Dvaja najvyšší predstavitelia štátu, prezident P. Pellegrini a premiér R. Fico spolu so zastupujúcim predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, P. Žigom podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu Slovenskej republiky. https://www.prezident.sk/upload-files/80156.pdf
K uvedenému Memorandu mám len dve poznámky.
1. Memorandum sa stavia k zahraničnej politike Slovenska ako keby zahraničná politika Slovenska nemala svoju históriu, ktorá v mnohom priamo odporuje princípom obsiahnutým v memorande.
2. Druhá poznámka sa týka tvrdenia obsiahnutého v druhom odseku Memoranda, kde sa konštatuje, že: „Slovenská republika trvá na dodržiavaní a presadzovaní medzinárodného práva ako jediného účinného nástroja na udržanie svetového mieru, vzájomnej spolupráce a zabezpečenia rovnoprávneho postavenia a ochrany menších štátov.
Memorandum v danom bode obchádza významný fakt, že Slovensko sa svojou politikou tiež podieľalo na premene medzinárodného práva na „krutý súboj bez pravidiel“, o ktorom hovoril R. Fico vo svojom prejave na oslavách SNP. Stačí si spomenúť na náš súhlas s bombardovaním bývalej Juhoslávie čo nebolo schválené BR OSN.
Okrem toho sme v rozpore s Chartou OSN, s jej princípom rovnosti všetkých štátov vstúpili do NATO, ktoré aj podľa Charty európskej bezpečnosti, schválenej v Istanbule (1999) v rámci OBSE a podpísanej prezidentom R. Schusterom nie je kolektívnou, ale skupinovou formou bezpečnosti, t.j. bezpečnostná pozícia štátov, ktoré nie sú v danom zoskupení sa objektívne zhoršila. Charta pre európsku bezpečnosť v bode 8. explicitne hovorí, že „Že každý zúčastnený štát má rovnaké právo na bezpečnosť. … Nebudú (štáty) posilňovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti ostatných štátov. V rámci OBSE žiadny štát, skupina štátov alebo organizácia nemôžu mať prvoradú zodpovednosť za udržanie mieru a stability v oblasti OBSE alebo nemôže považovať akúkoľvek časť oblasti OBSE za svoju sféru vplyvu“. V bode 9. sa konštatuje, že „Bezpečnosť každého participujúceho štátu je neoddeliteľne spojená s bezpečnosťou ostatných“. https://www.osce.org/files/f/documents/4/2/17502.pdf
NATO teda nie je kolektívnou formou bezpečnosti, alebo obranyschopnosti ako sa to spomína v 5. bode vyhlásenia, ale skupinou formou, ktorá zjavne porušuje princíp rovnej bezpečnosti, odvodený od princípu rovnosti obsiahnutého v Charte OSN.
Z uvedeného jasne plynie, že požiadavka Slovenskej republiky na dodržiavaní medzinárodného práva odporuje nášmu zotrvaniu v štruktúrach NATO.
Lacko Hohoš uverejnil na stránkach Slova príspevok ku geopolitickej križovatke, na ktorej sa dnes Slovensko nachádza. Jeho názor, že podpísané Memorandum je správnou odpoveďou na súčasné geopolitické zmeny, sa však podľa môjho názoru neopiera o žiadny vecný argument. Opiera sa skôr o zbožné očakávanie. Vychádza z „náboženskej“ viery, že EÚ sa spamätá a stane sa jedným z globálnych hráčov. K tomu však môže prísť len ak štáty EÚ prestanú byť vojenskou palicou USA, t.j. prestanú byť členmi NATO.
Lenže Memorandum hovorí o našom pevnom zakotvení v NATO, t.j. vychádza z uznania dominantnej úlohy NATO vo svete, čo ale odporuje idey nezávislej EÚ. Memorandum v tomto zmysle nie je volaním po nezávislej EÚ ako novom globálnom hráčovi.
Okrem toho Memorandum prehliada, že to bolo práve dominantné postavenie USA vo svete, ktoré dnes priviedlo svet na pokraj vojny. Memorandum si rovnako vôbec nevšíma fakt zániku dominantného postavenia USA vo svete. Tento pilier našej zahraničnopolitickej orientácie je v Memorande doplnený vajataním o politike na štyri svetové strany, ktorá je samozrejme možná aj v rámci našej podriadenosti USA, pokiaľ s tými stranami bude súhlasiť aj USA alebo pokiaľ na ne USA neuvalia sankcie.
Súhlasím s Lackom, že Slovenské národné povstanie bolo nesporne výrazom rozhodnutia politických síl na Slovensku, ktoré podpísali Vianočnú dohodu, postaviť sa na stranu víťazov v boji proti fašizmu, na stranu víťazných mocností. Ak si politici majú aj dnes brať príklad z povstania, tak by sa mali postaviť na stranu víťazov v boji proti svetovej hegemónii USA, ktorá svet priviedla na pokraj jadrovej katastrofy, na stranu rodiaceho sa multipolárneho sveta.
Považujem za nesporné, že dominantná politická vláda USA vo svete, opierajúca sa o jeho ekonomickú silu je dnes už len minulosťou potopenou v nekonečných dlhoch a vojenských konfliktoch. Jadro nasledujúceho svetového ekonomického vývoja je jasne na Východe a tak by bolo aj v záujme našich kapitalistov, orientovať sa na krajiny, ktoré sa stávajú ekonomickým lídrom sveta a ktoré namiesto politiky dominantnej vlády ponúkajú multipolárny svet.
Otázkou je, či vychádzajúc z existujúcich ekonomicko-politických a bezpečnostných reálií, máme dnes vôbec nejakú možnosť sa rozhodovať o našom vývoji. Osobne si myslím, že na kapitalistickej platforme, ktorá je našim základom nemáme dnes žiadnu možnosť sa rozhodovať. A to z veľmi jednoduchého dôvodu – pretože sme ekonomicko-politickou kolóniou EÚ a NATO.
Pokiaľ ide o EÚ, ktorú Smer považuje za náš „životný priestor“, tak pravda je taká, že tento priestor postupne vyciciava život z našej spoločnosti a dnes už fakticky žijeme len na európskych infúziách. Spoločnosť postupne starne, mladí odchádzajú do iných krajín a vo všetkých rozhodujúcich smeroch, či je to sociálna oblasť, zdravotníctvo, školstvo, kultúra a politika, jasne upadáme.
Európska únia vznikla výlučne s jedným rozhodujúcim ekonomickým cieľom, ktorým bolo premeniť bývalé východoeurópske krajiny na kolónie bohatých štátov EÚ. To sa aj v plnej miere, pokiaľ ide o Slovensko, realizovalo za aktívnej účasti našich politikov.
Našu bezmocnosť v otázke riadenia vývoja našej spoločnosti jasne dokladá Memorandum, ktoré zotročujúce okovy nášho vývoja EÚ a NATO nazýva pevnými piliermi našej politiky.
Lacko má plnú pravdu v tom, že my v danej situácii geopolitický vývoj nijako neovplyvníme a vládna koalícia musí nielen objektívne čakať ako to celé dopadne, ale aj subjektívne je odhodlaná čakať, pretože žiadny iný koncept vývoja Slovenska nemá po ruke.
(Foto: Canva)