Ostaneme na palube potápajúceho sa Titanicu s NATO a EÚ alebo budeme pokračovať v posilňovaní nášho strategického spojenia s BRICS?
- Vladimír Manda
Cesta R. Fica do Číny, jednej z vedúcich krajín BRICS, ktoré odmietajú americké, ekonomicko-politické pravidlá, zabezpečujúce nadvládu USA vo svete, je nesporne strategicky významným krokom našej vlády v realizácii politiky smerujúcej na všetky štyri svetové strany. Po dlhom období pritakávania a podriaďovania sa politike NATO a EÚ sa tu objavil rázny krok smerom k suverénnej politike Slovenska. Objektívne ide o krok, ktorý jasne smeruje proti súčasnej politike EÚ, ako aj USA.
Avšak na pozadí predvolebných sľubov, že EÚ je naším „životným priestorom“ a NATO zárukou našej bezpečnosti, ako aj na pozadí doterajšej nejasnej zahraničnej politiky koalície sa mi javí návšteva R. Fica v Číne s celou plejádou ministrov a podnikateľov niečo ako neočakávaný výbuch sopky.
V podobnom duchu na mňa zapôsobilo aj vystúpenie R. Fica v ruskej televízii, ako aj jeho verejné upozornenie anglického veľvyslanca, aby nezasahoval do našej suverénnej politiky.
Nejde o to, že by R. Fico neavizoval svoju návštevu Číny vopred, ale skôr o to, že v našej zahraničnej politike absentuje aktívna politika smerom k EÚ aj NATO, ktorá by jasne artikulovala na medzinárodnom fóre našu nespokojnosť s ich politikou a ktorá by súčasne artikulovala naše predstavy a riešenia, nielen vojenského konfliktu na Ukrajine, ale aj riešenia spojené s nutnosťou zmeny fungovania EÚ a politiky NATO.
Rázny politický krok smerom k Číne sa neopiera o nejaký pevnejší, ani domáci a ani medzinárodný základ politiky R. Fica či celej koalície. Neviem, či ide o politicky premyslený krok zo strany celej koalície, ktorý by bol pevnou súčasťou nejakej novej stratégie našej zahraničnej politiky alebo ide len o čisto ekonomicko-pragmatický krok sledujúci čiastočne ekonomické výhody.
Ak uvažujeme o súčasnej medzinárodnej politickej situácii objektívne, tak je jasné, že svetovláda USA končí a s ňou aj súčasná podoba politiky EÚ, ktorá nie je len slepým nasledovníkom USA, ako sa to často hovorí, ale vo svojej politike rozširovania EÚ pod ideologickými heslami slobodnej spolupráce a demokracie len opakuje americký model rozširovania NATO inými prostriedkami. Európska únia by tiež najradšej videla Ruskú federáciu rozloženú, aby sa dostala k jej prírodným zdrojom.
Koniec koncov, EÚ bola jedným z hlavných organizátorov štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, aj keď nakoniec, ako sa hovorí, smotanu brali USA. Súčasný vojenský konflikt na Ukrajine bol pripravovaný aj Minskými dohodami, ktoré pre garantov EÚ, Nemecko a Francúzsko znamenali len čas na vojenské posilňovanie Ukrajiny.
Neodvratná prehra Ukrajiny bude prehrou nielen USA a NATO, ale aj prehrou dlhodobej politiky EÚ. A práve na pozadí tohto pohybu by naše pevnejšie spojenie s Čínou a stranami BRICS mohlo pre nás znamenať záchranný čln z potápajúceho sa Titanicu NATO a EÚ.
Otázka, či ostaneme na palube potápajúceho sa Titanicu a spolu s NATO a EÚ sa budeme presviedčať o „našich“ správnych hodnotách a demokracii alebo budeme pokračovať v posilňovaní nášho strategického spojenia so stranami BRICS, a tým napomáhať nášmu pozitívnejšiemu rozvoju, než je to doteraz, ostáva aj po sľubnej návšteve R. Fica v Číne nerozhodnuté.
Robert Fico v Číne (Foto: Tlačový odbor Úradu vlády SR /VIDEOPRESSAGENCY)
Autor článku
Vladimír Manda
Podobné
Reviews for Ostaneme na palube potápajúceho sa Titanicu s NATO a EÚ alebo budeme pokračovať v posilňovaní nášho strategického spojenia s BRICS?
There are currently no reviews for Ostaneme na palube potápajúceho sa Titanicu s NATO a EÚ alebo budeme pokračovať v posilňovaní nášho strategického spojenia s BRICS?
Please sign in or register for a new account to leave a review.