Ak neodstránime zo základu našej spoločnosti ekonomické násilie, tak sa nám nepodarí odstrániť ani násilie zo škôl

V relácii slovenského rozhlasu „Z prvej ruky“ som si 20. 1. 2025 vypočul diskusiu zameranú na násilie na našich školách v spojení s vraždami, ktorých sa dopustil študent Samuel na učiteľke a študentke v Spišskej Starej Vsi. Diskusie sa zúčastnil bezpečnostný analytik R. Bránik a psychológ V. Križo.

Musím konštatovať, že ak išlo o rozmanité technické otázky bezpečnosti študentov na školách, ako aj otázky spojené s riešením psychicky labilných študentov, obsah diskusie poskytol na nastolené otázky odpovede na primeranej úrovni.

Ale s ohľadom na nárast násilia na našich školách je potrebné obrátiť pozornosť aj k všeobecnejším či systémovým príčinám násilia, ktoré nie sú priamo zodpovedné za ten či onen násilný čin, ale ktoré vytvárajú všeobecnú živnú pôdu pre rôzne násilné činy v spoločnosti. Diskusia sa k všeobecným príčinám násilia na školách nedostala ďalej ako k tvrdeniu psychológa V. Križa, že človek sa nerodí ani dobrý, ani zlý. Zlým alebo dobrým sa stáva v procese zospoločenšťovania, a to v závislosti od podmienok, v akých sa vyvíja.   

Bežná ľavicová odpoveď na všeobecnú príčinu násilia na školách, ako aj v celej buržoáznej spoločnosti by spočívala v poukázaní na bežne dostupný fakt, že buržoázna spoločnosť je poháňaná túžbou po zisku, ktorá sa nezastaví ani pred fyzickým násilím na druhom človeku. Ja by som chcel vo svojom príspevku prehĺbiť chápanie uvedenej príčiny a doviesť ju k jej konkrétnejšej podobe.

Ekonomickým základom produkcie a reprodukcie materiálneho a do určitej miery aj duchovného bohatstva buržoáznej spoločnosti je súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, ktoré oproti sebe nutne produkuje námezdnú pracovnú silu ako subjektívnu schopnosť pracovať, zbavenú výrobných prostriedkov, t. j. objektívnych podmienok svojej existencie.

Námezdná pracovná sila je objektívne nútená predávať svoju schopnosť pracovať podnikateľovi, či už má formu súkromnej osoby, spoločných vlastníkov alebo buržoázneho štátu, aby získala prostriedky na reprodukciu svojho každodenného života.  

Na povrchu sa to javí tak, že námezdná pracovná sila vstupuje do područia kapitalistu slobodne, veď do zamestnania k podnikateľovi prichádza sama, bez fyzického, politického či právneho prinútenia. Za touto „potemkinovskou dedinou“ slobody sa však skrýva ekonomické prinútenie, pretože námezdná pracovná sila nemá inú možnosť, ako si uchovať svoj život, iba tú, že sa zamestná u vlastníka výrobných prostriedkov a akceptuje vykorisťovanie svojich síl a schopností, t. j. fakt, že vlastník si časť hodnoty vyprodukovanej pracovnou silou prisvojuje pre svoj súkromný záujem bezodplatne.  

Základom buržoáznej spoločnosti je ekonomické násilie páchané každodenne na mase pracovnej sily, na pracujúcich, ktorí sa musia podriaďovať vôli súkromného kapitálu.

V uvedenej súvislosti nemôžem nespomenúť názor A. Moorea, ktorý bol v 17. storočí zástancom zaberania spoločnej dedinskej pôdy súkromníkmi, čím boli chudobní Angličania zbavovaní posledného „výrobného prostriedku“, prostredníctvom ktorého mohli uspokojovať svoje biedne potreby. To, čo im ostávalo, bolo len vlastníctvo ich pracovnej sily. A. Moore v uvedenej súvislosti zdôraznil, že zaberanie spoločnej pôdy „dá chudobným záujem k drine, ktorú by teror svojou námahou nikdy nedosiahol. (Ch. Hill, The World Turn Upside Down“, 1991, s.52).

Základom buržoázneho ekonomického systému a tým aj základom buržoáznej spoločnosti je tak ekonomické násilie páchané každodenne na mase pracovnej sily, na pracujúcich, ktorí sa musia podriaďovať vôli súkromného kapitálu.

