(SITA) – Zástupcovia mimovládnych ochranárskych organizácií apelujú na poľovnícke organizácie, aby sa postavili za ochranu vlka dravého. Ten je podľa nich dôležitou súčasťou ekosystémov a symbolom slovenských lesov. „Iniciatívu Ministerstva životného prostredia SR, ktorá umožnila od januára 2025 lov vlka dravého, považujeme za závažné zlyhanie v ochrane prírody,“ uviedli ochranári.
Vyhláška, ktorá stanovuje kvóty na lov vlka, môže byť podľa nich v rozpore s legislatívou na národnej aj európskej úrovni, ako je napríklad Smernica o biotopoch. Envirorezort podľa ochranárov ignoroval stanoviská popredných slovenských vedcov a expertov na ochranu prírody, a neposkytol relevantné odborné štúdie dokazujúce prínos lovu vlka v rámci znižovania škôd na hospodárskych zvieratách. Ochranári zdôraznili, že vlk prirodzene pomáha regulovať populáciu raticovej zveri, tým znižuje škody na plodinách a lesných porastoch, predchádza šíreniu chorôb a udržiava rovnováhu v ekosystémoch. „Veríme, že poľovníci sú aj zodpovední milovníci prírody,“ apelujú ochranári, pričom poľovníkov požiadali, aby vlka nelovili a zdôraznili jeho ochranu aj medzi svojimi kolegami z iných regiónov.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR presadilo novú vyhlášku, ktorá má zaviesť racionálny manažment populácie vlka dravého na Slovensku. Tento krok reaguje na debaty na pôde Európskej únie (EÚ) a vzory z iných členských štátov, kde populácia vlka vykazuje priaznivý stav a mierne stúpajúci trend. Envirorezort spresnil, že vyhláška určuje lokality, kde je lov vlka možný. Zároveň upozornil, že územia európskeho významu, a de facto aj národné parky, sú vyňaté z kvótového plošného lovu vlka. „Podobné pravidlá na lov vlka platili na Slovensku aj v minulosti. Navyše území, kde je v súčasnosti zakázané loviť vlka, je viac ako pred rokom 2021,“ spresnilo MŽP SR. Ministerstvo taktiež odmieta hystériu, ktorú šíri Progresívne Slovensko a niektorí aktivisti, a upozorňuje, že nikto nevolá po plošnom love vlka. „Jediný, kto zavádza verejnosť, ale aj poľovníkov, je Progresívne Slovensko,“ tvrdí ministerstvo.
Foto: Vlk eurázijský (odb. Canis lupus lupus / Eurasian wolf) počas komentovaného kŕmenia zubrov a vlkov v rámci Mesiaca Karpatského lesa v ZOO Bratislava. Bratislava, 16. november 2024 (SITA/Jana Birošová)
(SITA) – Slovenská poľovnícka komora (SPK) reagovala na podnety, ktoré poukazujú na rozpor medzi legislatívnymi predpismi a možnými dopadmi ich aplikovania v praxi pre lov vlka dravého v poľovníckej sezóne 2024 – 2025. Na tieto rozpory poukázalo opozičné hnutie Progresívne Slovensko, ako aj mimovládne ochranárske organizácie.
SPK v tejto súvislosti uviedla, že právnou úpravou vyhlášky Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR nedochádza k „rozporu“ s vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, a teda ani k uplatneniu princípu Lex posterior derogat legi priori, čo znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov, prednosť má neskoršie, teda novšie ustanovenie. Komora spresnila, že ministerstvá svoje vyhlášky vydali v rôznom čase, mapy chránených území v prílohe vyhlášok prislúchajú k inému časovému obdobiu, preto je medzi nimi nepatrný rozdiel. „Je dôležité zdôrazniť, že mapa samotná nie je normatívnym právnym aktom, ale slúži iba ako administratívna pomôcka. Príslušné územia by mali byť označené v teréne zo strany ŠOP SR a Správ Národných parkov,“ uviedla poľovnícka komora.
SPK zároveň varovala, že ak sa vlk nebude dlhšie loviť, stratí rešpekt pred ľuďmi, podobne ako sa to už stalo s medveďom hnedým. Synantropizácia vlka podľa SPK už prebehla v krajinách severne a západne od Slovenska, čo viedlo k preradeniu vlka z prísne chránených živočíchov medzi chránené, ktoré možno za určitých podmienok loviť. „Oceňujeme konštruktívne podnety, pretože len spoločným úsilím dokážeme zabezpečiť ochranu vlka dravého a zároveň aj jeho udržateľný manažment podľa schváleného Programu starostlivosti o vlka dravého a nemáme problém sa stretnúť pri odborných diskusiách s kýmkoľvek, kto o to prejaví záujem,“ dodala komora.