101. výročie smrti Vladimira Iľjiča Lenina – politika velebeného i zatracovaného
- František Škvrnda, st.
Vladimir Iľjič Lenin (Ulianov) sa v rôznych rebríčkoch politikov 20. storočia i celých dejín objavuje na ich čele. Už len starší si pamätajú, že 21. januára sa za socializmu v médiách pripomínal deň jeho úmrtia v roku 1924. Rôznym spôsobom sa vyzdvihoval Leninov význam pre teóriu socializmu i jeho prax po Októbrovej revolúcii v roku 1917 v Rusku (vtedy označovanej za Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu).
Pri snahe dehonestovať socializmus v médiách hlavného prúdu, medzi niektorými politikmi a časťou mimovládnych organizácií sa v súčasnosti obraz Lenina vykresľuje deformovane, neraz až nihilisticky. Vo svete nie je zrejme politik, s ktorým by (dnes) všetci súhlasili, najmä ak sa pri tom berú do úvahy nielen politické, ale aj sociálne, národnostné a iné kritériá. Najzložitejšie je oceniť politikov, ktorí sa podieľali na veľkých historických udalostiach, prelomoch. To, že ich nemožno označiť za anjelov, neznamená, že automaticky ide o diablov.
Lenin bol profesionálnym revolucionárom a politikom, ale aj neopakovateľnou, výnimočnou historickou osobnosťou. Nemožno ho vidieť odtrhnuto od pomerov, v ktorých pôsobil. Vzhľadom na narastajúcu polarizáciu spoločnosti, ktorú cítime nielen na Slovensku, ale aj globálne, má hodnotenie Lenina tiež protirečivý charakter a vedú sa o ňom stále diskusie. Zvláštnu pozornosť jeho dehonestácii venujú anglosaské zdroje, známe svojimi historickými lžami. Vo svojej nenávisti proti Rusom urobili z Lenina aj nemeckého agenta.
Narodil sa 22. apríla 1870 v Simbirsku (od roku 1924 Ulianovsk) v strednom Povolží. Veľký zlom v jeho živote znamenala v máji 1887 poprava staršieho brata Alexandra za účasť na atentáte na cára Alexandra III. Pre účasť na študentských protestoch bol Lenin vylúčený z právnickej fakulty Kazanskej univerzity a daný pod neverejný policajný dozor. Právo doštudoval diaľkovo na univerzite v Sankt Petersburgu (dnes Petrohrad). O jeho revolučnom pôsobení sa hovorí od roku 1893, keď prišiel do Sankt Petersburgu. S marxizmom sa zoznámil už skôr. V decembri 1895 bol uväznený a potom poslaný na tri roky do vyhnanstva na Sibír. V roku 1899 vydal svoje prvé známe dielo Vývoj kapitalizmu v Rusku. Po návrate z vyhnanstva odišiel v roku 1900 do emigrácie. V nej vydal viacero teoretických i prakticko-politických diel. Spomenieme z nich len Imperializmus ako najvyššie štádium kapitalizmu (1916), ktoré je uznávané aj medzi tými, čo nie sú stúpencami marxizmu (marxizmu—leninizmu). Do Ruska sa vrátil v apríli 1917 a stal sa stratégom revolúcie.
Ak sa zamyslíme nad jeho myšlienkami v širšom duchu, zvýrazníme, že ľavica, ktorá sa nevie postaviť za záujmy utláčaných, chudobných a bezmocných más a nedokáže chrániť moc, ktorú pri tom získa, nemá šancu na politický úspech.
Októbrová revolúcia 1917 sa považuje popri Francúzskej revolúcii 1789 a Čínskej revolúcii (spojenej s občianskou vojnou) 1927 – 1949 za tretiu najväčšiu politickú revolúciu v dejinách. Všetky boli spojené s veľkým násilím. Lenin, ktorý sa po revolúcii stal prvým predsedom sovietskej vlády – Rady ľudových komisárov, sa často obviňuje z rozpútania krvavého násilia v Rusku. Bola to však stará moc v Rusku, ktorá stratila vládu i zdroje svojho bohatstva a jej stúpenci, ktorí sa ihneď so zbraňou v ruke postavili proti sovietskej moci a vznikla občianska vojna. O niekoľko mesiacov začala aj zahraničná intervencia, na ktorej sa podieľali vojská zo 14 štátov. Nebudeme sa rozpisovať, že každá vojna a, tobôž občianska, je tragédiou. Avšak kontrarevolučné i intervenčné sily bojovali nemilosrdne, lebo novú moc chceli zadusiť ešte v kolíske, ako sa vyjadril antikomunista a rusofób Winston Churchill.
Politika má dnes aj iné prvky ako v čase, keď o jej teórii a praxi písal Lenin, a to, čo poznal, dnes často funguje ináč. Až na niekoľko výnimiek nepísal akademické diela, ale spravidla reagoval na výzvy doby, ale mnohé z jeho záverov stále platia. Ak sa zamyslíme nad jeho myšlienkami v širšom duchu, zvýrazníme, že ľavica, ktorá sa nevie postaviť za záujmy utláčaných, chudobných a bezmocných más a nedokáže chrániť moc, ktorú pri tom získa, nemá šancu na politický úspech.
A takmer ako dodatok uvedieme jednu „pamätnícku“ vec. V roku 1989 leninské závery o postupe v politických krízach lepšie ako komunisti uplatňovali „vápenkári“ (VPN), ktorí socializmus rušili.
Foto: Priaznivci komunistickej strany nesú portréty zakladateľa Sovietskeho zväzu Vladimíra Lenina a kráčajú k Leninovmu hrobu počas demonštrácie pri príležitosti 105. výročia boľševickej revolúcie z roku 1917 na Červenom námestí v Moskve v pondelok 7. novembra 2022 (SITA/AP Photo/Alexander Zemlianichenko)
Autor článku
František Škvrnda, st.
Podobné
Reviews for 101. výročie smrti Vladimira Iľjiča Lenina – politika velebeného i zatracovaného
There are currently no reviews for 101. výročie smrti Vladimira Iľjiča Lenina – politika velebeného i zatracovaného
Please sign in or register for a new account to leave a review.