporuje budovanie superštátu EÚ, ktorý by objektívne viedol nutne k ďalšiemu obmedzovaniu existujúcej buržoáznej demokracie, pretože mnoho kompetencií štátu, o ktorých môžeme teraz rozhodovať samy, by sme stratili. A ako malá súčasť veľkého európskeho superštátu, malá z hľadiska počtu obyvateľov a malá z hľadiska našej ekonomickej sily, by slovenskí pracujúci stratili možnosť vplývať na chod superštátu a tým aj vplyv na formovanie našich vlastných podmienok života.