Tu by som rád upozornil na to, že v spoločnosti jestvujú rôzne formy spoločenskej organizácie, v ktorých sa človek musí podriaďovať vôli druhého, ktoré sa však odlišujú od formy ekonomického násilia, ktorého zdrojom je prostý fakt vlastníctva výrobných porstriedkov. Zdrojom takýchto foriem spoločenskej organizácie je nutnosť organizovať aktivitu ľudí za spoločným cieľom, ktorého dosahovanie si vyžaduje podriaďovanie záujmu zúčastnených tomuto cieľu, ktorý reprezentuje vedúci či organizátor danej aktivity.

V samotnej ekonomickej sfére jestvujú okrem ekonomicko-vlastníckych vzťahov aj organizačné či technické vzťahy zabezpečujúce koordináciu rôznych pracovných postupov tak, aby tieto vyústili do výroby tovaru. Za organizáciu výroby tovarov musí byť niekto zodpovedný a jeho nariadeniam sa musia rôzne pracovné sily podriaďovať. Voľa riadiaceho pracovníka fakticky reprezentuje spoločnú vôľu všetkých pracujúcich podieľajúcich sa na výrobe tovaru, pretože výroba daného tovaru je ich spoločným cieľom.

Ekonomické násilie sa nutne šíri do všetkých oblastí ekonomickej sféry a nadobúda rôzne formy boja pracujúcich za vyššie mzdy či lepšie pracovné podmienky alebo nadobúda formu konkurencie medzi samotnými kapitalistami, v rámci ktorej ide často nielen o stratu ich spoločenského postavenia ako kapitalistov, ale za určitých podmienok aj o ich fyzický život.

Konkurenčný boj medzi kapitalistami, čo je len iná forma boja medzi kapitalistom a námezdnou pracovnou silou o delenie výsledkov produktu práce, o zisky a zdroje, vyúsťuje nakoniec do vojen medzi štátmi ovládanými súkromným záujmom kapitalistov.  

Kto sa hlbšie zaujíma o dnešný vojenský konflikt na Ukrajine, iste vie, že „odvekým“ cieľom západného kapitálu, ako aj cieľom rozširovania NATO a agresívnej politiky EÚ voči Ukrajine bolo a stále je rozložiť Rusko a prisvojiť si jeho rozsiahle prírodné zdroje. V týchto dňoch to otvorene vyhlasuje rakúsky poslanec a vnuk posledného imperátora Rakúsko-Uhorska Karl von Habsburg a v tejto požiadavke nie je jediný (Karl von Habsburg vyzýva na rozpad Ruska. A koľko divízií má tento Habsburg? – Armádny magazín). Požaduje to napríklad aj bývalá poľská ministerka spravodlivosti a dnes poslankyňa Europarlamentu Anna Fotygová (https://standard.sk/313353/rozdelenie-ruska-je-nevyhnutne-tvrdi-europoslankyna) a ďalší.

Mohlo by sa zdať, že ekonomickému princípu podriaďovania pracujúceho človeka súkromnému záujmu kapitálu odporuje demokratické usporiadanie politickej sféry života spoločnosti, kde sme si podľa ústavy všetci rovní a slobodní.

Nevládne sloboda slova, ale sloboda podnikania súkromného kapitálu, ktorý si svojou ekonomickou silou podriadil temer celú oblasť médií.

Obráťme teda svoju pozornosť v prvom rade na princíp slobody slova, pretože ten je spojený s poznaním človeka a poznanie človeka by malo byť v základe jeho slobodného politického rozhodovania, predovšetkým pri voľbách politických predstaviteľov.

Pri nahliadnutí do sféry slobody slova ľahko odhalíme, že tu nevládne sloboda slova, ale sloboda podnikania súkromného kapitálu, ktorý si svojou ekonomickou silou podriadil temer celú oblasť médií a tým premenil slobodu slova na špecifickú slobodu slova, na buržoáznu formu slobody slova, t. j. na slobodu slova kapitálu.

Slobodne a bez prekážok, s plnou podporou médií možno šíriť názory, ktoré sú v súlade so záujmom súkromného kapitálu, a ktoré obhajujú jeho dominantné postavenie v spoločnosti. Názory, že nie záujem súkromného kapitálu, ale záujem pracujúceho ľudu ako tvorcu materiálnych a duchovných hodnôt by mal byť určujúci na realizáciu slobody slova, sú ponechávané na periférii slobody slova.

Zisťujeme, že tak ako si kapitalisti v ekonomickej oblasti podriaďujú životné sily človeka svojmu súkromnému záujmu, tak aj v oblasti slobody slova si prostredníctvom vlastníctva rozmanitých médií podriaďujú názory občanov.    

Nie inak je to aj s politickou slobodou občana, ktorej jadrom je slobodná voľba svojich predstaviteľov. Rozhodujúca masa občanov, zbavená poznania plynúceho zo skutočnej slobody slova a vystavená útlaku buržoáznej slobody slova, zameranej na manipuláciu vedomia občanov v prospech politických strán reprezentujúcich záujmy súkromného kapitálu, sa pri volebných urnách nakoniec rozhoduje nie ako slobodný subjekt, ale ako subjekt zmanipulovaný nepravdivými alebo polopravdivými informáciami a názormi hlavných médií.

Na uvedenom základe by bolo veľmi zvláštne, ak by sa ekonomický princíp podriaďovania si druhého človeka svojim záujmom postupne nešíril do celej spoločnosti, vrátane tej najcitlivejšej, t. j. do sféry výchovy a vzdelania mladej generácie.

Ako dlho to trvalo, kým sa princíp ekonomického násilia buržoáznej spoločnosti postupne prepracoval od „nežnej revolúcie“ až do našich škôl a spoločnosť si začala uvedomovať, že už nemôže zatvárať oči pred násilím na školách?

O tom, že v našich školách sa šíria rôzne formy násilia medzi študentami, spomedzi ktorých vyniká najmä šikana, t. j. svojvoľné zneužívanie slabších žiakov pre potešenie silnejších, sme sa v našich médiách a ani v správach ministra školstva veľmi nedočítali. Až sme boli zrazu konfrontovaní s prípadom šikany žiaka deviateho ročníka, ktorý, za „povzbudzovania“ svojich spolužiakov zoskočil zo strechy školy a zabil sa. Dnes sme však už ďalej, dnes už žiak zavraždil v škole učiteľku a študentku. Čo možno očakávať ďalej? 

Volanie odborníkov po väčšom zastúpení psychológov, ako aj po zavedení rôznych bezpečnostných opatrení na školách, ktoré by v nich máli zabrániť rastu násilných činov, možno zmierni šírenie násilia na školách. Ak si však zoberieme ako príklad „najdemokratickejšiu“ krajinu sveta – USA, ktorá je pre veľkú časť našej spoločnosti dokonca vzorom, kde sa streľba na školách stáva už bežným javom (v minulom roku sa strieľalo na 83 amerických školách School shootings in the US: Fast facts | CNN), potom naše vyhliadky na zastavenie násilia na školách nie sú ružové.  

V závere príspevku by som opätovne zdôraznil, že ekonomická forma násilia, ktorá sa nachádza v základoch našej spoločnosti, sa stáva, povedané logickým jazykom, nutnou, ale nie postačujúcou podmienkou rastúceho násilia na školách. Vo vzťahu k násiliu na školách vystupuje len vo forme všeobecného základu násilnej činnosti. Znamená to, že žiaci a študenti vo svojom násilnom konaní reprodukujú formu ekonomického násilia, t. j. formu násilného podriaďovania si záujmov druhého človeka v špecifickej forme. Na rozdiel od ekonomického násilia cieľom ich násilnej činnosti nie je dosahovanie zisku, ale realizácia ich svojvoľnej túžby po ovládaní slabšieho žiaka a ekonomické prinútenie je tu nahrádzané psychickým a často aj fyzickým prinútením.  

Obávam sa, že nárast násilia na našich školách pomocou viacerých opatrení môžeme spomaliť, ale ak neodstránime zo základu našej spoločnosti ekonomické násilie, tento koreň rozmanitých foriem násilia v spoločnosti, tak sa nám nepodarí odstrániť ani násilie zo škôl.

Foto: Záchranné zložky a policajné vozidlá na ceste vedúcej ku Gymnáziu v Spišskej Starej Vsi v okrese Kežmarok, kde zahynuli po útoku žiaka nožom dve ženy a tretia žena utrpela stredne ťažké poranenia. Spišská Stará Ves, 16. január 2025 (SITA/Viktor Zamborský)

Autor článku

Vladimír Manda

+ dalšie články od tohto autoraBio

• Vladimír Manda

  #molongui-disabled-link

  Podpísané Memorandum čiastočne vysvetľuje aktívnu spoluprácu našich zástupcov „občianskych“ združení s M. Mamulašvilim, veliteľom Gruzínskej národnej légie
• Vladimír Manda

  #molongui-disabled-link

  Môže byť niečo zvrátenejšie, ako nazývať vydávanie peňazí na zbrojenie „investovaním“?
• Vladimír Manda

  #molongui-disabled-link

  Vízia Reštartu je cestou k úpadku našej spoločnosti. EÚ našla náš „jedinečný ľudský potenciál“ v lacnej pracovnej sile
• Vladimír Manda

  #molongui-disabled-link

  Nemám žiadne pochybnosti o príprave slovenského majdanu